Je veľmi obľúbeným predmetom, bez ktorého sa neobíde žiadna výstava venovaná Veľkej Morave, a v Českej republike sa dokonca dostal na mincu – dvojkorunu. Interpretácia tohto predmetu znie: gombík, teda spínadlo, ktorý spínal plášť a najčastejšie ho pri rekonštrukciách nachádzame ako súčasť mužského odevu. Je to však naozaj tak?
V materiálnej kultúre Slovanov žijúcich na južnej Morave sa koncom 8. storočia objavil nový druh artefaktu – malý guľovitý prívesok, ktorý od 50-tych rokov minulého storočia nielen slovenskí, ale aj českí archeológovia nazývajú „gombík“. Názov „gombík“ je pre tento predmet hlboko zažitý, a preto ho budeme používať aj v tomto texte.
Na úvod niekoľko faktov. Veľkosť „gombíkov“ sa pohybuje od 0,9 cm do 4 cm. Zhotovované boli z tenkého zlatého, strieborného alebo medeného plechu, prípadne zo skla. Ich výzdoba bola rôzna. Mnohé sú zdobené granuláciou, filigránom alebo drobnými sklíčkami, prípadne majú povrch tepaný výzdobou v podobe zvieratiek či palmiet.
Dôležitým faktom pre nesúhlas s doterajšou interpretáciou však je, že spínadlá – gombíky – sa v odievaní objavujú až koncom 12. storočia. Dovtedy sa používali na spínanie odevov šnúrky alebo spony. Čo nás však prekvapí je, že prvé gombíky-spínadlá boli pravdepodobne podobne guľaté ako „gombíky“ z Veľkej Moravy. Naznačuje to ich etymologický rozbor, teda prvotný význam slov, ktoré dodnes používame pre označenie gombíka v slovenčine, v češtine, v nemčine či v maďarčine. České označenie pre spínadlo-gombík je knoflík a pochádza zo stredovekej nemčiny z knoufel, knopfel, knöpfel, lat. nodulus. Prvý raz sa v českom jazyku objavuje v tvare knoflyk koncom 14. storočia. V starej stredovekej nemčine sa pod označením knopf rozumela malá guľa, guľôčka. V maďarčine sa výraz gumba – gombos objavuje po prvý raz už začiatkom 13. storočia, ale až od konca 15. storočia je bezpečne doložený vo význame spínadla. Výraz gömb je doložený aj vo význame gule, guľôčky. V slovenčine sa slovo gombík po prvýkrát objavuje až koncom 17. a začiatkom 18. storočia a je prevzaté z maďarčiny.
Čo teda vieme o „gombíkoch“ povedať?
Najskôr sa zahĺbime do archeológie. „Gombíky“ sa najčastejšie nachádzajú na území bývalého Československa – najviac je ich zatiaľ objavených na Morave. Len výnimočne sa objavili v iných krajinách.
Napriek ich početnosti pochádzajú z neveľkého počtu hrobových celkov. Zo zatiaľ najrozsiahlejšieho pohrebiska v Starom Městě-Na valách pochádzajú „gombíky“ z 92 hrobových celkov, čo z celkového počtu 1492 hrobov predstavuje len 6 %.
Na pohrebisku v Břeclavi-Pohansku sa „gombíky“ z celkového počtu 407 hrobov našli len v 32 hroboch, čo predstavuje 7 %. Podobná situácia je na pohrebisku pri šiestom kostole v Mikulčiciach (7,9 % hrobov). Zatiaľ najvyšší počet hrobov s „gombíkmi“ pochádza z pohrebiska pri druhom mikulčickom kostole. Z 285 hrobov sa v 33 hroboch (11,5 %) našli guľovité prívesky.
Na pohrebiskách mimo hlavných centier sa „gombíky“ vyskytujú v hroboch ešte sporadickejšie. Napríklad na pohrebisku Uherské Hradiště-Horní Kotvice sa guľovité prívesky našli len u piatich jedincov z celkového počtu 252 pohrebov, na pohrebisku v Devíne v polohe Za kostolom sa guľovité prívesky zo 122 hrobov vyskytli len v jednom hrobe.
Zaujímavé poznatky prinieslo vyhodnotenie hrobov s „gombíkmi“ podľa veku a pohlavia zomrelého. „Gombíky“ sa vyskytujú predovšetkým v hroboch ženského pohlavia. Na pohrebisku Starom Městě-Na valách boli v hroboch 20 žien a v 33 dievčenských hroboch. Len jeden detský hrob s „gombíkmi“ bol jednoznačne určený ako chlapčenský (hrob č. 126/49) a v štyroch prípadoch sa guľovité prívesky objavili v hroboch mužov. Na pohrebisku v Břeclavi-Pohansku je už počet chlapčenských hrobov vyšší (štyri hroby), ale dospelí muži sú zastúpení len jedným jedincom. V hroboch dospelých žien sa vyskytli deväťkrát a u dievčat sedemkrát. V Mikulčiciach podľa zistení Dr. M. Kostelníkovej „gombíky“ obľubovali viac muži či chlapci ako ženy. Na pohrebiskách mimo hlavných centier sa „gombíky“ vyskytovali takmer výlučne v detských hroboch.
„Gombíky“ sa síce objavujú aj v hroboch bez ďalších sprievodných nálezov, prevažujú však v hroboch s bohatou výbavou v kombinácii s náušnicami. A môžeme sledovať priamu úmeru, čím vyšší počet „gombíkov“ (4 – 6 ks), tým vyšší počet náušníc (8 – 14 ks). Veľmi dôležitým zistením je aj fakt, že v hroboch, v ktorých sa objavili „gombíky“ spolu s náušnicami vo vyššom počte, boli zistené zvyšky vzácnych textílií, ako napríklad hodváb. V prípade mužských hrobov sa „gombíky“ objavili najčastejšie spolu s ostrohami. Stereotypné videnie „gombíka“ ako artefaktu patriacemu predovšetkým mužom pravdepodobne spôsobil nález hrobu č. 44 pri druhom kostole v Mikulčiciach. Okrem páru „gombíkov“ sa tu našiel pár pozlátených ostrôh s ľudskými tvárami.
Čo môžeme na základe týchto údajov povedať o význame „gombíkov“ v životoch ľudí Veľkej Moravy? Toto je tá najťažšia časť práce archeológa – interpretačná. V tej budeme len vyslovovať úvahy na základe poznatkov, ktoré nám priniesla archeológia. Pri hľadaní odpovedí na túto otázku už musíme opustiť oblasť archeológie, lebo tá už nie je schopná nám na ne odpovedať. Musíme sa vybrať hľadať do iných vedných odborov, ako je história, kunsthistória alebo kultúrna a sociálna antropológia.
Šperk bohatých a mocných?
Prítomnosť „gombíkov“ v neveľkom počte hrobov, navyše bohatých, podporuje úvahy o ich výnimočnosti a umožňuje spájať ich s veľkomoravskou nobilitou. Skrátka, len najbohatší a v tom čase zároveň najmocnejší rodičia si mohli dovoliť podarovať svojim deťom „gombíky“, či sa nimi mohli zdobiť panie s dobrým manželovým zázemím. Z toho môžu historici ďalej usudzovať, že už aspoň od konca 8. storočia tu existovala pomerne bohatá spoločenská vrstva, ktorá navyše dokázala zdôrazniť svoju výnimočnosť práve prostredníctvom „gombíkov“. Tento šperk sa stal jej symbolom. Pre historikov je dôležité, že sa tak stalo oveľa skôr, než sme sa z písomných prameňov dozvedeli o pripojení Nitrianska k Morave, čo sa tradične považuje za moment vzniku Veľkej Moravy.
Veľmi dôležitý je i poznatok, že „gombíky“ prevažujú v hroboch detí. Prvá interpretačná rovina môže byť prostá – „gombíky“ boli súčasťou detských odevov. Druhá rovina výkladu môže viesť k hlbšej interpretácii spoločenských vzťahov, ale pre ňu musíme zájsť k antropológom. Kultúrni antropológovia klasifikovali štyri základné typy ľudských spoločností: skupiny lovcov a zberačov (egalitárna), segmentárne spoločnosti, náčelnícke spoločnosti (stratifikované) a štátne spoločnosti.
V prvých dvoch menovaných spoločnostiach sa sociálny status získava osobnou aktivitou, nie je dedičný a väčšinou je daný mužskej populácii. To znamená, že každý chlapec a neskôr muž si svoje postavenie musí zabezpečiť vlastnými činmi. Prítomnosť bohato vybavených detských hrobov naznačuje, že spoločenský status u našich predkov už nie je získavaný, ale dedičný. Toto poznanie nás privádza k úvahám o dôležitých spoločenských zmenách, ktoré prebiehali koncom 8. a na začiatku 9. storočia. Zrejme už v tomto období sa začala utvárať spoločenská vrstva, ktorá svoje postavenie dedila, niečo ako dedičná šľachta v neskoršom období.
Ešte ostáva zodpovedať, akým spôsobom majitelia svoje „gombíky“ nosili. Súvislosť „gombíkov“ s odievaním nie je vylúčená, dokonca je veľmi pravdepodobná. V období raného stredoveku vrchný ženský aj mužský odev nižších i vyšších vrstiev pozostával z tuniky (tunica talaris), ktorá bola široká, neriasená a neprepásaná. Tunika vyšších vrstiev sa zhotovovala z jemnejších látok a na okrajoch rukávov, na výstrihu a na spodnom okraji bola ozdobená lemom. Ozdobné lemy nielen spevňovali okraje, ale stali sa aj znakom bohatstva a moci. Lemy boli u vysoko postavených žien na tunikách často zdobené rôznymi šperkmi, perlami alebo drahými kameňmi. Miesta nálezov „gombíkov“ v hroboch žien a dievčat pri kľúčnych kostiach a v oblasti hrude dovoľujú uvažovať aj o možnosti, že mohli byť pôvodne prišité na leme výstrihu, prípadne na leme v strede tuniky, ale „gombíky“ boli často i súčasťou náhrdelníkov. Toľko o malých drobných predmetoch, ktoré voláme „gombíky“, hoci gombíkmi – spínadlami – neboli.
Použitá literatúra
- Chorvátová, H.: K problému terminológie a interpretácie guľovitých príveskov – veľkomoravských gombíkov. Studia mediaevalia Pragensia 8, 2008, 209 – 218.
- Chorvátová, H. 2009: Kultúrno-historický význam gombíkov. Studia mediaevalia Bohemica 1, 2009, 7 – 19.
- Klanica, Z.: Velkomoravský gombík. Archeologické rozhledy 22, 1970, 421 – 445.
- Krekovič, E.: Pohrebisková sociológia. Študijné zvesti archeologického ústavu SAV 37, 2005, 9 – 12.
- Murphy, R. F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha 1998.
- Müller, M.: Die Kleidung nach Quellen des frühen Mittelalters. Textilien und Mode von Karl dem Großen bis Heinrich III. Berlin/New York 2003.
- Pavlovičová, E.: K vypovedacej schopnosti gombíka u naddunajských Slovanov v 9. storočí. Slovenská archeológia XLIV-1, 1996, 95 – 153.
- Renfrew, C./Bahn, P.: Archaeology. Theories Methods and Practice. Third edition. London 2001.
Obrazová príloha: H. Chorvátová, P. Dvořák, Rak, T. Štefanovičová, Osveta, J. Poulík, B. Chropovský, Academia, Obzor, Archiv Archeologického a paleoetnologického ústavu Akademie věd ČR v Brně
Študovala archeológiu a históriu na FF Univerzity Karlovy v Prahe. Zaoberá sa najmä včasným stredovekom − chronológiou ženského šperku 8. až 10. storočia, rodinou a spoločenským postavením detí a žien a otázkami šírenia kresťanstva. Pracuje externe pre Centrum medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.