Buď pozdravený cisár, tí, čo idú na smrť, Ťa zdravia! Ave Caesar, morituri te salutant! Tento výrok sa spája s chlapmi, ktorí bojovali v aréne pre pobavenie rímskeho ľudu na žiadosť jeho elít. Aj keď je tento výrok pravdepodobne nepravdivý (opísal ho len „klebetný“ antický historik Suetonius), najlepšie vyjadruje moment, keď do arény prichádzajú muži, ktorých súboj sa môže skončiť smrťou – gladiátori. V zápasoch ste mohli zomrieť, alebo si vybojovať slávu. Napriek tomu, že v aréne bojovali chlapi z otrockého stavu, veľa razy odmietli slobodu, aby mohli pokračovať v boji. Chuť piesku a krvi spojená s vášňou davu a sexuálnou atraktivitou pre ženy, mohli vyvolať pocity, ktorým bojovníci neodolali.
Kto boli najznámejší a najslávnejší gladiátori starého Ríma? Koho si dejiny zapamätali a, naopak, kto upadol do zabudnutia? Ako každý rebríček, aj môj bude subjektívny, i keď si myslím, že kandidát na prvenstvo je zrejmý. Je to chlap, ktorého meno vyvolávalo strach mocných Rimanov v priebehu celej ich histórie – Spartakus.
1. Spartakus – najslávnejších zo slávnych
Patril k najslávnejším gladiátorom (101 – 71 pred Kr.). Postavil sa na čelo vzbury v gladiátorskej škole v juhotalianskej Capui v roku 73 pred Kr. Plán úteku zosnovali pravdepodobne traja muži – Spartakus, Crix a Oenoma. Poslední dvaja boli Kelti (Galovia). Samotný Spartakus bol pôvodom Trák. Spolu dokázali tri roky vzdorovať rímskym légiám. Okrem toho, že bol mimoriadne silný, bol Spartakus podľa antického historika Plutarcha aj dostatočne inteligentný muž. Rebeli sa po úteku opevnili na sopke Vezuv. Keď bolo proti nim poslané vojsko, schovali sa v kráteri, kam sa spustili po lanách, ktoré vytvorili z vínnej révy, a zaútočili na Rimanov. Dôvodom ďalších úspechov otrokov nebola len dobrá organizácia armády Spartakom a Crixom, ale absolútne nezvládnutie situácie Rimanmi, ktorí proti nim neposielali riadne vojsko. V momente, keď si Rimania uvedomili vážnosť situácie, nastal obrat. Povstalci podcenili hlavne logistiku a nakoniec ich rímske vojská pod vedením Crassa obkľúčili a porazili v roku 71 pred Kr. v Bruttiu (južný výbežok Apeninského polostrova, zahynul aj Spartakus).
Spartakus patrí medzi najznámejších rímskych gladiátorov aj dnes, hlavne vďaka atraktivite jeho životného príbehu pre filmárov.
2. Commodus – cisár-gladiátor
Druhé miesto je nespravodlivé. Commodus sa stal slávnym ako gladiátor len preto, že bol cisárom (180 – 192 po Kr.). Viacerí panovníci neodolali vábeniu arény – Caligula, Titus Flavius, Hadrianus či Lucius Verus. Commodus bol z nich najznámejší. Vystupoval ako gladiátor pod menom Herkules Lovec. Zúčastňoval sa hlavne štvaníc proti zveri, ktorú lovil oštepom alebo lukom, často z bezpečného miesta. Niekedy bojoval aj proti mužom, ale väčšinou si vyberal nedostatočne vycvičených protivníkov, ktorí často bojovali len s drevenými zbraňami. Možno bol dobrý s lukom a oštepom, ale v našom rebríčku by sa neocitol, ak by nebol cisárom. Práve panovnícky titul mu priniesol aj slávu v aréne. Nezniesol, ak bol niektorý gladiátor slávnejší ako on, dokonca ho mohol dať popraviť. Zaujímavosťou je, že si za vystúpenie nechával platiť obrovské sumy – milión sesterciov (pre porovnanie, ročný plat priemerného legionára sa vtedy pohyboval okolo tisíc sesterciov ročne). Aj on sa stal námetom pre viaceré filmy, najznámejšie je dielo Gladiátor v réžii R. Scotta. Hlavne vo filmoch sa často uvádza, že zomrel priamo v aréne, čo nie je pravda.
3. Crixus – v tieni prvého
Tento pôvodom Kelt zostal trochu neoprávnene v tieni najslávnejšieho gladiátora – Spartaka. Takisto ako on pôsobil v gladiátorskej škole v Capui. Spolu so Spartakom sa podieľal na povstaní otrokov. V niektorých záznamoch sa uvádza dokonca ako predák z gladiátorskej školy, niektorí autori dokonca naznačujú, že bol aj jej vlastníkom. V povstaní otrokov najskôr spolupracoval so Spartakom, potom sa však nezhodli v strategických cieľoch. Crixus chcel ďalej plieniť v Itálii, zatiaľ čo Spartakus chcel opustiť Apeninský polostrov. Možno aj toto štiepenie spôsobilo neskoršiu porážku povstania. Crixus bol so svojou 30-tisícovou armádou porazený rímskym vojskom pri hore Gargano v roku 72 pred Kr.. Spartakus si svojho druha uctil viac ako symbolicky – zorganizoval gladiátorské súboje medzi 300 rímskymi zajatcami.
4. Flamma – vášeň pre boj
Predstavte si, že by ste za boj v aréne dostali najvyššie ocenenie, ktoré znamenalo, že už nemusíte zápasiť na život a na smrť a stanete sa slobodným rímskym občanom. Flamma dostal túto poctu štyri razy, ale ponúkanú slobodu odmietol! Akt darovania slobody sa označoval rudis a gladiátor pri ňom dostal drevený meč. Podľa záznamov zápasil tento sýrsky otrok v aréne tridsaťštyrikrát, dvadsaťjeden bojov vyhral, deväť remizoval a štyri razy prehral (presný dátum súbojov nevieme, ale môžeme predpokladať 1. – 2. storočie po Kr.). V písomných prameňoch (gladiátorov náhrobok) sú pravdepodobne uvádzané len zápasy v Ríme. Zomrel tak, ako žil – v piesku arény vo svojom poslednom zápase.
5. Carpophorus – bojovník s beštiami
Niektorí gladiátori sa špecializovali na boj s divokými zvieratami. Išlo pritom buď o lovcov (venatores) alebo to boli zápasníci s divokými zvieratami (bestiarii). K tým druhým patril aj Carpophorus – Herkules arény. Tento Germán pôsobil v aréne niekedy v priebehu 1. storočia po Kr., čiže v období, keď boli bojovníci s beštiami vyzbrojení len oštepom bez kovových chráničov. Ich „životnosť“ bola krátka. Napriek slabej výzbroji dokázal sám zabiť leva, medveďa a leoparda. V jednom súboji proti nemu dokonca nasadili nosorožca, ktorého tiež zabil oštepom. Pre spomínaného cisára Commoda, ktorý žil o sto rokov neskôr, bol vraj inšpiráciou pre boj v aréne.
6. Marcus Attilius – zázračné dieťa z arény
Niektorí gladiátori boli pôvodne slobodnými ľuďmi. Často hlavne kvôli dlhom vstúpili do arény aj rímski občania. Taký bol aj prípad Marca Attilia. Oprávnene ho môžeme nazvať aj zázračným dieťaťom arény, pretože hneď jeho prvý zápas bol neuveriteľný. Nastúpil totiž proti Hilariovi, ktorý predtým zvíťazil v trinástich zápasoch v rade. Gladiátor Hilarius patril do skupiny bojovníkov, ktorú vlastnil samotný cisár Nero (54 – 68 po Kr.). Aj ďalší Attiliov zápas bol ťažký, víťazstvo vybojoval proti Raeciusovi Felixovi, ktorý pred tým vyhral dvanásť súbojov v rade. Marcus Attilius bol v starom Ríme tak populárny, že sa jeho zápasy objavili aj ako grafity na stenách. Jeden takýto grafit sa nedávno objavil v Pompejach.
7. Spiculus – Nerov obľúbený gladiátor
Väčšina gladiátorov nedostávala veľké odmeny. Výnimkou bol Spiculus, možno najbohatší gladiátor Ríma. Aj keď nepoznáme presný počet jeho víťazstiev, musel byť veľmi veľký, pretože jeho podobizne nachádzame po celej ríši. Ako odmenu za jeden súboj mu cisár Nero (54 – 68 po Kr.) daroval palác. So šialeným cisárom ho vraj spájalo priateľstvo, Nero dokonca vyslovil želanie, aby zomrel rukou slávneho gladiátora. Spiculus sa však na Nerovej smrti nepodieľal a Nero si počas povstania proti nemu zobral život sám.
8. Hermes – najvšestrannejší gladiátor
Hermesa ako slávneho bojovníka opísal hlavne rímsky básnik Martialis (1. storočie po Kr.). Patril medzi všestranných gladiátorov, vedel bojovať s viacerými zbraňami, aj keď skôr bojoval s ľahšou výzbrojou. Výnimočná bola aj jeho schopnosť zvíťaziť, ale nezabiť. Zbrane ovládal s takou zručnosťou, že nepotreboval protivníka zabiť. Vraj nepatril medzi najstatnejších gladiátorov, ale tento hendikep dokázal nahradiť rýchlosťou a šikovnosťou. Po mnohých víťazstvách pôsobil aj ako učiteľ v gladiátorskej škole.
9. – 10. Priscus a Verus – najslávnejší súboj
Myslím, že najslávnejšiu gladiátorskú arénu pozná každý – Koloseum. Tento impozantný „štadión“ postavila dynastia Flaviovcov. V roku 80 po Kr. v deň otvorenia novej arény sa odohral aj najznámejší gladiátorský súboj rímskej histórie. Proti sebe nastúpili dvaja vtedajší najslávnejší gladiátori Priscus a Verus v otváracom súboji. Ich ťažký a nemilosrdný boj trval niekoľko hodín – no šťastena si nevedela vybrať víťaza. Nakoniec obaja vyčerpaní bojovníci z rešpektu voči súperovi v rovnakom momente zložili svoje meče. Dav v Koloseu šalel a prevolával im na slávu. Cisár Titus (79 – 81 po Kr.) vyhlásil za víťazov oboch a daroval im slobodu. Ich súboj zostal Rimanom ešte dlho v pamäti (Rekonštrukcia súboja tu).
Chlap musí prijať svoj osud, alebo musí byť pre neho zničený.
Použitá literatúra
- Dunkle, R.: Gladiátoři. Krutá podívaná ve starověkém Říme. Praha 2011.
- Hanel, R.: Gladiators. Minnesota 2008.
- Kovár, B.: Gladiátori v aréne smrti. Historická revue 7-8, 2010, 14 – 19.
- Meijer, F.: Gladiátoři. Praha 2006.
- Winkler, M. M.: Spartacus: film and history. Oxford 2006.
Internetové odkazy:
a) http://listverse.com/2013/04/02/10-famous-gladiators-from-ancient-rome/
b) http://kizaz.com/2013/08/31/top-ten-ancient-roman-gladiators/
c) http://www.youtube.com/watch?v=HyPLh0k4mBA
Obrazová príloha: Starz, www.wikipedia.org
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.