Informácie o zatmení Slnka alebo Mesiaca sa objavujú už v starovekých prameňoch. V Mezopotámii zaujímali hlavne panovníkov, pretože mohli byť znamením o konci ich vlády alebo smrti.

Zatmenie Slnka spôsobuje Mesiac, ktorý sa dostane medzi našu hviezdu a Zem. Zatmenie Mesiaca má na svedomí zasa tieň Zeme. Úplne zatmenie Slnka môžeme pozorovať len  z časti našej planéty,  zatiaľ čo zatmenie Mesiaca vidia obyvatelia celej pologule. Ide o pravidelný vesmírny úkaz, ktorý dokázali pozorovať a predpovedať už staroveké národy.

Výnimočné postavenie malo pozorovanie zatmení v starovekej Mezopotámii. V astronomických pozorovaniach vynikali hlavne Babylončania, ktorí vďaka svojej vyspelosti dokázali predpovedať jednotlivé zatmenia na dlhé obdobie dopredu. Pozorovaniu nebeských telies sa však venovali aj ich konkurenti – Asýrčania. Obyvatelia Mezopotámie často chápali zatmenia ako poslov zmien. Darmo, v staroveku boli astronómia a astrológia dve strany tej istej mince. Obe disciplíny sa uplatňovali v rôznych spoločenských a intelektuálnych kruhoch nielen v starovekej Mezopotámii, obe máme doložené aj v Číne, v Egypte či v Grécku. Hlavne v období tzv. Novoasýrskej ríše patrili astrológovia a veštci medzi vtedajšiu intelektuálnu elitu.

Astrológia a astronómia Mezopotámiu preslávili. Dôkazom sú preklady astronomických textov do elamčiny a chetitčiny.

Babylončania už pred 2500 rokmi dokázali vypočítať, že v období 223 synodických mesiacov (18 rokov 11 dní 7 hodín a 43 minút) sa vyskytuje približne 38 prípadov zatmenia. Toto obdobie sa nazýva saros alebo Chaldejský cyklus (Chaldejci boli obyvatelia južnej Babylonie).

Znamenie pre kráľov

Božia komunikácia sa sústredila na panovníka, ktorý zastupoval celú krajinu, preto podľa mezopotámskych astronómov-astrológov boli zatmenia hlavne znameniami pre vládcov. Napríklad lunárne zatmenie sa spájalo s osudom a babylonskí astrológovia verili, že je predzvesťou smrti kráľa. Naopak, podľa slávneho astronomického diela, pomenovaného podľa jeho prvých slov – Enūma Anu Enlil (Keď [bohovia] Anu a Enlil…) –, platilo, že ak bola planéta Jupiter viditeľná počas zatmenia Mesiaca, kráľ bol v bezpečí.

Priebeh zatmenia Slnka

Ak kráľovi v Asýrii hrozilo nebezpečenstvo, mohli kňazi realizovať rituál náhradného kráľa (šar pūhi). Panovník bol viac menej formálne zastúpený náhradníkom, ktorý bol po pominutí nebezpečenstva popravený, a tým sa zároveň naplnil nepriaznivý osud, ohlásený zlým znamením. Náhradník sa obliekal ako kráľ, ale jeho moc bola formálna.

Zmienka o rituáli náhradného kráľa sa vyskytuje v desiatkach textov z Asýrie, datovaných do 1. tisícročia pred Kr. Podobné obrady sa podarilo doložiť aj u Chetitov už v 2. tisícročí pred Kr., niektorí bádatelia si preto myslia, že práve od nich prišiel tento zvyk do Mezopotámie.

Tabuľka z Babylónie, na ktorej sú informácie o zatmení a nebeských telesách.

V súbore textov písaných klinovým písmom z Babylonie a z Asýrie, ktoré označujeme ako Kronika včasných kráľov, je zachytená legenda, ktorá hovorí asi o najstaršej známej zámene kráľov v Mezopotámii. V meste Isin bol panovník Erra-imitti nahradený svojím záhradníkom s menom Enlil-bani. Náhradník mal však šťastie, pretože skutočný kráľ zomrel, keď jedol príliš horúcu polievku, čiže rituál ho nezachránil. Enlil-bani vládol ďalej miesto neho. Nevieme sa vyjadriť, či sa udalosti naozaj odohrali takto, ale v zoznamoch panovníkov z Isinu sa Erra-imitti a Enlil-bani určite vyskytujú po sebe a ich vládu môžeme datovať do 19. storočia pred Kr. Udalosti slúžili pravdepodobne ako predobraz pre rituál v neskorších obdobiach.

Ľudia v Mezopotámii neboli jediní, ktorí považovali zatmenia Slnka a Mesiaca za znamenia osudu. Napríklad zatmenie Mesiaca v roku 1059 pred Kr. viedlo podľa tzv. Bambusových análov k povstaniu proti dynastii Šang v Číne.

Najpoverčivejší kráľ

Asarhadon bol veľmi poverčivý kráľ

Jeden z najpoverčivejších panovníkov v dejinách Mezopotámie bol asýrsky kráľ Asarhaddon (680 – 669 pred Kr.). Už od narodenia mal kráľ krehké zdravie. Nie je úplne zrejmé, akú mal chorobu, ale v jeho listoch sa opakujú sťažnosti na horúčky, nevoľnosť, bolesti svalov, zápaly kože a depresie. Možno aj preto sa panovník tak zaujímal o medicínu, mágiu a predpovedanie budúcnosti. V jeho dobe bolo tradičné veštenie z obetovaných zvierat. Príčinou záujmu o budúcnosť mohla byť aj kríza, ktorou bola ríša zmietaná (tlak iných národov, časté občianske vojny, ekonomické problémy).

Počas Asarhaddonovej vlády sa až osemkrát realizoval rituál náhradného kráľa. Napriek tomu, že bol Asarhaddon tak poverčivý, podarilo sa mu udržať už vtedy krízou zmietanú ríšu pohromade, dokonca k nej pripojil aj Egypt. Dokázal sa obklopiť aj schopným a lojálnymi jedincami, ako bol napríklad eunuch Ša-Nabú-šu, ktorý ho zastupoval počas ťaženia v Babylone. Pravdepodobne išlo o veľmi schopného panovníka a astrológia s tým nemala nič spoločné, prípadne mohla byť len akousi psychologickou barličkou pri dôležitých kráľových rozhodnutiach.

Literatúra

Bottéro, J.: Nejstarší náboženství Mezopotámie. Praha 2005.

Oppenheim, L. A.: Starověká Mezopotámie. Praha 2001.

Pečírková, J.: Asýrie. Od městského státu k říši. Praha 2000.

Rochberg, F.: The Heavenly Writing. Divination, Horoscopy and Astronomy in Mesopotamian Culture. Cambridge 2004.

 https://theconversation.com/how-eclipses-were-regarded-as-omens-in-the-ancient-world-81248

Obrazová príloha: wikipedia.org

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.