Egyptský archeologický tím pod vedením Mostafu Waziriho objavili 4400 rokov starú hrobku vysoko postavenej kňažky Hetepet z obdobia 5. dynastie.

Hetepetina hrobka

 

Kňažkina hrobka sa ukrývala v zóne tzv. západného pohrebiska, na ktorom sa pochovávali úradníci 5. dynastie Starej ríše (2465 – 2323 pred n. l.). Hroby archeológovia skúmali už od roku 1842.

Hetepetina hrobka tiež zodpovedá architektonickému štýlu a výzdobe 5. dynastie s vchodom, ktorý sa stáča do písmena L smerom do vnútornej svätyne s očistnou nádržou. Na jej západnom konci sa nachádza obdĺžniková arkáda lemovaná kadidlovými a obetnými držiakmi. Okrem nich svätyňa ukrýva aj naos (skrinka obsahujúca kultovú sochu boha/bohyne alebo mŕtveho) so zatiaľ chýbajúcou sochou majiteľky hrobky.

Kto bola Hetepet?

Hetepet žila pravdepodobne za vlády faraóna Niuserreho a bola kňažkou bohyne Hathor, ktorá sa často zobrazovala ako krava a jej pôsobenie sa spája s plodnosťou, s materstvom a s láskou. Súdiac podľa kňažkinho vysokého postavenia mohla mať Hetepet blízko ku kráľovskej rodine z 5. dynastie. Nasvedčuje tomu fakt, že bola vo svojej hrobke pochovaná sama, bez svojho manžela, čo bolo privilégiom princezien. Hoci neexistuje žiadny náznak, žeby Hetepet mala „modrú krv“, pýšila sa veľmi prominentnými titulmi, ako „Kráľova známa“ alebo „Hathorina kňažka“. Vyzerá to skôr tak, že Hetepet dosiahla nezvyčajný úspech na kráľovskom dvore sama, vďaka svojej individualite, a preto si vyslúžila výsadu ozdobenej hrobky alebo hrobovej kaplnky na kráľovskom pohrebisku. Opäť sa potvrdzuje, že ženy mali v starovekom Egypte významné postavenie.

Steny miesta posledného odpočinku kňažky bohyne Hathor sa zachovali vo veľmi dobrom stave a tvoria ich pestrofarebné scény zo života starovekých Egypťanov. Medzi tie tradičnejšie patria reliéfy zachytávajúce zber ovocia, pasúce sa zvieratá, Hetepet loviacu ryby, chytanie vtáctva, obetovanie zvierat a s tým spojené obetné dary, ktoré Hetepet prijíma od svojich detí, či vyobrazenia vojakov. Taktiež dominujú motívy tavenia kovov a výroby kože či papyrusových lodí. K najunikátnejším však určite patria dva zobrazujúce opice, ktoré, ako vieme, boli v tom čase domestikovanými zvieratami. Na prvom reliéfe možno vidieť opicu, ako oberá ovocie do košíka, pričom druhý znázorňuje tancujúcu opicu pred orchestrom hudobníkov. Takéto scény sú veľmi vzácne, pretože sa predtým objavili len v hrobke Ka-Ibera (5. dynastia, Stará ríša) v Sakkáre, kde sa tiež nachádza maľba opice tancujúcej pred gitaristom, nie však pred orchestrom, a opice oberajúcej ovocie v hrobke Khum-hotepa II. (12. dynastia, Stredná ríša) v lokalite Beni Hassan.

(Znovu)objavená hrobka

Zaujímavosťou je, že Hetepetina hrobka neuzrela svetlo sveta od antických čias po prvý raz. Jej časti boli objavené Carlom Kaufmannom a nemeckou expedíciou už v roku 1909. Fragmenty reliéfu a veľké, tzv. falošné dvere patriace Hetepet našli svoj domov v múzeách v Berlíne a vo Frankfurte (teraz Neues museumLiebieghaus museum). Presná lokalita hrobky však nebola nikdy zaznamenaná, a tak bola stratená až do októbra minulého roka, keď ju (znovu)objavila egyptská archeologická misia na západnom pohrebisku v Gíze.

Opica oberá ovocie.

Minister pre správu antických pamiatok Khaled el-Enany dúfa, že táto lokalita, vzdialená len okolo 20 km južne od Káhiry, vydá ďalšie veľké objavy. Spolu s kolegami verí, že objavy ako tento prilákajú do krajiny viac turistov. Dodal, že archeologický výskum bude na západnom pohrebisku aj naďalej pokračovať.


 

 Použitá literatúra

Woods, A./Swinton, J.: Chronological considerations: Fragments from the tomb of Hetepet at Giza. Bulletin of the Australian Centre for Egyptology 24, 2013, 127 – 158.

 https://www.nytimes.com/2018/02/03/world/africa/egypt-tomb-hetpet-priestess.html?smid=fb-nytimes&smtyp=cur

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-42931533

https://www.facebook.com/Official.Nile.Magazine/photos/a.645392725478561.1073741833.184068158277689/2019103358107484/?type=3&theater

http://luxortimesmagazine.blogspot.co.uk/2018/02/egypt-uncovered-4500-years-old-tomb-of.html?m=1

https://www.archaeology.org/news/6326-180205-egypt-priestess-tomb

Obrazová príloha: Ägyptisches Museum und Papyrussammlung der Staatlichen Museen zu Berlin – Preußischer Kulturbesitz, Luxor Times Magazine

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese. V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše.