Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1684-03-22

roku 1684 sa v Očovej narodil Matej Bel.

Slovenský polyhistor, jedna z najväčších uhorských, ale i európskych vedeckých osobností 18. storočia. Magnum decus Hungariae (Veľká ozdoba Uhorska), ako je Matej Bel tiež známy, sa narodil do rodiny roľníka a mäsiara. Navštevoval rôzne súkromné školy, neskôr gymnáziá a v rokoch 1704 – 1707 vyštudoval filozofiu a teológiu na univerzite v Halle. Po návrate domov sa stal v roku 1710 rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, o štyri roky neskôr rektorom evanjelického gymnázia v Bratislave a od roku 1719 aj farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave. Od roku 1748 bol na dôchodku, ale už o rok neskôr zomrel na ceste z rakúskych kúpeľov Altenburg, kde bol na liečení.

Belovým životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko – geografického výskumu Uhorska (známe Notítie), z ktorého sa však napokon realizácie a vydania dočkala iba menšia časť venovaná zemepisu. Pre tento ambiciózny projekt zhromaždil okolo seba celý kolektív spolupracovníkov, napríklad mapy zhotovil jeho priateľ a kmotor, známy kartograf Samuel Mikovíni. Belova koncepcia slovenskosti a uhorskosti ovplyvnila významným spôsobom aj ideológiu slovenského národného hnutia. Svojím úctyhodným dielom výrazne ovplyvnil dobový rozvoj vedeckého bádania a aktívne spoluformoval viaceré spoločenskovedné disciplíny (historiografia, pedagogika, vlastiveda, historická geografia, prírodné vedy, filozofia, teológia, literatúra, jazykoveda).

Ako autoritu ho rešpektovali mnohé renomované zahraničné inštitúcie, stal sa členom londýnskej Royal Society, berlínskej Akademie der Wissenschaften, jenskej Societas latina, či olomouckej Societas incognitorum. Svoje vedecké diela písal v štyroch jazykoch a publikoval vo viacerých prestížnych zahraničných odborných periodikách. Cisár Karol VI. financoval vydávanie jeho vlastivedných prác (okrem toho ho povýšil do šľachtického stavu a vymenoval za cisárskeho historika), katolícka cirkevná hierarchia zas podporila vydávanie historických prameňov, zlatú medailu s vlastným portrétom mu venoval pápež Klement XII. Matej Bel bol uhorský patriot, ale zároveň aj uvedomelý Slovák, ktorý venoval veľké úsilie vzájomnému porozumeniu a zblíženiu národov Uhorska. Nemalú pozornosť, najmä v Notítiách, venoval aj histórii a dobovému stavu Rusínov – Ukrajincov.

Slovami súčasnej historičky Evy Kowalskej patril Matej Bel nepochybne k duchovnej elite vtedajšej spoločnosti a prostredníctvom svojich literárnych a vedeckých diel mal zároveň podiel na jej utváraní. Svojím vedeckým prístupom – postupom podľa stanoveného plánu, kolektívom spolupracovníkov, štúdiom prameňov a kritickým postojom k faktom, by sa určite nestratil ani medzi modernými vedcami, pre ktorých stále zostáva veľkým vzorom.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar