Osídlenie ostrova Island sa spája so škandinávskymi moreplavcami. Doteraz sa predpokladalo, že krajinu sopiek a gejzírov kolonizovali hlavne nórski Vikingovia.

 

2q12 - Vikingovia privážali na Island keltské otrokyne
Škandinávci objavujú Island. Maľba: O. Wergeland

Podľa písomných a archeologických prameňov prišli prví Vikingovia na Island už niekedy okolo roku 860 po Kr. Podľa niektorých zdrojov tu pred ich príchodom žili írski mnísi, prípadne ďalší menej početní prisťahovalci z Britských ostrovov.

Na ostrove sa našli aj rímske mince z 3. storočia po Kr., čo môže byť ďalším dokladom príchodu ľudí pravdepodobne už niekedy v staroveku. Nesmieme však zabudnúť, že mince sa mohli používať dlhšie a na ostrov sa dostali až dodatočne. Starší antickí autori, ako Plínius, Polýbios, Strabón a Tacitus, píšu o existencii ostrova Thule, ktorý ležal šesť dní plavby od Británie. Popis by sedel práve na Island, aj keď sa uvažuje o iných možnostiach (napríklad Nórsko, Faerské ostrovy, Shetlandy, Grónsko alebo ostrovy v Baltickom mori).

Za prvého vikinského osadníka na Islande sa považuje istý Ingólfr (Ingólfr Arnarson, Ingólfur Arnarson), ktorý sa v druhej polovici 9. storočia so svojimi ľuďmi usadil na území tzv. Dymiacej zátoky (dnešné hlavné mesto Islandu – Reykjavík). Väčšina z nich boli migranti z Nórska. Historici dávajú toto sťahovanie do súvislosti s politikou nórskeho kráľa Haralda Krásnovlasého (zomrel okolo roku 930 po Kr.), pretože po uchopení moci začal s tvrdou centralizačnou politikou a uvalil na obyvateľstvo veľké dane, čo časť poddaných riešila vysťahovaním. V prvej vlne priplávalo na ostrov asi 3 000 osadníkov, čo mohlo byť asi 400 rodín. Existuje však možnosť, že Ingólfr nebol jediný a na ostrov mohli prísť osadníci aj pred ním. Historické pramene v tomto období nevylučujú príchod aj menšieho množstva kolonistov z Britských ostrovov. V stredoveku a novoveku bola islandská populácia veľká asi 8 000 až 16 000 osôb. V roku 1850 žilo na ostrove už 50 000 ľudí. Dnes žije na Islande okolo 334 000 obyvateľov.

Zaujatie vlasti

O dejinách Islandu nás informuje jedinečný písomný prameň tzv. Landnámabók (Kniha o zaujatí vlasti z 13. storočia). Podľa tohto zdroja a archeologických výskumov osídľovali Nóri hlavne pobrežné oblasti a údolia riek, čo je logické, ak sa pozrieme na geografické a prírodné podmienky ostrova.

1q14 - Vikingovia privážali na Island keltské otrokyne
Romantická predstava prvých osadníkov na Islande Maľba P. Raadsig.

Obyvateľstvo Islandu najskôr prežívalo v akomsi „bezštátnom“ stave, keď rozhodujúce postavenie mali náčelníci – gordiovia. Okrem svetskej a hospodárskej moci im pripadol aj dozor nad kultom a riešením sporov. Samozrejme, problémy nastali, keď vznikli spory medzi celými oblasťami, preto sa v roku 930 po Kr. sformoval všeobecný snem slobodných mužov – althing. Okrem toho nechali náčelníci vypracovať súbor islandského práva na základe nórskych zákonníkov. Podľa historika Vincenta Múcsku (a aj iných bádateľov) sa na Islande postupne vytvoril akýsi aristokraticko-republikánsky štát. Táto obdoba republiky sa mohla podľa švédskeho historika Holgera Arbmana udržať aj preto, že Islanďanom nehrozila vojna so žiadnym väčším nepriateľom.

Až v druhej polovici 13. storočia uznali obyvatelia ostrova nórsku zvrchovanosť. Ešte predtým, niekedy okolo roku 1000 po Kr., prijal althing, aj pod tlakom nórskeho kráľa Olafa Tryggvasona (994/995 – 999/1000 po Kr.), kresťanstvo. Dovtedy uctievali starých germánskych bohov.

Gény prehovorili

Najnovšie genetické výskumy pochovaných obyvateľov Islandu zo stredoveku priniesli nové a zaujímavé informácie o dejinách ostrova. Vďaka genetickému výskumu sa zistilo, že stredovekí Islanďania mali gény obyvateľov z Britských ostrovov aj z územia dnešného Nórska. Tento fakt tvrdili aj spomínané písomné pramene. Prekvapením sú však ďalšie zistenia. Na základe štúdia mitochondriálnej DNA (dedí sa len v materskej línii) a tzv. Y chromozómov (vyskytujú sa len u mužov) vedci objavili, že 62 % ženských predkov dnešných Islanďanov pochádza zo Škótska a z Írska s prevažne keltským osídlením. Naopak, zo Škandinávie pochádza 75 % mužských predkov. Tieto poznatky by mohli dokazovať, že Vikingovia si na ostrov brali manželky, ktoré získali počas svojich lúpežných a obchodných výprav na Britské ostrovy. Oprávnene môžeme predpokladať, že sa sem dostali ako otrokyne.

8q1 - Vikingovia privážali na Island keltské otrokyne
Najnovšie výskumy DNA zmenili pohľad na osídlenie Islandu.

Nižšie postavenie ľudí z územia Škótska a z Írska dokazujú aj objavené pohrebiská. Jedinci z Britských ostrovov boli pochovaní v jednoduchých hroboch, zatiaľ čo Škandinávci až do prijatia kresťanstva mali v hrobe množstvo milodarov. Vikingovia si na Islande brali do hrobov svoje meče a archeológovia objavili aj hroby s loďami.

Zistenia o pôvode stredovekých obyvateľov Islandu potvrdili aj stronciové analýzy, na základe ktorých môžeme tvrdiť, že podstatná časť pochovaných vyrastala na Britských ostrovoch. Na základe stronciových analýz vieme určiť, čím sa pochovaný jedinec živil v skorších fázach svojho života a vďaka tomu vieme, v ktorej krajine vyrastal.

Genetickým výskumom sa zachytila aj dánska kolonizácia medzi rokmi 1380 až 1944. Island v tomto období ovládali Dáni, čo by možno vysvetľovalo, že na rozdiel od stredoveku dnes na ostrove dominujú škandinávske gény.

Použitá literatúra

Obrazová príloha: P. Raadsig, O. Wergeland

Branislav Kovar - Vikingovia privážali na Island keltské otrokyne

vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.