#VtentoDeň: 11.7.1843

V tento deň roku 1843 začalo stretnutie, ktorého výsledkom bola kodifikácia spisovnej slovenčiny.

V dňoch 11. – 16. júla 1843 sa na Hurbanovej fare v Hlbokom stretli Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Predstavitelia mladej generácie evanjelických vzdelancov prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka. Jeho základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom, a tým aj najprijateľnejšie. Vybrali jazyk ľudových vrstiev aj preto, aby umožnili zvýšenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne všetkých Slovákov. Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci chceli dokázať to, že Slováci tvoria svojbytný kmeň v rámci slovanských národov.

Týmto tvrdením sa štúrovci rozchádzali so staršou generáciou evanjelických vzdelancov, ktorú reprezentoval napríklad Ján Kollár a ktorá upredňostňovala teóriu o československej národnej jednote. Štúrovci, do istej miery, nadviazali na bernolákovcov, ktorí uzákonili na základe kultúrnej západoslovenčiny prvýkrát spisovný jazyk. Aj z týchto dôvodov odišli Štúr, Hurban a Hodža v dňoch kodifikovania spisovnej slovenčiny za bernolákovským básnikom Jánom Hollým na Dobrú Vodu, aby im odobril ich rozhodnutie.

Fara v Hlbokom, kde sa tieto diskusie o kodifikácii odohrali je silno spätá s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Ten tu totiž pôsobil až do svojej smrti v roku 1888. K osobe Jozefa Miloslava Hurbana si môžete prečítať viac v článku z nášho archívu: https://historylab.dennikn.sk//dlhe-19-storocie/jozef-miloslav-hurban-fakty-ktore-ne-pozname/