Drevený model lode z hrobky Meketreho z 12. dynastie.
Hoci by sa dalo povedať, že na jedinečné objavy Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty UK v Prahe, ku ktorým dochádza takmer každú sezónu, sme si už trochu zvykli, znova a znova nás ich výnimočnosť prekvapuje. Nie je to inak ani po nedávnom oznámení najnovšieho úspechu českého tímu pod vedením profesora Miroslava Bártu na tomto pohrebisku príslušníkov kráľovskej rodiny a vysokých hodnostárov Starej ríše. Podarilo sa im totiž nájsť monumentálnu drevenú loď z prelomu 3. a 4. dynastie (približne z obdobia okolo roku 2550 pred Kr.).
K objavu došlo pri odkrývaní okolia mastaby AS 54 v južnej časti Abúsíru v novembri minulého roku. Táto hrobka bola postavená za vlády panovníka Huniho (3. dynastia) a na základe svojej konštrukcie a výbavy patrila doteraz neznámemu vysokému úradníkovi z tohto obdobia. 18 metrov dlhá loď bola voľne uložená 12 metrov južne od hrobky na povrch terénu, tvoreného taflou (druh horniny), a zakrýval ju žltý naviaty piesok. Vďaka priaznivým poveternostným podmienkam bola loď doslova zakonzervovaná a výborne sa zachovala. Jej drevená konštrukcia, spojená drevenými čapmi, môže poskytnúť množstvo informácií nielen o stavbe lodí, ale aj o klimatických či spoločenských pomeroch vo vtedajšej dobe. Zachovali sa dokonca aj rastlinné vlákna, ktoré tvorili silné zväzky a laná, umiestnené vnútri lode. V priebehu roka 2016 plánuje Český egyptologický ústav začať spoločný projekt s odborníkmi z Ústavu pre lodnú archeológiu Texaskej univerzity (Institute of Nautical Archaeology, Texas A&M University), ktorý sa zameria na výskum techník, použitých pri stavbe trupu lode.
Loď predstavovala už od počiatku egyptských dejín jeden z najdôležitejších dopravných prostriedkov, ktorý umožňoval prepravu osôb a tovarov po krajine, a tým prispieval k rozvoju celej spoločnosti. Už od preddynastického obdobia sa po Níle plavili jednoduché dopravné prostriedky z trstiny, ktoré sa postupne vyvíjali na člny a lode, vyrobené z miestneho dreva; neskôr sa objavili technicky vyspelé riečne a námorné lode z kvalitného dovážaného dreva. Informácie o ich konštrukcii a podobe máme predovšetkým z ich vyobrazení. Zo včasných období sa zachovali jednoduché hlinené modely či maľby na keramike (Naqada I, asi 4000 – 3500 pred Kr.). Oveľa detailnejšie sú plavidlá spodobnené vo forme drevených modelov (napr. z hrobky Meketreho z 12. dynastie) a vyobrazení na reliéfoch a maľbách z hrobiek a chrámov (známa námorná expedícia kráľovnej Hatšepsut do Puntu z 18. dynastie Novej ríše). I keď nám modely umožňujú vytvoriť si predstavu o ich vzhľade (pozri napr. nedávno zverejnenú rekonštrukciu lodí zo Sahureho chrámového komplexu v Abúsíre od Samuela Marka z texaskej univerzity), detaily ich konštrukcie sa dajú zistiť len z nálezov reálnych zvyškov lodí. K ich zachovaniu prispel predovšetkým obrovský význam lodí v náboženstve. Boli totiž považované za základný dopravný prostriedok bohov, ale aj zosnulých po nebi alebo v podsvetí. Zzohrávali teda dôležitú úlohu pri pohrebných rituáloch a práve z tohto dôvodu tvorili celé lode alebo ich modely súčasť hrobovej výbavy a bývali rituálne pochované. Doteraz nie je isté, či boli používané už za života ich majiteľa, pri jeho pohrebe alebo mali len symbolickú funkciu v jeho posmrtnom živote.
Na rozdiel od najnovšieho skvelého nálezu českých egyptológov sa však vo väčšine prípadov z týchto pohrebných, resp. solárnych bárok zachovali len ich nepatrné fragmenty či prázdne jamy, v ktorých lode kedysi spočívali. K najstarším dokladom patria zvyšky lodí príslušníkov 1. dynastie zo Sakkáry a Helwánu (asi 3050 pred Kr., pravdepodobne 12 metrov dlhé), Abú Rawáša, a predovšetkým celá flotila lodí, nájdená pri hrobovom komplexe panovníka Chasechemweja z 2. dynastie (nekropola v Abydose), ktorá ale patrila pravdepodobne už jeho predchodcovi Ahovi z 1. dynastie. Celkovo sa našlo štrnásť zvyškov lodí (dlhých 18 – 22 m), pochovaných v blízkosti hrobky panovníka v plytkých priehlbinách obložených tehlami.
Doteraz najvýznamnejším objavom bola loď staviteľa najväčšej pyramídy v Gíze Chufua (asi 2589 – 2566 pred Kr.). Výborný stav zachovania jej jednotlivých častí, ako aj tesárske značky na niektorých jej častiach ju dokonca umožnili nanovo postaviť (jej rozmery sú 43,63 x 5,66 m) a je vystavená v špeciálnom múzeu. Nájdená bola aj jeho druhá loď, zďaleka však nie v takom dobrom stave, ako aj ďalšie prázdne hroby lodí. Takéto sa našli alebo o nich existujú zmienky aj v komplexoch panovníkov a hodnostárov 5. dynastie práve v Abúsíre či panovníkov 12. dynastie Senusreta I v Lište a Senusreta III v Dáhšúre.
V preddynastickom období, ako aj v období Starej a Strednej ríše bývali vzácne pohreby lodí v mnohých prípadoch súčasťou hrobových a chrámových komplexov panovníkov alebo ich rodinných príslušníkov. Na jednej strane lode súviseli s náboženskou ideológiou, na druhej však boli pravdepodobne ako dôležité dopravné prostriedky aj symbolom postavenia, a ich pohreby znamenali doslova sociálno-ekonomickú demonštráciu moci, rovnako ako výstavba samotných hrobových komplexov. Fascinujúce teda na novom objave lode v Abúsíre nie sú len stav jej zachovania a technické detaily, ale celkové okolnosti jej nálezu, ktoré môžu vniesť viac svetla do našich poznatkov o vtedajšej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa hrobka nenachádza v bezprostrednej blízkosti kráľovskej pyramídy, ja málo pravdepodobné, že patrila priamo nejakému členovi kráľovskej rodiny. Jej veľkosť, a hlavne prítomnosť lode, ktorá nemusí byť jediná, ako je to aj v mnohých iných prípadoch, naznačujú, že jej majiteľ patril k spoločenskej elite a bol pravdepodobne napojený na rodinu panovníka. To však ukážu až ďalšie, jednoznačne sľubné sezóny.
Objav lode bol oficiálne oznámený krátko po návšteve českého ministra zahraničných vecí Ľubomíra Zaorálka, ktorý výrazne podporil český egyptologický tím. Priamo v Egypte rokoval s egyptským ministrom pamiatkovej správy Mamdúhom El-Damnátim o možnostiach výstavy pri príležitosti 60. výročia českých vykopávok v Egypte (predbežne naplánovanej na roky 2018 – 2019). V priestoroch zrekonštruovanej haly Národného múzea v Prahe by tak mali byť vystavené desiatky rôznych artefaktov z Egypta, časť pochádzajúca priamo z výskumov v Abúsíre.
Kým sa tak stane, viac sa o tomto skvelom objave, o vývoji a stavbe lodí, o riečnej i námornej plavbe v starovekom Egypte či o kráľovskej nekropole Starej ríše v Sakkáre dozviete v prednáškach, ktoré organizuje Nadácia Aigyptos v Múzeu mesta Bratislavy.
Priamymi účastníčkami sezóny, ktorá viedla k tomuto jedinečnému nálezu, boli Mgr. Lucie Jirásková, ktorá pripravila prednášku s názvom Nejstarší lodě starověkého Egypta – Ranědynastická doba a Stará říše (29. apríla. 2016), a Mgr. Veronika Dulíková, ktorá bude prezentovať Vývoj pohřebiště v Sakkáře v období Staré ríše (27. mája 2016). Tematicky na ne nadviaže aj príspevok Na veľkom zelenom : Starovekí Egypťania a moreplavba, ktorý predstaví Mgr. Miroslava Šurinová (13. mája 2016).
Použitá literatúra
O’Connor, D.: 1991. Boat graves and pyramid origins. New discoveries at Abydos, Egypt. Expedition 33.3:,1991, 5-17
Patridge, B. R.: Transport in ancient Egypt. In: A. B. Lloyd (ed.): A Companion to Ancient Egypt. Malden 2010, 370 – 381.
Shaw, I.: The Oxford History of Ancient Egypt. Oxford 2000.
Ward, Ch.: Boat-building and its social context in early Egypt: interpretations from the First Dynasty boat-grave cemetery at Abydos. Antiquity 80 (1), 2006, 118 – 129.
http://iforum.cuni.cz/IFORUM-15840.html
http://luxortimesmagazine.blogspot.com/2016/02/4500-years-large-boat-discovered-in.html
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1678999-cesi-nasli-v-egypte-unikatni-clun-stary-4500-let
https://www.academia.edu/1846605/An_Abusir_mastaba_from_the_reign_of_Huni
https://www.abc.se/~pa/mar/abydos.htm
Obrazová príloha: www.abc.se, Penn-Yale-NYU photo, www.wikipedia.org
Takouto revolúciou bez boja bola neolitická „revolúcia“. Ide o proces, počas ktorého sa ľudstvo začalo…
Väzni lágrov, utečenci pred vojnou, vojaci a zároveň deti – tým boli hrdinovia tejto knihy v rokoch…
Boli naši predkovia v mladšej dobe kamennej mierumilovnými roľníkmi, alebo sa neštítili masového vraždenia a hromadných popráv…
Rímskeho vojvodcu Gaia Iulia Caesara často vnímame ako geniálneho veliteľa a stratéga, ktorý si dokázal…
Emil Stodola je neprávom zabudnutou postavou slovenských dejín. Vďaka jeho prístupu k politike, v ktorej sa ako…
Kniha „Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 – 1945", zostavená Eduardom…