Staroegyptské elity sa tvárou v tvár klimatickým zmenám pokúsili o nemožný boj. Vedci našli dôkazy o ich snahe zvýšiť produkciu obilia a krížením jednotlivých plemien dobytka docieliť jeho väčšiu odolnosť v krízových časoch.
Na konci 13. a v priebehu 12. storočia pred Kr. zasiahol mnohé staroveké štáty vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe chaos a kolaps. Čo sa udialo, môžeme rekonštruovať len čiastočne, pretože došlo k prerušeniu štandardných a iných záznamových praktík. Písomné pramene, ktoré nám z tohto obdobia v malej miere zostali, dokumentujú hlave výrazné zmeny v starovekých spoločnostiach.
Archeológovia a historici zistili, že rozvrat bol najväčší v oblasti východného Stredomoria, hlavne v priestore Egejského mora a Anatólie. Pobrežie dnešnej Sýrie a Levanty boli zasiahnuté viac než vnútrozemské oblasti. Veľké štáty v Mezopotámii a v Egypte sa dokázali pred ničivými silami brániť, avšak tak isto trpeli a neskôr zaznamenali výrazný úpadok.
V prameňoch sa spomína veľká bitka egyptského faraóna Ramesseho III. (okolo 1186 – 1155 pred Kr.) s morskými národmi a s Líbyjčanmi. Samozrejme, príčin kolapsu starovekých štátov mohlo byť viac. Uvažuje sa o dôsledkoch výbuchu sopky, o klimatických zmenách a o intenzívnej a rozsiahlej vojenskej činnosti. Napriek tomu môžeme v určitých oblastiach sledovať aj kontinuitu osídlenia, pretože niektoré krajiny boli zasiahnuté viac, niektoré menej. Kultúry na ostrove Cyprus sa napríklad ďalej rozvíjali.
„Morské národy“
Ako vinníci sa najčastejšie spomínajú tzv. morské národy, ktoré mali práve v tomto období migrovať do priestoru východného Stredomoria a Blízkeho východu. Neustále sa vedie diskusia o ich pôvode. V písomných prameňoch máme doložených biblických Filištíncov, ktorí sa usadili na území Palestíny.
Existujú aj odvážne hypotézy, že migráciu „morských národov“ spustili kmene žijúce v Karpatskej kotline. V tomto období tu práve končí osídlenie velatickej a čakanskej kultúry. Obyvateľstvo Karpatskej kotliny mohlo stáť na začiatku dominového efektu, ktorý rozvrátil staroveký svet. Ide však o odvážnu hypotézu, ktorej odporujú napríklad egyptské pramene, píšuce o „útočníkoch z ostrovov“.
Nemôžeme vylúčiť, že ťaženie „morských národov“ viedlo k destabilizácii tradičných spoločenských vrstiev. Ľudia nižšie v hierarchii starovekých štátov sa začali búriť, prípadne sa pridali na stranu votrelcov, čo viedlo k oslabeniu poľnohospodárskej výroby, a tým aj celej ekonomiky.
Nech je pôvod „morských národov“ akýkoľvek, vieme, že veľké skupiny dobyvateľov plienili a ničili na Blízkom východe niekoľko desaťročí. Egyptské zdroje uvádzajú, že nešlo len bojovníkov, ale o širokú populáciu s celými rodinami a s dobytkom. Okrem ľudí z „morských krajín“ sa uvádzajú aj vojenské ťaženia z Líbye. V Egypte „morské národy“ zastavil už spomínaný Ramesse III.
Vlčím časom padla za obeť Chetitská ríša a mykénske centrá v Egeide. Zanikli mnohé mestá v oblasti dnešnej Sýrie, Izraela a Palestíny. Asýrska ríša sa zredukovala na svoje centrálne materské územie. V tomto období skončila v Babylónii vláda tzv. kassitskej dynastie, ktorú nahradili vládcovia z Isinu. Výrazne sa zmenšila urbanizácia.
Aké boli príčiny tohto stavu? Uvažuje sa o viacerých faktoroch – o výbuchu supervulkánu, klimatických zmenách, ekonomických problémoch alebo o vojenskej činnosti. Možná je aj kombinácia týchto príčin. Dá sa predpokladať, že staroveké štáty už samy osebe existovali v krehkom ekonomickom systéme, ktorý sa uvoľnením jednej dominovej kocky zrútil. Žiaľ, z tohto obdobia máme veľmi málo písomných prameňov na rozvinutie niektorých hypotéz.
Mohol vybuchnúť supervulkán? Uvažuje sa o erupcii islandskej sopky Hekla (presnejšie tzv. Hekla 3), ktorá sa mohla odohrať niekedy v 12. storočí. pred Kr. Tá by bola mala výrazný dopad na celosvetovú zmenu klímy.
Klimatické zmeny však mohli nastať aj bez výbuchu sopky. Dôkazom sú záznamy o suchu na Blízkom východe, o ktorých si povieme trochu viac nižšie. Indíciou pre zmeny v klíme by mohol byť aj presun eufratských vôd do západných ramien na území Babylónie. V Mezopotámii sa množstvo obyvateľstva navrátilo k polokočovnému spôsobu života. V Babylónii sledujeme aj problémy v poľnohospodárstve, intenzívne práce mohli viesť k zasoleniu pôdy, ktorá sa stala menej úrodnou. Zároveň do oblasti prenikali útočníci zo starovekého Elamu.
Archeologické pramene v oblasti nám neukazujú sled deštrukcií v jednom krátkom období. Dokazujú skôr postupný chaos a destabilizáciu. Pravdepodobne v tomto období migrovali veľké skupiny obyvateľstva a menila sa aj etnická štruktúra starovekých spoločností. Dôkazom môže byť prienik Aramejcov do Mezopotámie, alebo prvé historické vystúpenie predkov Arabov. Biblická tradícia kladie do tohto obdobia aj príchod Židov do „zasľúbenej krajiny,“ aj keď exodus niektorí bádatelia spochybnili.
„Nemám žiadne zrno…“
Z obdobia veľkého kolapsu sú aj najnovšie zistenia archeológov. Pred viac ako tritisíc rokmi poslala chetitská kráľovná hlinenú tabuľku egyptskému panovníkovi Ramessemu II. (1279 – 1213 pred Kr.) s vetou: „Nemám žiadne zrno v mojej krajine.“ Chetitská ríša a Egypt Ramesseho II. sa len krátko predtým stretli v konflikte, ktorý vyvrcholil bitkou pri Kadeši. Bitka sa mohla odohrať niekedy okolo roku 1274 pred Kr. a mierovú zmluvu podpísali staroveké mocnosti niekedy okolo roku 1258 pred Kr.
Egypťania, na rozdiel od Chetitov, sa podľa najnovších objavov izraelských archeológov pripravovali na krízu. Vedci publikovali výsledky výskumov z lokalít na Blízkom východe, ktoré vtedy ovládali Egypťania (napríklad lokalita Megido). Podľa ich zistení sa v období približne od roku 1250 až po rok 1100 pred Kr. Egypťania systematicky snažili pripravovať a odolávať klimatickým zmenám, ktoré sprevádzali hlavne veľké suchá. V snahe stabilizovať pomery na hraniciach dokonca dodávali potraviny aj svojim bývalým nepriateľom. Napriek tomu ani Egypťania nezabránili nutnému a neskoršiemu kolapsu svojej krajiny, pretože zmeny prišli neskoro.
Izraelskí archeológovia z univerzity v Tel Avive si myslia, že príčinou kolapsu viacerých starovekých štátov na Blízkom východe na konci doby bronzovej bolo veľké sucho. Štúdia, ktorej autormi sú Israel Finkelstein, Dafna Langgut, Meirav Meiri a Lidar Sapir-Hen, predpokladá, že egyptské elity „tušili“ problémy a začali sa systematicky pripravovať.
Egyptská administratíva v oblasti organizovala zvýšenie produkcie obilia a pokúšala sa krížiť lokálny hovädzí dobytok s plemenom zebu, aby vznikli odolnejšie a menej náročné plemená. Bádatelia sa venovali najmä oblasti dnešného Izraela, ktorá bola súčasťou egyptskej ríše. V ruinách starovekého mesta Megido v severnom Izraeli našli viacero kosákov a množstvo kostí dobytka. Na základe veku kostí tvrdia, že dobytok sa choval nie na mäso, ale ako ťažné zvieratá. Zvýšená kvantita kostí ťažných zvierat by mohla dokazovať, že práce na poliach boli viac ako intenzívne. Rovnako sa objavili dôkazy o zhromažďovaní obilia. Napriek všetkým opatreniam Egypt stratil kontrolu nad oblasťami Blízkeho východu.
Na tomto mieste si môžeme pripomenúť príbeh z Biblie, keď Jozef správne vyložil faraónov sen a predpovedal sedem bohatých a sedem chudobných rokov. Podľa Biblie začali Egypťania zhromažďovať zásoby na horšie časy a mnohé národy ich žiadali o pomoc…
Literatúra:
- Bárta, M.: Příběh civilizace. Vzestup a pád stavitelů pyramid. Praha 2016.
- Cline, E.: 1177 B. C. The Year Civilization Collapsed. New York 2014.
- Finkelstein, I.: Zapomenuté království. Archeologie a dějiny severního Izraele. Praha 2016.
- Finkelstein, I./Silberman, N. A.: Objevováni Bible. Svatá Písma Izraele v světle moderní archeologie. Praha 2010.
- Finkelstein, I./Langgut, D./Meiri, M./Sapir-Hen, L.: Egyptian Imperial Economy in Canaan : Reaction to the Climate Crisis at the End of the Late Bronze Age. Ägypten und Levante 27, January 2017, 249 – 260.
- Paulík, J.: Bronzom kované dejiny. Bratislava 1993.
- Van de Mieroop, M.: Dějiny starověkého Blízkeho východu. Praha 2010.
Internetové odkazy:
Pri prepise egyptských mien sme použili: Hudec, J.: Prepisy staroegyptských mien do slovenčiny. In: Králik, Ľ. (ed.): Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine. Vedecký seminár (Bratislava 19. – 20. október 2000). Bratislava 2002, 138 – 145.
Obrazová príloha: wikipedia.org
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
