20. júla tohto roku zomrel v meste Ra’anana v Izraeli vo veku 94 rokov Louis (Lou) Lenart. Tento americký pilot narodený v Maďarsku sa preslávil v izraelskej Vojne za nezávislosť v rokoch 1948 – 1949. Ako najskúsenejší pilot viedol letecký útok na postupujúce egyptské armády. „Bol to najdôležitejší moment môjho života. Narodil som sa, aby som bol presne tam, presne v tomto okamžiku dejín.“
Louis Lenart sa narodil 24. apríla 1921 ako Lajos Lenovitz do židovskej rodiny v Maďarsku. Keď mal 9 rokov, emigrovali do USA. Vyrastal v mestečku Wilkes-Barre v Pensylvánii. Už v sedemnástich rokoch vstúpil do armády. Po pechotnom výcviku ho ako 19-ročného vzali na leteckú akadémiu. Napriek nepríjemnej havárii pri tréningu, ktorá ho takmer stála život, sa stal pilotom amerického letectva. Za druhej svetovej vojny lietal nad Pacifikom.
Zúčastnil sa bitky o Okinawu aj niekoľkých bombardovaní japonských ostrovov. Po vojne ho hlboko zasiahla správa o smrti štrnástich rodinných príslušníkov, zavraždených v rodnej krajine nacistami. Rozhodol sa preto prihlásiť do služby novovznikajúceho štátu Izrael.
Izrael na mape Blízkeho východu
V novembri roku 1947 OSN rezolúciou 181 zrušila Britský mandát v Palestíne. Židovsko-arabská otázka sa mala vyriešiť zriadením dvoch štátov. O pol roka nato, 14. mája 1948, bola v Tel-Avive podpísaná Deklarácia o nezávisloti Izraela. Jej hlavný iniciátor a vodca sionistického hnutia David Ben-Gurion sa stal prvým predsedom vlády. Deň pred týmto vyhlásením bolo mesto Tel-Aviv, keď ho opustili posledné britské jednotky, obsadené vojakmi Hagany a Irgunu, vojenskými organizáciami, z ktorých sa vytvorila izraelská armáda. Len jeden deň po podpise deklarácie, 15. mája 1948, vstúpili armády Egypta, Zajordánska, Sýrie, Libanonu a Iraku na územie novovzniknutého štátu. V rádiách sa vysielal príhovor rektora univerzity Al-Azhar v Egypte: „Hodina džihádu nastala, stovky z vás porazia tisícky neveriacich. Toto je hodina, v ktorej Alláh prisľúbil raj, …bojovníci, toto je vojna, ktorej sa nedá vyhnúť, musíme brániť svoje ženy, domovy a domovinu svojich otcov a ich otcov.“ Arabské vojská, samozrejme, nevstúpili do Izraela kvôli obrane, ich úmyslom bolo vymazať štát Izrael z mapy. Týmto útokom sa začal prvý konflikt v sérii arabsko-izraelských vojen, v Izraeli známy ako Milchemet ha’acma’ut – Vojna za nezávislosť.
Zo severovýchodu prekročilo hranice zhruba desaťtisíc vojakov jordánskej Arabskej légie, v tom čase najprofesionálnejšej arabskej armády na Blízkom východe. Iné jordánske „partizánske“ jednotky, združené v tzv. Armáde oslobodenia, postupovali na dôležitý prístav Haifa. Rovnaký počet mužov v počte asi desaťtisíc pochodoval z Iraku, podporovaný obrneným práporom a letectvom. Ďalším aktérom bola sýrsko-libanonská armáda v počte viac ako osemtisíc vojakov. K dispozícii mali tanky francúzskej výroby. Z juhu postupovali dve egyptské brigády v počte asi desaťtisíc dobre vyzbrojených mužov s podporou tankov britskej výroby, delostrelectva aj letectva.
Tel-Aviv pod paľbou
Egyptské letectvo malo vo výzbroji britské lietadlá typu Spitfire IX, Hawker Hurricane, americké T-6 Texan či prepravné lietadlá Douglas C-47 Skytrain, ktoré Egypťania použili ako bombardéry. Je namieste spomenúť, že napriek Britsko-egyptskej dohode z roku 1936 o modernizácii armády to neboli najmodernejšie stroje a egyptským pilotom chýbali skúsenosti. Hneď v prvý deň vojny začali vzdušné sily Egypta útok na Tel-Aviv. Zasiahli elektráreň Reading a letisko Sde Dov. V ďalších dňoch pokračovalo bombardovanie civilných cieľov v samotnom meste, ako aj osád v neďalekom okolí. 18. mája zasiahli autobusovú stanicu, pričom zahynulo 42 civilistov a viac ako sto bolo zranených. V prvých dňoch vojny nenarazili na žiadny vzdušný odpor. Izraelcom sa podarilo zostreliť len jeden Spitfire. Väčšina Spitfireov v egyptskej výzbroji však bola zostrelená Britmi, keď Egypťania omylom zaútočili na britskú leteckú základňu Ramat David, a taktiež po rýchlom presune efektívnejšej vzdušnej obrany do Tel-Avivu.
Izrael mal pred vojnou k dispozícii len približne 25 bojových letcov, keďže až do roku 1943 nemohli byť Židia z mandátneho územia cvičení v britských RAF (Royal Air Forces). Žalostný bol aj stav lietadiel. Vtedajšie vzdušné sily Hagany – Šerut Avir, predchodca dnešnej IAF (Israeli Air Force), tvorili zväčša práškovacie lietadlá, stroje využívané leteckou poštou alebo zastaralé lietadlá z druhej svetovej vojny. Bombardovanie často znamenalo vyhadzovanie granátov z lietadla ručne.
Lietadlá z Československa
Významnou pomocou ohrozenému Izraelu bola operácia Balak, ktorá prebiehala už pred vypuknutím Vojny za nezávislosť. Jej cieľom bol nákup zbraní a lietadiel v zahraničí a ich prepašovanie do Izraela. Hlavným zásobovateľom sa stalo Československo. Z letiska Žatec postupne odletelo niekoľko lietadiel s vojenským materiálom, ako aj vojenské lietadlá Avia S-199. Tento typ lietadla bol postavený po vojne z pôvodných častí nemeckého Messerschmittu Bf 109G a cena za jeden kus bola 190 000 dolárov. Prvé lietadlá typu Avia dorazili na letisko Ekron už 20. mája 1948. Teto stroje však neboli najspoľahlivejšie a často zlyhávali rôzne jeho súčasti. Piloti sa sťažovali na náročnosť riadenia aj ťažkopádne letové vlastnosti. Českí piloti ho nazvali mulica, tí izraelskí sakín, v preklade nôž (z nem. messer).
Krátko po vojne sa tak vo vzduchu na Blízkom východe opäť stretli Spitfirey v službách Egypta a v podstate Messerschmitty v službách Izraela. Jedným z pilotov, ktorí odleteli s bojovým lietadlom tohto typu do Izraela, bol aj Louis Lenart. Patril medzi pilotov nazývaných MaHaL. Bola to skratka z hebrejského Mitnavdei huc la’arec – Dobrovoľníci zo zahraničia. Títo piloti z viac ako 15 krajín sveta stáli pri zrode izraleského letectva. Zo 193 skúsených pilotov vo vojne na strane Izraela bolo 171 dobrovoľníkov.
Operácia Plešet
Koalícia arabských armád postupovala na všetkých frontoch. Izraelcom dochádzala munícia, lieky aj potraviny. Vojaci novovzniknutej armády hlásili obrovské straty. Na južnom fronte sa podarilo Egypťanom obsadiť Negevskú púšť, no mnohé usadlosti nedokázali dobyť aj napriek výraznej presile. Nirim a Kfar Darom po nevydarených obliehaniach obišli. No kľúčový Jad Mordechai ostreľovali od 19. mája a o päť dní sa egyptskej armáde podarilo obranu prelomiť. 28. mája dosiahli Ašdod, arab. Isdud.
Postupujúc na sever popri pobreží sa blížili k Tel-Avivu. Hlavné velenie izraelských ozbrojených síl sa reálne obávalo útoku na toto mesto a obsadenie prístavu v Jaffe. Operácia, ktorá mala zastaviť egyptský postup, počítala hlavne s nasadením pozemných síl aj s leteckou podporou. K Ašdodu sa presúvala brigáda Giv’ati, ktorú mala podporiť brigáda Negev. Podľa slov Ezera Weizmana, budúceho izraelského prezidenta: „Ten pohľad mi vzal dych. Egyptská armáda, vo všetkej svojej sile a sláve, bola roztiahnutá popri ceste a vedela, viac-menej, čo stálo medzi ňou a Tel-Avivom – dva a pol roty brigády Giv’ati, vyčerpanej a plnej úzkosti.“
Štyria letci proti egyptskej armáde
29. mája 1948 o 19:45 vyštartovali z letiska Ekron štyri stroje Avia S-199. Veliteľom tejto skromnej letky bol Louis Lenart. Zvyšné lietadlá pilotovali Modi Alon, Eddie Cohen a už spomínaný Ezer Weizman. Lietadlá niesli 70 kg bomby. Podľa oficiálnej správy sa vodca letky, pilot Lenart, priblížil k Ašdodu zo severu a podarilo sa mu zhodiť bomby priamo do stredu mesta. Asi 300 m južne zbadal kolónu vojenských vozidiel, na ktorú spustil paľbu z 20 mm guľometu. Pri treťom prelete sa mu guľomet zasekol a Lenart o 20:25 pristál v Ekrone.
Modi Alon zaútočil zo severovýchodu. Južne od mosta Ad Halom zhodil bomby na kolónu vozidiel na ceste. Pri ďalších dvoch obratoch vystrieľal muníciu a vrátil sa na základňu v Ekrone. Pri pristávaní lietadlu zlyhala ľavá brzda, explodovala ľavá pneumatika, krídlo zachytilo dráhu a lietadlo Modiho Alona o 20:05 havarovalo. Lietadlo Ezera Weizmana sa priblížilo z juhu. Zhodil bomby do stredu postupujúcej egyptskej armády, spravil tri prelety a zlyhal mu guľomet. Na letisku Ekron pristál o 20:15.
Pilot Eddie Cohen správu z útoku nepodal. Zasiahnutý protileteckou paľbou na ceste späť si pravdepodobne zmýlil kibuc Chacor s letiskom v Ekrone. So svojou poškodenou Aviou sa snažil pristáť, havaroval a zahynul v troskách lietadla. Egyptské jednotky dosiahli miesto dopadu ako prvé. Útok trval len 40 minút a pre nespoľahlivé lietadlá bol z vojenského hľadiska neúspešný. Mal však silný psychologický efekt. Slovami Louisa Lenarta: „Bol to prvý leteký útok IAF. Bolo tam tisíce vojakov, tanky a stovky nákladiakov. Leteli sme nízko, zhodili bomby a začali strieľať po všetkom, čo sme zbadali. Egypťania sa snažili strieľať po nás, ale boli úplne zaskočení.
Ani netušili, že Izrael má letectvo. Arabi mali všetko, my sme nemali nič. A napriek tomu sme vyhrali. Jednoducho sme nemali na výber. To bola naša tajná zbraň.“ Jedna zo zachytených egyptských rádiových správ hlásila: „Čelíme ťažkému vzdušnému útoku nepriateľa, rozptyľujeme sa!“ Egypťania cítili, že stratili leteckú prevahu a z mnohých ďalších reportov bolo jasné, že sa obávajú ďalších leteckých útokov.
V noci z druhého na tretieho júna začala samotná operácia Plešet. Brigády Giv’ati a Negev, spolu asi 2000 vojakov, zaútočili na egyptské pozície pri Ašdode. Napriek ťažkým bojom sa vojsko Egypta nepodarilo poraziť. Egypťania však zastavili svoj postup na Tel-Aviv a sústredili sa na pozičné boje. Most Ad Halom, po ktorý sa egyptskí vojaci dostali, v preklade znamená „Až sem“.
Legenda
Louis Lenart bol izraelskými novinami oslavovaný ako muž, ktorý zachránil Tel-Aviv. Zúčastnil sa aj ďalších leteckých útokov, napríklad na zásobovacie lode v prístave v Gaze. Mal na starosti nových pilotov aj pravidelné hliadkovanie nad Tel-Avivom. Krátko po uplynutí prvého prímeria (11. jún až 8. júl 1948) bol presunutý do centrály, kde do konca vojny riadil letecké útoky na južnom fronte. Po vojne sa zamestnal ako pilot leteckej spoločnosti El Al a podieľal sa na transporte tisícov židovských utečencov z Iraku.
Produkoval niekoľko hollywoodských filmov nakrútených v Izraeli venovaných letcom, za čo mu bolo izraelským filmovým priemyslom udelené ocenenie Strieborná menora. V roku 2014 ako 93-ročný vystupoval v dokumente Nancy Spielbergovej Above and Beyond, ktorý predstavil niekoľkých židovských pilotov z USA, ktorí pomáhali vytvoriť izraelské letectvo. Jedno z lietadiel, ktoré pilotoval, je vystavené v komplexe Proud Bird Museum & Restaurant blízko medzinárodného letiska v Los Angeles.
Použitá literatúra
- Aloni, S.: Arab-Israeli Air Wars 1947-82. London 2001.
- Bregman, A.: Israel’s Wars. A history since 1947. London 2000.
- Brož, I.: Arabsko-izraelské války. 1948-1973. Praha 2005.
- Morris, B.: 1948: A History of the First Arab-Israeli War. London 2008.
- Morris, B.: Making Israel. Michigan 2007.
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, ďalej študoval na European Institute for Jewish Studies in Sweden (Európsky inštitút pre židovské štúdiá vo Švédsku) aj na International School for Holocaust Studies (Medzinárodná škola pre výskum holokaustu) pri Jad Vašem v Jeruzaleme. V roku 2019 obhájil titul M.A. na Hochschule für Jüdische Studien (Vysoká škola pre židovské štúdiá) v nemeckom Heidelbergu. Doktorát obhájil na Historickom ústave SAV, kde sa zameral na Československo-Izraelské vzťahy po druhej svetovej vojne.