Mnohé staroveké národy praktizovali obetovanie ľudí. Najnovší objav z Peru však svojou hrôzou prekonal aj tie najtemnejšie predstavy, pretože archeológovia našli miesto, kde sa masovo obetovali deti.

Na severnom pobreží Peru na lokalite Huanchaquito-Las Llamas pracuje tím vedcov s podporou spoločnosti National Geographic. Skúmali miesto, ktoré osídlil ľud kultúry Chimú (900 až 1450 po Kr.). Archeologický tím, ktorý vedú Gabriel Prieto z Národnej univerzity v Trujillo (Peru) a John Verano z Tulanskej univerzity (USA) tu objavil dôkazy bezprecedentného masakra. Pred 550 rokmi zavraždili na spomínanej lokalite okolo 140 detí, 200 mladých lám a 3 dospelých ľudí. Prečo sa to stalo?

Konkurenti Inkov 

Kultúra Chimú bola rozšírená na morskom pobreží dnešného Peru a Ekvádoru. Aj keď sa o jej etnickom zložení vedú diskusie, vieme, že išlo o priamych konkurentov starovekých Inkov. Hlavné mesto ľudu kultúry Chimú sa volalo Chan Chan.

Prvé objavy z lokality Huanchaquito-Las Llamas sa našli už v roku 2011. Na základe rádiokarbónových analýz zo zvyškov objavených textílii a z vlákien, ktoré mali mŕtvi pri sebe, datujeme celý nález do obdobia medzi rokmi 1400 až 1450 po Kr. Rituálny proces sa na základe identifikovaných stôp odohrával na pripravenej ploche s rozmermi okolo 700m2. Zvieratá a ľudí privádzali zo severného a južného rohu do stredu plochy, kde ich obetovali.

Poloha mŕtvych a nálezová situácia dokazujú, že ide jednoznačne o ľudské obete. Kostrové pozostatky detí i zvierat vykazujú dôkazy o rituálnom prerezaní hrudnej kosti, ako aj o dislokáciách rebier, čiže obete boli rozrezané a otvorené, pravdepodobne s cieľom vybrať srdce. Päť z obetovaných detí malo okolo 14 rokov, vek ostatných sa pohyboval medzi 8 až 12. Deti pochovali tak, aby ich tváre smerovali k moru.

V mezoamerických kultúrach sa častejšie obetovali deti, ktoré mali nejakú fyzickú chybu. Obetované deti z lokality Huanchaquito-Las Llamas boli podľa nájdených kostier v dobrom zdravotnom stave a pravdepodobne netrpeli ani nedostatkom. Situácia v starovekej spoločnosti musela byť vážna, keď obetovali zdravé deti.

Zabité mladé lamy mali vek okolo 18 mesiacov. Na rozdiel od detí boli uložené tvárou smerom k pohoriu Andy.

Kto vraždil?

Všetko nasvedčuje tomu, že obeta sa uskutočnila v krátkom časovom úseku. Rezy identifikované na mŕtvych ľuďoch a zvieratách boli presné a bezchybné. Podľa všetkého vraždil niekto, kto mal so zabíjaním skúsenosti. Celé obetovanie vyzerá ako systematická práca. Ľudské obete v Mezoamerike vykonávali hlavne kňazi rôznych bohov.

Vzhľadom na masovosť strašného nálezu ide v podstate o nepochopiteľný fenomén. Čo viedlo ľud kultúry Chimú k tak strašnej obete? Obetovanie detí nebolo v minulosti až také časté ako obetovanie dospelých. Práve z amerického kontinentu poznáme viacero podobných nálezových situácií, ale ani jedna z nich sa nevyrovná masakru vo Huanchaquito-Las Llamas.

2q3 - Archeológovia objavili miesto masakra 140 detí
Deti pochovali tak, aby ich tváre smerovali k moru.

Vieme, že Aztékovia, Mayovia a Inkovia vykonávali ľudské obete veľmi často. Svedkami obetí sa stali aj španielski dobyvatelia a katolícki misionári, ktorí o krutom náboženskom obrade podrobne informovali obyvateľov Starého sveta. Napríklad vo Veľkom chráme v aztéckom Tenochtitláne sa našlo 42 zavraždených detí. V prípade kultúry Chimú však ide o prvý nález podobného druhu. Záhadným je aj spôsob obety – vyrezanie srdca. Takéto praktiky sa aplikovali skôr na získaných vojenských zajatcoch ako na deťoch. Súčasťou rituálov bolo aj spoločné obetovanie ľudí a zvierat.

Autori výskumu spájajú obetu s klimatickými zmenami, ktoré spôsobil fenomén El Niño. Pravdepodobne spôsobil väčšie teploty v oblasti a obety mali zmeniť nevyhovujúce počasie.

Ľudská obeta sa praktizuje takmer vo všetkých kútoch sveta a v rôznych časových úsekoch. Rituál mohol zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji zložitých spoločností prostredníctvom sociálnej stratifikácie a kontroly populácie elitnými spoločenskými triedami.

 

Literatúra:

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: National Geographic, John Verano

Branislav Kovar - Archeológovia objavili miesto masakra 140 detí

vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.