#VtentoDeň: 11.4.1241

roku 1241 zničili Mongoli uhorské vojsko v bitke pri Mohi na rieke Slaná.

Len desať rokov po smrti zakladateľa Mongolskej ríše Džingischána zaútočili jeho vojská na ruské kniežatstvá, prehnali sa cez ich územia ako uragán, rozdrvili ich vojská, dobyli Riazaň, Moskvu i Kyjev. O tri roky neskôr, v zime 1240/1241 sa tak ocitli už na hraniciach Uhorského kráľovstva. Uhorsko bolo v tom čase pod vládou Bela IV. najmocnejším štátom v strednej Európe, ale zmietalo sa v politickej kríze spôsobenej kráľovou snahou o väčšiu centralizáciu, proti čomu sa prirodzene búrila šľachta.

Politické equilibrium v kráľovstve ešte viac vychýlil príchod desiatok tisíc nomádskych Kumánov, utekajúcich pred Mongolmi, ktorí mohli byť Belovi cennou oporou i pomocou v nadchádzajúcom boji, ale to by ich vládcu s rodinou v chaotickej a vybičovanej situácii v Uhorsku nemohol zavraždiť rozvášnený dav. Kumáni vzápätí Uhorsko síce (načas) opustili, ale to už ich prijatie využili ako zámienku na útok práve Mongoli.

Mongolský plán vpádu do strednej Európy bol mimoriadne prepracovaný. Zatiaľ čo hlavná časť ich armády smerovala na Uhorsko, kam vpadla v polovici marca Vereckým priesmykom a rozprášením menšieho pohraničného vojska vedeného palatínom, južné krídlo postupovalo v smere od Sedmohradska a severná časť zatiaľ rovnako účinne tiahla dnešným Poľskom a eliminovala vojenské sily tamojších kniežat. V bitke pri Legnici 9. apríla rozdrvili Mongoli spojené rytierske vojsko vedené sliezskym kniežaťom Henrichom II. Pobožným,  ktorý v nej aj s väčšinou vojska zahynul.

Rovnakému osudu len o dva dni neskôr a o päťsto kilometrov ďalej na juhovýchod len o vlások unikol aj uhorský kráľ Belo IV., ale väčšina jeho armády už také šťastie nemala. Hoci si pri Mohi postavili opevnený tábor a jediný most cez rieku Slaná mali Uhri pod kontrolou, Mongoli ich aj tak dokázali zaskočiť a napriek vlastným ťažkým stratám využiť zmätok v uhorskom tábore na ďalšie zdrvujúce víťazstvo.

Zničujúci mongolský vpád do Uhorska trval nakoniec len jeden rok a už v nasledujúcom roku 1242 Mongoli prekvapujúco odtiahli. Umožnili tým Belovi IV., ktorý sa na úteku pred nimi zastavil až v ďalekej Dalmácii, nielen návrat, ale aj tak úspešnú obnovu Uhorska, že sa v tejto súvislosti niekedy hovorí o jeho druhom založení.

Ilustrácia František Hříbal.