Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1792-04-14

roku 1792 zomrel Maximilán Hell, významný vedec slovenského pôvodu a svetového formátu.

Maximilán Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach, kde získal aj základné vzdelanie. Neskôr navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici, vstúpil do jezuitského rádu a študoval filozofiu, históriu, matematiku a teológiu vo Viedni. Pedagogicky pôsobil na jezuitskom gymnáziu v Levoči, v Banskej Bystrici a krátko aj na univerzite v Trnave.

Ešte ako poslucháč na viedenskej univerzite spoluzaložil múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Zaoberal sa astronómiou i banským meračstvom. V rokoch 1751 – 1752 vypracoval plány na výstavbu a zariadenie univerzitného observatória v Trnave.

Najvýznamnejšie bolo jeho pôsobenie vo funkcii riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktoré sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Venoval sa tiež meteorologickým pozorovaniam. Dôležité boli jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom, na základe ktorých vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše.

Na pozorovanie druhého prechodu Venuše 3. júna 1769 ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. na ostrov Vardø, ktorý sa nachádza za polárnym kruhom. Touto expedíciou získal Hell svetové uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Zároveň tu robil množstvo ďalších vedeckých pozorovaní a meraní od výskumu polárnej žiary až po štúdium života miestnych obyvateľov.

Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni. Vypracoval tiež historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré vychádzali od roku 1757 až do jeho smrti v roku 1792. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.

Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society, od ktorej obdržal v roku 1790 aj vyznamenanie. Je po ňom pomenovaný jeden z mesačných kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.

Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar