Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1940-04-09

Roku 1940 zaútočilo nacistické Nemecko na neutrálne Nórsko a Dánsko.

Dôvodom operácie Weserübung bola obava zo spojeneckej blokády dopravy železnej rudy zo Švédska do nacistického Nemecka. Veľká časť rudy sa totiž do Nemecka dostávala cez nórsky prístav Narvik. Krátko po vypuknutí vojny, v októbri 1939, veľkoadmirál Erich Raeder tlmočil Hitlerovi existenciu potenciálneho nebezpečenstva, v prípade, že by Nórsko súhlasilo s prítomnosťou námorných základní britského námorníctva na svojom území. Rovnako vyjadril nutnosť likvidácie tohto nebezpečenstva v nasledujúcom období. Preto navrhoval pripraviť plán vojenskej operácie, ktorá by ďalšej činnosti Britov a prípadne ich spojencov zabránila.

Strategický význam Nórska si uvedomoval aj Winston Churchill, ktorý v novom vojnovom kabinete pôsobil ako prvý lord admirality. Churchill navrhoval zamínovať nórske pobrežné vody, čo by prinútilo nemecké obchodné lode k plavbe cez otvorené more, kde by predstavovali ľahšiu korisť pre britské námorníctvo.Tento návrh však nebol prijatý s pochopením. Situácia sa zásadne zmenila po sovietskom útoku na Fínsko. V decembri 1939 Spojené kráľovstvo a Francúzsko začali pripravovať odoslanie vojenskej pomoci Fínom. Tento plán zahrnoval vylodenie vojska v Narviku v severnom Nórsku a teda blízko hlavných banských oblastí Švédska. Tento postup by umožnil spojeneckým vojskám kontrolu nad banskými oblasťami aj dôležitými prístupovými cestami rudy do Nórska. Riešenie tentokrát získalo podporu vojnového kabinetu, no vo Švédsku a Nórsku sa tento plán stretol s nesúhlasom.

Rastúce riziko zásahu spojencov v Škandinávii bolo však pre Nemecko evidentné a v decembri 1939 požiadal Hitler vrchné velenie armády o rozpracovanie plánu „Studie Nord“ na zásah v Nórsku a Dánsku. V nasledujúcich dňoch bol plán doplnený o aktivity nemeckého námorníctva a vznikol plán – „Operation Weserübung“.

Dánsko malo pre Nemecko najväčší význam v tom, že predstavovalo odrazový mostík pri útoku na Nórsko. Rovinatý terém krajiny predstavoval ideálne bojisko. Malá dánska armáda nemala veľkú šancu vzdorovať nemeckým vojskám, napriek tomu sa niekoľko jednotiek postavilo útočníkom na odpor. Takou jednotkou bol aj oddiel kráľovskej gardy, ktorý bojoval s nemeckými vojakmi v kodanskom prístave. Reakciou na obranu dánskych vojakov bolo bombardovanie hlavného mesta. Dánska vláda, ktorá nechcela riskovať straty na civilnom obyvateľstve, okamžite kapitulovala.

Obsadenie Nórska bolo komplikovanejšie. Nemci síce už v týchto bojoch ukázali majstrovstvo vo využívaní novej stratégie (nemecké výsadkové jednotky uskutočnili prvý bojový výsadok v histórii) a podarilo sa im obsadiť veľkú časť nórskeho územia v pomerne krátkom čase, ale Nóri za podpory spojeneckého expedičného zboru tvoreného britskými, francúzskymi a poľskými jednotkami bojovali až do júna 1940. Ďalším nórskym úspechom bolo aj to, že sa podarilo evakuovať nielen kráľovskú rodinu, ale aj štátnu pokladnicu – Nóri tak nikdy oficiálne nekapitulovali a ich odbojové hnutie patrilo medzi jedno z najaktívnejších v Európe. Napriek nemeckému víťazstvu mali boje o Nórsko dlhodobý dopad aj pre neskorší vývoj svetového konfliktu – straty Kriegsmarine počas tejto operácie zásadne ovplyvnili jej schopnosť zasiahnuť do nasledujúcich bojov druhej svetovej vojny.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar