#VtentoDeň: 1917-07-02
Roku 1917 sa pri Zborove odohrala bitka, ktorá pomohla založiť Československo.
Posledná veľká ruská ofenzíva na východnom fronte prvej svetovej vojny priniesla prvý úspešný boj samostatného československého vojska v bitke pri mestečku Zborov v Haliči na území dnešnej Ukrajiny. V ňom sa na bojisku iróniou osudu stretli hlavne Česi proti Čechom, čo ale obe strany na začiatku bitky o sebe navzájom nevedeli. Najväčší podiel na jej výsledku mal iniciatívny prístup nižších čs. dôstojníkov, odvážna a správne zvolená taktika a vysoká bojová morálka čs. dobrovoľníkov.
V zborovskej bitke narazila Československá strelecká brigáda pod velením ruského plukovníka V. P. Trojanova na rakúsko-uhorskú 19. pešiu divíziu (plzeňskú), tvorenú najmä 35. a 75. peším plukom s prevahou vojakov českej národnosti, pod velením podmaršála Eduarda Böltza (mimochodom, takisto Čecha). Čs. brigáda v nej ale za svoj úspech (v rámci ofenzívy ojedinelý), pri ktorom prelomila obranu nepriateľa na všetkých troch líniách až do hĺbky 5 kilometrov, zajala vyše 3 000 nepriateľov a ukoristila najmenej 15 diel a 50 guľometov, zaplatila stratou takmer 200 padlých a 1 000 zranených vojakov.
Neporovnateľne významnejšie ako vojenský výsledok bitky pri Zborove však boli jej politické dôsledky. Zatiaľ čo revolučným vrením oslabenú ruskú armádu priviedla Kerenského ofenzíva do úplného rozkladu, pre budúcu Československú republiku sa vojenský úspech pri Zborove stal legendou, ktorá pomohla založiť štát (2. júl sa v 1. ČSR oslavoval ako Deň čs. armády). Zborov zároveň predznamenal výrazné a v rámci možností nadmieru úspešné pôsobenie čs. legionárskeho vojska vo vnútri Ruska v chaose občianskej vojny po boľševickom prevrate.
Nad oslavovanou legionárskou históriou sa v Československu ale začalo zmrákať už krátko po druhej svetovej vojne po miestnom boľševickom prevrate a na dlhé desaťročia sa táto pozoruhodná stránka našej histórie dostala do hlbokého tieňa, pretože sa príliš priečila záujmom nového režimu. Situácia sa zmenila až po páde komunistického režimu a dnes k tejto téme vychádza opäť veľké množstvo literatúry, ktorá si v medzivojnovom období dokonca vyslúžila vlastný názov „legionárska literatúra“.
Ilustrácia: František Hříbal
