Objav Tutanchamonovej hrobky sa dá považovať za archeologický objav storočia. Fascinácia týmto objavom – doslova „tutmánia“ – so sebou od začiatku priniesla množstvo ako pozitív, tak aj negatív. Jednou z najväčších výhod je, že Tutanchamon neustále vzbudzuje záujem, a teda aj podnecuje nový výskum.

Na druhej strane, nevýhodou je fakt, že je niekedy doslova zneužívaný na priťahovanie pozornosti. Výsledky výskumov, ale aj rôzne viac-menej serióznym výskumom podložené teórie, sú často prezentované spôsobom, pri ktorom je niekedy ťažké posúdiť ich hodnovernosť. Čo sú teda najrozšírenejšie mýty a fakty o tomto staroegyptskom panovníkovi?

Carter a Carnarvon pri vstupe do pohrebnej komory v roku 1923 (Zdroj: © Griffith Institute, University of Oxford/Dynamichrome).

1. Howard Carter kradol z Tutanchamonovej hrobky

Hoci sa o Tutanchamonovej hrobke často hovorí ako o jedinej nevykradnutej hrobke zo starovekého Egypta, v skutočnosti ju lupiči navštívili hneď niekoľkokrát. Bola viacnásobne zapečatená, mnohé predmety očividne chýbali alebo boli poškodené a rozhádzané, respektíve nesprávne uložené. Objaviteľ Howard Carter rekonštruoval minimálne dve vlúpania už v staroveku.

On sám sa však neubránil obvineniu z krádeže niektorých vecí už počas ich dokumentovania. Najznámejší bol incident s bustou panovníka vo forme boha Nefertema, ktorý vyrastá z lotosového kvetu. Busta bola nájdená počas inšpekcie v krabici od vína, čo vyzeralo, ako keby nebol plán ju oficiálne registrovať, čo však Carter jednoznačne popieral. V pozostalosti britského archeológa a jeho sponzora lorda Carnarvona sa naozaj našlo niekoľko predmetov, ktoré očividne z hrobky pochádzali. Objavitelia si teda určite pár drobností z hrobky ponechali alebo ich niekomu darovali.

Podrobný denník Cartera (dnes dostupný aj online v databáze Griffitovho inštitútu v Oxforde) očividne tiež nezachytáva úplne všetko. Je veľmi pravdepodobné, že objavitelia napríklad vstúpili do pohrebnej komory panovníka už pred jej oficiálnym otvorením.

Súčasť náramku v tvare sfingy z lapis lazuli, jeden z predmetov Metropolitného múzea v New Yorku, ktoré pochádzajú z Tutanchamonovej hrobky a boli vrátené do Egypta. (Zdroj: Metropolitan Museum New York).

Rozhodne sa ale nedá povedať, že by Tutanchamonovu hrobku vykradli, ako to nedávno naznačovali médiá po zverejnení teórie amerického egyptológa Boba Briera (Vydal nedávno novú knihu – Tutanchamon a hrobka, ktorá zmenila svet). Brier predkladá novú evidenciu, hlavne vo forme korešpondencie egyptológov – Carterových kolegov Rexa Engelbacha a Alana Gardinera.

Obaja mali posudzovať nejaké predmety, ktoré im dal Carter a o ktorých sa neskôr zistilo, že pochádzali z hrobky. Išlo však len o malé amulety. Tieto incidenty len potvrdzujú, že Carter a Carnarvon si skutočne pár drobností nechali a vo viacerých prípadoch nepostupovali úplne oficiálne. Na dnešné pomery sa rozhodne nechovali štandardne, určite si ale nezaslúžia, aby sme ich posudzovali tak prísne. K objavu došlo v čase, keď bolo ešte zväčša bežné si archeologické nálezy nechávať, resp. obchod so starožitnosťami nebol ešte regulovaný tak ako dnes.

V ich prospech hovorí aj fakt, že žiaden z nich sa nesnažil na týchto predmetoch zbohatnúť a predmety z ich pozostalostí boli neskôr vrátené do Egypta.

2. Tutanchamonova hrobka bola pôvodne určená pre niekoho iného

Ďalší z faktov, ktorý bol jasný už Carterovi, bolo zistenie, že hrobka a veľká časť pohrebnej výbavy nebola pôvodne určená Tutanchamonovi. Rozmery hrobky KV 62 (približne 109 m2) sú príliš malé pre kráľovskú hrobku, jej výzdoba nie je dokončená a množstvo predmetov bolo očividne znovu použitých, teda pôvodne vyrobených pre niekoho iného.

Týka sa to napríklad jeho sarkofágu, dvoch vnútorných rakiev, dvoch pozlátených skríň, v ktorých bol sarkofág s rakvami uložený, množstva šperkov, amuletov a sôch, či dokonca aj slávnej zlatej Tutanchamonovej masky. Vo väčšine prípadov boli tieto predmety prerobené, prispôsobené a hlavne boli vymazané mená ich pôvodných majiteľov a nahradené Tutanchamonovým. Bádateľom sa podarilo rekonštruovať predovšetkým jedno meno, a síce Neferneferuaton, čo bolo meno Tutanchamonovho predchodcu. Za týmto menom sa pravdepodobne neskrýva nikto iný ako kráľovná Nefertiti, ktorá krátky čas po smrti svojho manžela Amenhotepa IV./Achnatona vládla ako panovník.

Niektoré zo sôch v Tutanchamonovej hrobke majú jednoznačne ženské črty tela, čo túto hypotézu ešte podporuje. Nefertitin známy profil podľa jej slávnej busty v Neues Museum v Berlíne bol dokonca identifikovaný na niektorých vyobrazeniach panovníka, či už na pozlátených skriniach alebo na nástenných maľbách v hrobke.

Časť Tutanchamonovej zlatej pohrebnej masky bola pôvodne určená pre jeho predchodcu (Zdroj: Wikimedia Commons).

Všetky tieto indície zosumarizoval americký egyptológ Nicholas Reeves a prišiel s veľmi odvážnou teóriou: hrobka bola pôvodne určená pre kráľovnú/kráľa Nefertiti, ktorej hrobka doteraz nebola objavená. Malý priestor Tutanchamonovej hrobky so štyrmi miestnosťami však podľa Reevesa nezodpovedá pôvodnej rozlohe a na základe niektorých pozorovaní (vypukliny, línie v maľovanej omietke) predpokladá, že doposiaľ ukrýva neobjavené priestory.

Jeho štúdia, kde rozpracoval tieto teórie, vyvolala veľký záujem a bolo uskutočnených niekoľko geofyzikálnych prieskumov. Kým japonské štúdie z roku 2015 naznačili určité anomálie, dva tímy z National Geographic a hlavne z Polytechnickej univerzity v Turíne tieto špekulácie vyvrátili. Diskusiu opäť otvorili výskumníci z britskej spoločnosti Terravision Exploration, ktorí predpokladajú ďalšie priestory, takže výskum nekončí a Reevesove teórie doteraz neboli úplne vyvrátené.

3. Tutanchamonov otec bol Amenhotep IV./Achnaton

Je fakt, že dodnes nevieme, kto vlastne bol Tutanchamon. Tým, že vládol po „kacírskom“ panovníkovi Achnatonovi a jeho nástupcoch, väčšina pamiatok naňho bola vymazaná. Logicky sa dá predpokladať, že bol synom jedného z nich. Smenchkare bol pravdepodobne Achnatonovým zaťom (manžel jeho dcéry Meritaton) a vládol veľmi krátko, takže nie je isté, či stihol splodiť mužských potomkov.

Keďže, ako sme zmienili vyššie, ďalším nástupcom bola očividne Nefertiti (Anchetcheperure Neferneferuaton), Achnaton stále ostáva najväčším kandidátom na Tutanchatonovho (jeho pôvodné meno) otca. Nikde však nie je písomne potvrdené, že to tak bolo. Napriek rôznym snahám ho identifikovať na známych zobrazeniach pred nástupom na trón (napr. v kráľovskej hrobke v Amarne), sa to doteraz nepodarilo. S Achnatonom a Nefertiti sú zobrazované len dcéry, to ale v starovekom Egypte nebolo nič nezvyčajné. Princovia väčšinou na vyobrazeniach chýbali. Jediná písomná zmienka, ktorú máme k dispozícii, je nápis na kamennom bloku z Hermopolu, kde je napísané jeho meno a titul: „Syn kráľa, z jeho vlastného tela, ktorého miluje, Tutanchaton“. Meno kráľa však známe nie je.

Achnaton/Amenhotep IV. bol vždy najväčším kandidátom na Tutanchamonovho otca (Zdroj: Wikimedia Commons).

Veľmi sľubným počinom pri identifikácii príbuzenských vzťahov v Tutanchamonovej rodine sa zdala byť analýza DNA zachovaných múmii z 18. dynastie. Napriek víťazoslávnym tvrdeniam, že tieto analýzy potvrdili Achnatonovo otcovstvo, musíme mať na pamäti dva hlavné problémy, ktoré sa s tým viažu. Prvým z nich je stále nie úplne stopercentná analýza starovekej DNA, pričom je ťažké často rozlíšiť medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami či medzi strýcmi/tetami, bratrancami a sesternicami.

Štúdia tímu Zahiho Hawassa a spol. bola hneď od začiatku kritizovaná hlavne pre nesúrodú prezentáciu výsledkov a množstvo chýbajúcich údajov. Ešte väčším problémom ostáva identifikácia múmií. Istí si môžeme byť len v prípade Tutanchamona a múmií Juja a Tuje, teda známych rodičov kráľovnej Teje (manželky Amenhotepa III. a matky Achnatona), ktorí sa našli vo svojich pôvodných hrobkách. Múmie Amenhotepa III. a tzv. Staršej dámy, ktorá sa považuje za Teje či tzv. Mladšej dámy (Nefertiti?), sa našli v jednom z úkrytov múmií v Údolí kráľov, kam boli nazhromaždené múmie kňazmi a správcami nekropoly v snahe ochrániť ich pred zničením.

Boli často prekladané a ich identifikácia je teda sporná. Ešte komplikovanejším je prípad domnelej múmie Achnatona, dotyčného z hrobky KV55. Tá bola viacnásobne vykradnutá, predmety v nej patrili očividne rôznym majiteľom a vek tejto múmie bol doteraz často určený na nie viac ako 30 rokov, čo na Achnatona nesedí. Bude teda ešte potrebných viac analýz, aby sme si mohli byť Tutanchamonovým pôvodom istí.

4. Tutanchamon bol zavraždený

Teória o vražde ako príčine Tutanchamonovej predčasnej smrti, ktorej hlavným propagátorom bol v istom období práve Bob Brier, teda autor nedávnych „odhalení“ o Carterovom kradnutí z hrobky, sa zakladá hlavne na jednom fakte. Na starých röntgenových snímkach, prvých, ktoré boli na múmii panovníka robené v roku 1968, v zadnej časti jeho lebky vidno malú kostičku. Tá mala podľa viacerých posudzovateľov naznačovať, že ide o dôsledok traumatického zranenia hlavy, a teda môže ísť o príčinu Tutanchamonovej smrti.

CT snímky z výskumu Zahiho Hawassa a jeho tímu z roku 2005 však ukázali, že pravdepodobne sa sem dostala až po smrti. Konšpirácie o jeho vražde, samozrejme, nevylučovali aj iné spôsoby smrti, žiadna z nich sa však nedá dokázať.

Múmia Tutanchamona pred jeho znovuuložením do hrobky v roku 1926.
(Zdroj: © Griffith Institute, University of Oxford)

Popri vražde sa často uvažovalo aj nad nejakou smrteľnou nehodou. Tutanchamon mal totiž zlomeninu stehennej kosti a ako ukázali neskoršie röntgenové snímky, chýbali mu časti hrudnej kosti a rebier. Objavili sa rôzne scenáre od nehody s bojovým vozom (pád alebo kolízia) až po útok hrocha. Neskôr sa však ukázalo, že chýbajúce kosti boli z jeho tela odstránené až po smrti. Dokonca to bolo až po jeho prvom preskúmaní a znovu-uložení do hrobky v Údolí kráľov Carterom a jeho tímom, teda v období medzi rokmi 1926 a 1968. Podľa Hawassovho tímu bola ale fatálna práve zlomenina stehennej kosti, ku ktorej malo dôjsť krátko pred smrťou, ktorú pripisujú následnej otrave krvi. Ani toto sa však doteraz nepodarilo úplne dokázať.

Teórie o smrti neostali len pri traumatických poraneniach. Za posledných sto rokov boli Tutanchamonovi diagnostikované desiatky rôznych chorôb či genetických porúch, ktoré mohli viesť k jeho celkovému oslabeniu a k predčasnej smrti. Viac ako z medicínskeho výskumu múmie ale vychádzajú z dobových vyobrazení či z historických správ. Na jednej strane sa uvažovalo nad infekčnými chorobami ako tuberkulóza či mor; Hawassov tím objavil baktérie malárie. Z genetických porúch to boli napr. tzv. Froehlichov syndróm (poškodenie mozgu), Marfanov syndróm (genetická porucha spojivového tkaniva), Klippel-Feilov syndróm či dokonca tzv. Tutanchamonov syndróm (obe spôsobujúce rôzne deformácie kostry a s tým spojené problémy).

V neposlednom rade sa objavili aj tumor či epilepsia. Výskum Hawassa a spol. (zosumarizovaný v roku 2010) nič z dovtedajších diagnóz nepotvrdil, len do tohto zoznamu ešte pridal ako možnú diagnózu tzv. Freiberg–Köhlerov syndróm a Köhlerovu chorobu, ktoré spôsobujú kostné anomálie (aj tzv. golfové chodidlo). To, že mal mať panovník očividne problémy s pohybom podľa bádateľov naznačuje fakt, že ho zobrazovali ako sedí pri love či používa pri chôdzi palice (množstvo vychádzkových palíc bolo nájdených aj v jeho hrobke). Sediaca pozícia je ale znakom vysokého postavenia, rovnako ako palice a ich používanie. Nehovoriac o tom, že stále nie je isté, do akej miery vznikli anomálie na Tutanchamonovej kostre zlým zaobchádzaním s jeho múmiou počas jej výskumu či počas samotnej mumifikácie. Faktom teda ostáva, že dodnes nemôžeme povedať, čo presne bolo príčinou jeho predčasného úmrtia.

Múmia Tutanchamona pred jeho znovuuložením do hrobky v roku 1926. (Zdroj: © Griffith Institute, University of Oxford).

5. Bol bezvýznamný panovník, ktorý sa preslávil len hrobkou

Jedným z najväčších mýtov je časté konštatovanie, že Tutanchamon sa do dejín zapísal len objavom svojej hrobky. Je určite pravda, že nebyť jeho fascinujúcej hrobovej výbavy, určite by nebol takou „hviezdou“ starovekého Egypta. Jeho samotná osobnosť a úloha v dejinách však pútajú takmer rovnakú pozornosť. Tutanchamon rozhodne nebol bezvýznamný panovník. Jeho hlavná úloha spočívala v nastolení poriadku po tzv. Amarnskom období, teda po vláde jeho predchodcu a možného otca Amenhotepa IV./Achnatona.

Ten bol totiž iniciátorom rozsiahlej náboženskej reformy (zavedenie kultu jediného hlavného boha Atona), ktorá sa ale v egyptskej spoločnosti neujala. Tutanchamonovi nástupcovia sa snažili túto kapitolu dejín vymazať a doplatil na to aj on, hoci už on sa snažil počas svojej vlády vrátiť Egypt do pôvodného stavu a k starým tradičným hodnotám. Za svojej krátkej vlády sa zaslúžil o obnovenie a výstavbu množstva chrámov a sôch, ktoré boli zatvorené a poškodené za vlády jeho predchodcu. Vyzerá to tak, že obnovil aj diplomatické vzťahy s okolitými krajinami, ako naznačujú rôzne historické správy či niektoré predmety v jeho hrobke. Nie je vylúčené, že zorganizoval aj vojenské ťaženia, z ktorých scény zdobili jeho stavby, hoci nie je isté, či sa ich aj sám zúčastnil. Jeho hlavnou nevýhodou bolo to, že vládol ako chlapec (od svojich 9 rokov) a krátko – teda približne 10 rokov, takže toho veľa nestihol.

Zobrazenie Tutanchamona ako bojovníka na drevenej truhlici z jeho hrobky (Zdroj: Wikimedia Commons).

Práve okolnosti jeho vlády môžu za to, že sa naňho z veľkej časti zabudlo, resp. nezachovalo tak veľa pamiatok okrem jeho hrobky. Na druhej strane, práve tomuto faktu za ňu vďačíme. V istom zmysle môžeme povedať, že Tutanchamon je vlastne najdôležitejším egyptským panovníkom. Žiaden objav v dejinách nám nedal toľko informácií o živote v starovekom Egypte, nevyvolal takú senzáciu, nevyprovokoval toľko výskumov, nepritiahol toľko pozornosti, nevzbudil toľko záujmu o históriu a archeológiu a toľko motivácie k ich štúdiu, ako objav jeho hrobky

Použitá literatúra:

  • Dodson, A.: Amarna Sunset: Nefertiti, Tutankhamun, Ay, Horemheb, and the Egyptian Counter-Reformation. Cairo/New York 2009.
  • Eaton-Krauss, M.: 2020. The Unknown Tutankhamun. London 2016.
  • Forbes, D./ Ikram, S./ Kamrin, J.: Tutankhamen’s missing ribs. KMT 18, 2007, 50 – 56.
  • Hawass, Z. et al. 2009: Computed tomographic evaluation of King Tutankhamun, ca. 1300 BC. Annales du Service des Antiquités de l’Egypte, 81, 2009, 159 – 174.
  • Hawass, Z. et al.: Ancestry and Pathology in King Tutankhamun’s Family, Journal of the American Medical Association 303 : 7, 2010, 638 – 647.
  • Hawass, Z.: Discovering Tutankhamun: From Howard Carter to DNA. Cairo/New York 2013.
  • Reeves, N.: The complete Tutankhamun: the king – the tomb – the royal treasure. London 1990.
  • Reeves, N.: The burial of Nefertiti? Amarna Royal Tombs Project – Valley of the Kings, Occasional Paper 1. 2015.
  • Reeves, N.: Tutankhamun’s mask reconsidered. In Elleithy, Hisham (ed.), Valley of the Kings since Howard Carter: proceedings of the Luxor Symposium November 4, 2009, Cairo 2016, 117–134.
  • Reeves, N.: The decorated north wall in the tomb of Tutankhamun (KV 62) (The burial of Nefertiti? II). Amarna Royal Tombs Project – Valley of the Kings, Occasional Paper, 2019, 3.
  • Reeves, N.: The Tomb of Tutankhamun (KV62): Supplementary notes (The Burial of Nefertiti? III). Amarna Royal Tombs Project – Valley of the Kings, Occasional Paper No. 5., 2020.
  • Rühli, F. J./ Ikram, S.: Purported medical diagnoses of Pharaoh Tutankhamun, c. 1325 BC, Journal of Comparative Human Biology 65, 2014, 51–63.

Internetové odkazy:

Je absolventkou klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.