Jednou z najznámejších tvárí vojny v Juhoslávii bol Želko Ražnatovič, prezývaný Arkan. Životné cesty tohto veliteľa srbských polovojenských oddielov sú učebnicovým príkladom polosveta, kde sa z kriminálnikov stávajú národné idoly hľadané za vojnové zločiny. Arkan je istým spôsobom archetypom jedinca, ktorý najviac prosperuje tam, kde bežný človek bojuje o prežitie. Pýtajme sa preto, odkiaľ takíto ľudia prichádzajú a aká je ich úloha v ozbrojených konfliktoch.
Mladý Želko vyrastal v nefalšovaných vojenských pomeroch. Otec, dôstojník juhoslovanského letectva, viedol výchovu prísne, nevyhýbajúc sa ani fyzickému násiliu. Rodina sa viac razy sťahovala, až ostala bývať v Belehrade. Tu začal Želko svoju kriminálnu kariéru ako vreckár a zlodej. Prvé zatknutie prišlo už vo veku štrnástich rokov. Po prepustení z polepšovne unikol pred otcovou snahou zapísať ho na vojenskú školu do Paríža, kde sa živil ako vlamač. Nasledovalo zatknutie, deportácia späť do Juhoslávie a pobyt vo väzení, ktorý mladému kriminálnikovi poslúžil ako škola zločinu. Toto všetko stihol do veku dvadsaťjeden rokov.
„Európske turné“
Dekáda medzi rokmi 1973 a 1983 v Želkovom životopise pôsobí ako príbeh z pera scenáristu akčných filmov. Lúpeže, prepady bánk, krádeže a ďalšie kriminálne aktivity vrátane vrážd naprieč kontinentom boli jeho spôsobom obživy. V spojení s rôznymi trestnými činmi bol hľadaný v Holandsku, Belgicku, Nemecku, v Taliansku a vo Švédsku. Až neuveriteľná bola jeho schopnosť vytrvalo unikať polícii, opakovane dokonca utiekol z väzenia.
Existujú podozrenia, že za jeho úspešnými únikmi stála pomoc juhoslovanských tajných služieb. Tie podľa viacerých indícií využívali služby srbského podsvetia na Západe voči politickým disidentom Titovho režimu. V prípade Ražnatoviča mal napojenie na tajné služby sprostredkovať jeho otec skrz staré kontakty v armáde. Prezývka Arkan ostatne pochádza práve z jedného z falošných pasov, ktoré Želko v tomto čase používal. Profesionálna kriminálna kariéra s nejasným pozadím neprekvapivo priviedla Arkana na zoznam medzinárodne hľadaných osôb Interpolu. Tento fakt mu ale nijako nezabránil vrátiť sa začiatkom 80. rokov 20. storočia domov do Belehradu.
Futbal, národ a biznis
Arkan po svojom návrate rozbehol niekoľko legálnych podnikov, ale panujú len malé pochybnosti, že hlavným zdrojom jeho príjmov boli podvody, vydieračstvo či hazard. Taktiež sa pomerne rýchlo stal lídrom Delije, teda ultras belehradského futbalového klubu Červená hviezda. Tu sa mu darilo obklopovať osobami podľa svojho gusta, čo sa ukázalo o pár rokov neskôr, keď sa toto tvrdé fanúšikovské jadro stalo náborovým centrom Arkanových polovojenských jednotiek.
Akousi predohrou vojny, ktorá mala prísť, bol stret fanúšikov Dynama Záhreb a Červenej hviezdy, vedených práve Arkanom, z 13. mája 1990. V tomto období sa už naprieč Juhosláviou ozývalo volanie po nezávislosti federatívnych republík. V živelnej vybičovanej podobe sa nacionalistické nálady koncentrovali práve u futbalových ultras. Zrážky fanúšikovských táborov na vyššie zmienenom zápase si vtedy vyžiadali viac než 60 zranených.
Chorvátske parlamentné voľby v máji 1990, inak prvé slobodné voľby v krajine od roku 1938, priniesli chorvátskym konzervatívnym nacionalistom z HZD (Hrvatska demokratska zajednica) 205 z celkových 356 kresiel. V Chorvátsku rýchlo eskaluje etnické napätie, ktoré nachádza odozvu po celej Juhoslávii. V Belehrade Arkan na pozadí hesiel o obrane srbského národa a pravoslávia formuje Srbskú dobrovoľnícku gardu, tá ale rýchlo dostáva priamočiarejšie pomenovanie – Arkanove tigre. V nadchádzajúcich rokoch budú tieto polovojenské jednotky plniť úlohu predĺžených rúk srbských politických špičiek. Rúk určených na špinavú prácu…
V Chorvátsku a v Bosne Arkanove jednotky participujú na etnických čistkách, lúpení, znásilňovaní, mučení a ďalších vojnových zločinoch, za čo si Arkan od Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu vyslúži 24 obvinení za zločiny proti ľudskosti a za porušovanie ženevských konvencií.
Lesk a bieda
Arkanove pôsobenie počas vojny je ukážkovým príkladom dráhy vojnového podnikateľa. Srbčina má pre tieto osoby označenie ratni profiteri. Vďaka praktickej beztrestnosti za vojny Želko úspešne expandoval svoje „podnikanie“ do pašovania drog, zbraní, cigariet a nedostatkového tovaru, ktorým bolo v čase prebiehajúcej vojny prakticky všetko. Je potrebné tiež zdôrazniť, že mnohé nelegálne aktivity mali internacionálny rozmer, zisky prekonávali aj povestnú stáročnú medzietnickú nenávisť.
Doma v Srbsku sa Arkan v priebehu 90. rokov stal národným hrdinom a populárnym idolom. Po odchode do dôchodku sa vracia k futbalu, kupuje druholigový klub Obilič, ktorý sa pod jeho vedením rýchlo vypracoval na špičkový klub. Obraz športového zázraku kazia početné obvinenia zo zastrašovania funkcionárov a hráčov iných klubov, a nemenej i fakt, že klub fungoval v hospodárskom dostatku vďaka príjmom z Arkanovej predchádzajúcej kariéry. Politické ambície rozvíja v rámci Strany srbskej jednoty, ktorú založil už v roku 1993.
Status celebrity potvrdila jeho svadba s jednou z najobľúbenejších srbských speváčok – Cecou. Svadba, ktorú bolo možné sledovať naživo v televízii, sa odohrala vo veľkom štýle, s mladomanželmi oslavovali stovky ľudí. Arkan sa v tomto období pravidelne objavuje v médiách, aj zahraničných, na jeho počesť a na počesť jeho jednotiek vzniklo niekoľko pesničiek. Žiadny strom ale nerastie do neba. Želko Arkan Ražnatovič skončil tak, ako žil – popravený 15. januára 2000 nájomným vrahom v priebehu stretnutia v belehradskom hoteli Continental. Arkan v tomto zmysle nebol prvý ani posledný. Správy o vraždách osôb z podsvetia, novozbohatlíkov, politikov i žurnalistov plnili koncom 90. rokov stránky srbských novín pravidelne.
Považovať Arkanovu osobu za akési balkánske špecifikum či výnimočný úkaz by bolo chybou. Naopak, jeho životné cesty vykazujú viaceré univerzálne rysy typické pre warlordov, poľných veliteľov či povstalcov po celom svete. Sem patrí preukázateľné kriminálne pozadie, nulové zábrany pri používaní násilia, krytie a podpora zo strany štátnych štruktúr, charizma lídra a schopnosť rýchlo sa zorientovať tam, kde iní strácajú hlavu. V mierových časoch, v konsolidovanom právnom štáte by osoba ako Želko Ražnatovič prežila väčšinu života vo väzení. V čase vojny však takéto osoby prosperujú, a čo je asi najhoršie, svojím pôsobením konflikt predlžujú. Dobre vedia, že kým sa strieľa, im sa bude dariť, zatiaľ čo po vojne sa môžu veľmi rýchlo dostať do pozície nepohodlných svedkov, ktorí vedia príliš veľa.
Použitá literatúra
Čolovic, I.: Paths of Glory – How Marginal People Force Nation’s Attention on Themselves. Traditiones 45/1, 2016, 21 – 29.
http://www.salon.com/2000/01/17/arkan/
http://www.balkaninsight.com/en/article/arkan-s-paramilitaries-tigers-who-escaped-justice
https://www.theguardian.com/world/2000/jan/16/balkans3
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vyštudoval Bezpečnostné a strategické štúdiá na Masarykovej Univerzite v Brne. Venuje sa témam vojenstva, strategického myslenia, medzinárodnej politiky a bezpečnosti.
