Staroveká civilizácia Peržanov už zlákala nejedného archeológa či dobrodruha, aby sa vydal do súčasného Iránu a odkrýval jej tajomstvá. Dnešný Irán je hrdý na svoje starobylé dedičstvo a mnohí sa stále považujú za potomkov veľkej civilizácie, ktorá svojho času siahala od Čierneho mora cez egyptský Níl až po Strednú Áziu a hranice dnešnej Indie. O jej slávnych kráľoch sa hovorili legendy a poznali ich na celom vtedajšom svete. Ako dnes vyzerajú ruiny najslávnejších perzských miest?
Persepolis
Najslávnejšou perzskou pamiatkou dnešného Iránu je bez akýchkoľvek pochýb slávny Persepolis. Postavil ho Dareios I. Veľký a zničil ho Alexander Veľký, ktorému však v Perzii nikto nikdy „veľký“ nepovie. Viac než 200 rokov bol hlavným mestom Perzskej ríše, no Persepolis sa mal postaviť aj ako monumentálne miesto, kde by mohli Peržania oslavovať svoj nový rok zvaný Now Ruz, ktorý začína prvým jarným dňom. Aj napriek tomu, že Persepolis zničili plamene macedónskeho dobyvateľa, stále tu stojí niekoľko nádherných majákov minulosti, ktoré svietia už z diaľky. Každý, kto kedysi do Persepolisu prichádzal, musel vojsť dnu Bránou všetkých národov a ani dnes to nie je inak. Nechal ju postaviť Xerxes I. a za jej strážcov určil kamenných tvorov zvaných lamassu – s hlavou človeka, s levím telom a s krídlami.
V dnešnom Persepolise sa zachovalo niekoľko palácov a hoci bol palác Apadana (slovo apadana označovalo hypostylovú halu, čiže palác alebo audienčnú miestnosť postavenú z kameňa a so stĺpmi) tým najkrajším a najznámejším v celej Perzii, dnes je to menší palác Tačara patriaci Dareiovi I., ktorý pritiahne najviac pohľadov. Palác musel dokončiť až Xerxes, aj keď ten pre seba vybudoval neďaleko stojaci palác Hadiš. Dareiov palác mal rozlohu 1160 m2 a za svojimi múrmi ukrýval nielen osobné miestnosti panovníka, ale aj trónnu sálu či banketovú miestnosť. Jej múry sú dodnes ozdobené nádhernými perzskými reliéfmi znázorňujúcimi perzských vojakov.
Slávny palác Apadana vznikol za vlády Dareia a perzský panovník ho používal na štátne ceremónie. Jeho najzaujímavejšou časťou je schodisko ozdobené stovkami až neuveriteľne dobre zachovaných reliéfov. Znázorňujú národy, ktoré si Peržania podrobili, a ich vyslancov nesúcich perzskému kráľovi tribút. Babylončania, Afgánci, Balúčovia, Núbijci, Frýgovia a mnohí ďalší kráčajú reliéfmi s darmi pre kráľa a vďaka ich kráse sa práve Apadana stala symbolom dnešného Persepolisu. Podobne ako ostatné paláce, aj Apadana vyhorela pri nešťastnom požiari, no schodisko plné reliéfov akoby zázrakom prežilo. Okrem podrobených krajín si svoju slávu na reliéfoch užili aj tzv. „nesmrteľní“ strážcovia perzského kráľa.
Nakš-e Rostam
Staroveké miesto zvané Nakš-e Rostam patrí k najdôležitejším perzským pamiatkam. Ide o kráľovskú nekropolu štyroch významných perzských kráľov. Hrobky do skalného zrázu vytesali v 5. stor. pred Kr. vo veľkej epoche achajmenovských panovníkov. Dnes tu nájdeme štyri hrobky, do ktorých uložili telá kráľov – Dareia I. Veľkého, Xerxa I., Artaxerxa I. a Dareia II. V pláne bola aj piata hrobka, kde mal spočinúť Dareios III., ktorého porazil Alexander Veľký, ale nikdy ju nedokončili. Každú z hrobiek zdobia reliéfy so strážcami kráľovského pokoja, ale aj symboly zoroastriánskeho náboženstva, ktoré v tom čase v Perzii existovalo. Hrobky prežili do dnešných dní, všetky boli, žiaľ, vykradnuté, no Nakš-e Rostam je dodnes i tak jedným z najfascinujúcejších miest historického Iránu.
Symbolom Nakš-e Rostam nie sú len hrobky achajmenovských kráľov, ale aj kamenný kváder nazvaný Ka’ba-je Zardošt, teda Zaratuštrova Ka’ba (alebo Zaratuštrova svätyňa). Ka’ba je čierny kameň v Mekke, ktorý je stredobodom islamského vesmíru, a keďže sa na starovekú konštrukciu podobá, ľudia jej tak začali hovoriť, až vošla do histórie. Vznikla v 5. stor. pred Kr. spoločne s hrobkami. Podobná konštrukcia sa nachádza v Pasargadách, no tá je značne poničená. Stavba je dodnes zahalená tajomstvom, pretože sa predpokladá, že by malo ísť o chrám ohňa, ktorý bol pre zoroastriánov posvätný. Niektorí sa však domnievajú, že by sa za jeho stenami mohla skrývať pokladnica, hoci jedna, dokonca lepšie chránená, bola uložená v niekoľko kilometrov vzdialenom Persepolise.
Nakš-e Rostam nie je zaujímavé len vďaka kráľovským hrobkám, ale symbolizuje aj splynutie starej achajmenovskej a neskoršej sasánovskej dynastie, ktorá vládla v Perzii v rokoch 224 až 651 po Kr., keď posledného panovníka Jazdkarta zmietla vlna islamských dobyvateľov. Sasánovci vytvorili pod kráľovskými hrobkami reliéfy dokazujúce ich víťazstvá a slávne udalosti, akým bolo napríklad víťazstvo Šápura nad rímskymi cisármi Valeriánom a Filipom Arabom. Na snímke je znázornený panovník Ardašír, ktorý sa mal stretnúť s Ahura Mazdom.
Pasargady
Pasargady ležiace v juhoiránskej provincii Fars sa spájajú s menom panovníka Kýra Veľkého. Bol to on, kto v roku 546 pred Kr. vydal rozkaz, aby sa široká pláň premenila na mesto, ktoré bude sídlom Perzskej ríše. Okrem mesta tu po smrti panovníka vznikla aj jeho monumentálna hrobka. Dodnes je Kýros Veľký považovaný za jedného z najvýznamnejších panovníkov, aký kedy kráčal po perzskej zemi a jeho meno sa stalo symbolom tolerancie a náboženskej znášanlivosti. Mal to byť on, kto vyslobodil Židov z babylonského zajatia. Jeho hrobku postavili krátko po jeho smrti a dodnes je symbolom Pasargád. Stojí na šiestich kamenných schodíkoch, má dĺžku 3,17 m, šírku 2,11 m a výšku tiež 2,11 metra. Pozorné oko si všimne perzský klinopis, ktorý spomína meno Kýra Veľkého. Pri hrobke sa na svojom ťažení zastavil aj Alexander Veľký.
Pasargady boli prvým z radu perzských hlavných miest. Po smrti Kýra Veľkého sa ríša presunula do Súz a s Dareiom I. do Persepolisu. Kýros Veľký nechal v Pasargadách vybudovať svoje palácové sídlo. Dnes sú z neho len fragmenty, ale stále patrí k najkrajším častiam niekdajšieho mesta. Paláce stáli v Pasargadách dva. Prvý, bližšie k bráne, bol určený na recepcie a druhý, väčší, mal kráľ vyhradený pre seba a pre svoju rodinu. Okrem palácov tu stála rajská záhrada, ktorá sa stala vzorom pre ostatné perzské záhrady. Pasargady sú pre svoj prínos zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Stavba známa ako Šalamúnovo väzenie väzením v skutočnosti nikdy nebola. Mnohé perzské staroveké stavby majú svoje miestne prezývky, ktoré vznikli v 7. stor. pri arabskej invázii. Domáci ich mali pred príchodom Arabov premenovať, aby ich uchránili pred zničením, čo sa v mnohých prípadoch aj podarilo. Kvadratická konštrukcia, z ktorej dnes stojí už len jedna stena, je kontroverznou stavbou, pretože sa dodnes nevie, načo presne ju postavili. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že by mohlo ísť o starý zoroastriánsky chrám ohňa. Podobná konštrukcia sa nachádza aj na mieste zvanom Nakš-e Rostam neďaleko Persepolisu.
Ekbatana
Staroveké mesto Ekbatana už stovky rokov nefiguruje na mapách sveta a keby sme chceli hľadať jeho stopy, museli by sme nájsť dnešné mesto s názvom Hamadán na západe Iránu. Tu sa uprostred modernej zástavby týči pahorok zvaný Tell Hagmatana, kde archeológovia odkryli zvyšky niekdajšieho mesta. To malo stáť dávno predtým, než sa Peržania a ich slávni králi dostali na svetlo histórie. Podľa Herodota si Ekbatanu vybrali Médovia už v 8. stor. pred Kr. za svoje sídelné miesto a až neskôr si ho perzskí králi zvolili za svoje letné sídlo. Vďaka neďalekému pohoriu Alvand tu bola veľmi príjemná klíma
Dnešná Ekbatana už len vzdialene pripomína niekdajšie letné sídlo perzských kráľov. Najviditeľnejšími ruinami mesta sú zvyšky hradieb a niekoľkých múrov. Vykopávky v roku 1977 odkryli časť mestských múrov, pričom sa objavilo viacero typov tehál a druhov kameňa. Sedem múrov malo chrániť kráľovský palác. Nálezy, ktoré vzišli z výskumu, sa dnes nachádzajú priamo v malom múzeu postavenom na lokalite, hoci slávne zlaté rytóny premiestnili do múzea v Teheráne.
Kráľovský palác stojí v Ekbatane dodnes, hoci sa nenachádza priamo na vrchole pahorku, no je situovaný kúsok pod ním. Jeho múry by mali pochádzať z perzskej doby, pretože okolo roku 549 pred Kr. sa mal Ekbatany zmocniť panovník Kýros Veľký a nechať si tu vybudovať sídlo. Svoj pôvodný palác mal Kýros postavený v Pasagardách, kde dnes leží aj jeho monumentálna hrobka. Dnes chráni palácové ruiny rozsiahla kovová konštrukcia. Malo to byť niekde tu, kde nechal Alexander Veľký v roku 330 pred Kr. zavraždiť svojho generála Parmenia, ktorého obvinil zo zrady.
Súzy
Staroveké Súzy sa svojím významom v Perzii môžu porovnávať snáď len so známym Persepolisom. Podobne ako Persepolis, aj Súzy boli centrom celej Perzskej ríše. Ležia na západe Iránu, v kedysi nepokojnej provincii Chúzestán, na hraniciach s Irakom a patria medzi najstaršie iránske mestá. Odhaduje sa, že mesto založili niekedy okolo 4000 pred Kr. a za ten čas sa tu vystriedalo mnoho dobyvateľov a národov. Mesto zveľaďovali Elamovia, no v roku 647 pred Kr. ho na svojej výprave zničil asýrsky panovník Ašurbanipal. Až achajmenovskí Peržania mu v 6. stor. pred Kr. vdýchli nový život. Pre Perziu ho získal Kýros Veľký, jeho syn Kambyses z neho spravil jedno zo štyroch perzských hlavných miest a Dareois I. Veľký ho ambicióznymi projektmi postavil na piedestál.
Slávu niekdajších Súz dnes nepripomína takmer nič. Ruiny slávneho mesta sú rozťahané po návrší nad moderným mestom Šuš a málokto z domácich vôbec tuší, aké poklady tento pahorok v sebe ukrýva. Viac pozornosti domácich púta hrobka proroka Daniela, ktorý tu mal žiť počas babylonského zajatia Židov, vďaka čomu sa miesto spomína aj v Biblii. Súzy však na nič nehovoriaci kameň premenil Alexander Veľký, ktorý sa tu v roku 331 pred Kr. zastavil a zničil centrum Perzskej ríše. Pri potulkách Súzami dnes návštevník natrafí na zničené bázy stĺpov, porozbíjané hlavice, nepatrné reliéfy a zvyšky palácových stavieb, ktoré patrili panovníkovi Dareiovi I. Veľkému.
Najdôležitejším miestom starovekých Súz bol palác panovníka Dareia I. Veľkého. Podobne ako palác v Persepolise, aj tento stál na vyvýšenom mieste a vznikol podľa vzoru palácov z Babylónie či Sýrie. Dnes zostali z paláca len nevysoké múry a ruiny, no nálezy, ktoré tu archeológovia odkryli, patria k najkrajším v Iráne. Na výzdobu paláca použili cédrové drevo z Libanonu, zlato z Lýdie či Baktrie, lapis lazuli z kráľovstva Sogdiana, tyrkys z Chorezmu a striebro so slonovinou z Egpya. Tunajší palác Apadana zdobili prekrásne výjavy na stenách, znázorňujúce mýtické bytosti. Niekoľko z nich sa podarilo zachrániť a nachádzajú sa v malom miestnom múzeu v mestečku Šuš.
Vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia prepadol svojej vášni, ktorou je cestovanie. Pracuje ako sprievodca cestovnej kancelárie BUBO, kde sa špecializuje najmä na Áziu a islamský svet Blízkeho či Stredného východu alebo centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje, zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.