Štúdium histórie Mongolskej ríše aj po vyše 800 rokoch rezonuje v odborných kruhoch novými objavmi a hypotézami. Jedným z vedcov, ktorý sa snaží priniesť na problematiku nový pohľad, odprostený od tradicionalistických téz a od vplyvu pochopiteľnej negatívnej historickej skúsenosti, je Stephen Pow, ktorý počas svojej prednášky na pôde Slovenského národného múzea poskytol pre HistoryWeb.sk nasledujúci rozhovor.
Anglická verzia rozhovoru/English version of the interview
Michal Holeščák (Archeologický ústav SAV, ďalej „MH“): Stephen, môžeš sa predstaviť našim čitateľom a zároveň odpovedať na povinnú otázku, ako a prečo sa Kanaďan rozhodol študovať práve Mongolov?
Pochádzam z Calgary v Alberte na západe Kanady. Prvý raz ma zaujala história Mongolskej ríše, keď som bol ešte „pubertiak“, hltal som dokumenty, všetky knihy o téme, ktoré sa mi dostali do rúk a musím priznať, že môj záujem podporila aj jedna (veľmi dobre urobená) počítačová hra. Moje prvé veľmi silné spomienky sa týkajú sledovania starej televíznej historickej série Búrka z východu, po nej som prvý raz čítal preklad Tajnej histórie Mongolov, mal som vtedy 18 rokov. Potom som sa len tak nejako potuloval, chcel som študovať priebeh mongolských invázií do Európy, ale nič som pre to neurobil, až kým som nemal tridsiatku na krku. Vtedy som si povedal „do čerta s tým“, a išiel som do toho naplno – spravil som si z toho celoživotné smerovanie. Urobil som si magisterský titul na University of Calgary s tútorom Davidom C. Wrightom a následne pokračoval vo svojom túlaní až do Budapešti, kde momentálne končím doktorát pod vedením historika Balázsa Nagya a archeológa Józsefa Laszlovszkého. Bolo to jedno veľké dobrodružstvo, ako sa chlapík z Kanady dostal až sem, v podstate na hranice Mongolskej ríše. Čo ma privádza k odpovedi na tvoju otázku, prečo sa Kanaďan rozhodne naplno zamerať na štúdium Mongolov. Jednoduchá odpoveď je: Nemám tušenie. Ak by som mal hľadať nejaké príčiny na základe environmentálneho determinizmu, asi by som poznamenal, že suché, vysoko položené prérie Alberty majú isté výrazné klimatické a reliéfne paralely so stepami mongolskej plošiny. Ale musím povedať, že nie som jediný! Ešte existuje jeden Kanaďan, Jack Wilson, známy ako Jackmeister, ktorý vytvára skvelé videá na Youtube, veľmi dobre podložené výskumom pod názvom The Jackmeister: Mongol History a spolupracuje aj na projekte Kings and Generals. Veľmi odporúčam pozrieť si jeho prácu.
MH: Vedel by si popísať hlavné témy, ktorým sa vo svojej práci venuješ?
Hlavne sa zameriavam na mongolské vpády do Európy v 13. storočí. Bolo ich viac, no, samozrejme, ďaleko najznámejší je ten, čo sa odohral v rokoch 1241 – 1242. Myslím, že na Európe ma hlavne fascinovalo to, že to bolo miesto, ktoré Mongoli nedokázali v 13. storočí natrvalo obsadiť, hoci ovládali takmer celý zvyšok vtedajšieho sveta. Bolo pre mňa zaujímavé sledovať, ako si jeden región dokázal uchovať svoju nezávislosť od Džingischána a jeho nasledovníkov. Plus príbehy o vpáde do Maďarska, na Moravu, do Poľska, na Slovensko, do Chorvátska a tak ďalej sú podľa mňa nesmierne fascinujúce. Bola to úplne nevídaná udalosť, že sa dobyvatelia z východného konca Ázie dostali počas jednej generácie až na hranice s Nemeckom. Ako napísal jeden dobový arabský kronikár: „O niečom takom ešte nikdy nikto nepočul“ a v inom bode poznamenal: „…historické knihy neobsahujú nič podobné, ani nič, čo by sa tomu hoc i len približovalo.“ Mnoho ľudí vtedy predpokladalo, že sa začal koniec sveta – apokalypsa. Úprimne, nemožno sa tomuto výkladu udalostí, ktoré videli na vlastné oči, vôbec čudovať. Myslím si, že bez nejakého veľkého preháňania je možné nazývať mongolské invázie prvou ozajstnou svetovou vojnou. Faktom je, že Mongoli pod vedením Batuchána vtrhli do Európy v roku 1241 a v priebehu jedného roka vyhrali niekoľko obrovských bitiek, následne však za nejasných okolností opustili tento projekt a odtiahli naspäť do stepí. Neobsadili Európu. Mnoho autorov píše, že Európa bola “zachránená“ od zničenia. Je to veľká historická záhada a rôzne vysvetlenia, s ktorými som sa stretol, hoci ešte ako pubertiak, sa mi zdali úplne nedostatočné. Tak som si povedal, že misia môjho výskumu sa bude snažiť nájsť tú ozajstnú príčinu alebo príčiny.
MH: Čo sú teda tie najpálčivejšie problémy histórie Mongolov? Čitatelia HistoryWeb.sk už mali možnosť prečítať si o tvojej štúdii o veľkosti Mongolskej ríše a o debate, ktorá sa odohrala medzi tebou a tvojimi kolegami – Ulfom Buntgenom a Nicolom Di Cosmom o environmentálnom aspekte stiahnutia Mongolov z Európy, ktorá rezonuje v akademických kruhoch.
Ako si už naznačil, prvá ťažisková téma sa zdá byť spojená s mongolským konceptom vlastníctva či vlády, zatiaľ čo druhá je zviazaná s vplyvom environmentálnych faktorov na historický vývoj Mongolskej ríše. Čo sa týka prvej témy, existuje živá diskusia o tom, aký bol koncept vlastníctva Mongolov, a o tom, čo sa snažili dostať pod svoju moc. Niektorí vedci si myslia, že im išlo hlavne o „vlastníctvo“ ľudí, a nie zeme. Niektorí tvrdia, že to znamenalo, že dbali na svoju autoritu v spojitosti s obchodnými cestami. Naznačovalo sa, že tým, že to boli nomádi, nesnažili sa nárokovať si nejakú autoritu nad špecifickými ohraničenými časťami zeme. Mne osobne sa to javí tak, že keďže mali obrovské stáda zvierat, zdokumentované aj v prameňoch, rôzni členovia Džingischánovej dynastie spravidla museli mať obavy a doťahovať sa o teritórium, hlavne o pastviny a rieky, nad ktorými mali legálnu správu a prístup k nim. Časť tejto debaty je spojená s rozlúsknutím otázky zamýšľaných významov mongolských a turkických slov spojených s krajinami, teritóriami, ľuďmi a s aspektmi vládnutia. Druhou témou je úloha prírodného prostredia. V posledných rokoch napríklad paleoklimatické štúdie v spojení s dendrochronologickými dátami ukázali, že v Džingischánovej ére na začiatku 13. storočia prebiehala v mongolskej a vnútroázijskej stepi etapa bezprecedentne vysokej vlhkosti, ktorá zrejme výrazne napomohla prvotným výbojom. Úspechy Džingischánovej kavalérie boli umožnené práve týmto dobrým obdobím. Takéto prírodovedecké štúdie výrazne pomáhajú objasňovať kontext, v ktorom Mongolská ríša (o ktorej si myslím, že bola najväčšou v histórii) vznikala a etablovala sa.
MH: Mnoho ľudí by si povedalo, že už predsa nemôže byť nič nové, čo by sa v tejto téme dalo skúmať, že písomné zdroje musia byt vyčerpané a celkový pohľad na Mongolskú ríšu a jej výboje je jasný a ustálený. Čo si o tom myslíš?
Vôbec si nemyslím, že je to pravda. Na jednej strane môj konzultant József Laszlovszky nedávno povedal, že vždy, keď si znovu prečíta nejaký primárny prameň, vyskočí z tých stránok naňho niečo nové, čo si doteraz nevšimol. To isté platí aj pre mňa. Zdroje dokumentujúce mongolské výboje sú mimoriadne obsiahle a bohaté a pochádzajú z rôznych spoločností z celej Eurázie. Dokonca ľudia na Islande a na Jáve zaznamenávali ich invázie a ako Islanďania, tak Jávania volajú Mongolov Tatári. Prečo? To je len jedna z hlavných otázok, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď – prečo také veľké množstvo ľudí volalo v 13. storočí Mongolov Tatármi? Nedávno mi vyšiel článok, kde som sa pokúsil čiastočne zodpovedať a dúfam, že aspoň rozbehnem debatu na túto tému v odborných kruhoch, keďže primárne zdroje sú písané v mnohých jazykoch a pre jedného vedca je nemožné mať odpovede na všetky otázky. Musíme postupovať spoločne a snažiť sa priblížiť pravde. No aj príklad pomenovania Mongoli či Tatári ukazuje, že je ešte mnoho otáznikov, ktoré stále visia nad Mongolskou ríšou. Naše zdroje sú veľmi ďaleko od toho, aby boli vyčerpané. A keď si zoberieš to množstvo nových informácií a objavov, hlavne v archeológii, ktoré doslova denne rozširujú naše poznanie, môžem úplne jednoznačne povedať, že Mongolská ríša sa bude skúmať ešte veľmi dlhý čas.
MH: Čo teda ďalej? Aké sú tvoje alebo všeobecne ďalšie kroky ohľadom výskumu Mongolskej histórie.
Keď niekto akurát odovzdáva dizertační prácu, asi je ťažké konkrétne rozprávať, čo ďalej… Ale určite plánujem kadečo. Nedávno som sa podieľal na preklade Historie Tartarorum, reportáže mnícha Simona zo Saint-Quentin o Mongoloch. Toto dielo doteraz ešte nebolo preložené z latinčiny do angličtiny a bolo tak dosť prehliadané v mongolistických štúdiách. Webstránka obsahuje interaktívnu mapu, anotácie a podobne, všetko je prístupné na www.simonofstquentin.org. Som si istý, že ten projekt nie je úplne bez chýb, je však výhodou, že pod hlavičkou „digital humanities“ je na rozdiel od tlačenej knihy jednoduché ju kedykoľvek upraviť na základe spätnej väzby. V tejto súvislosti sa plánujem zúčastniť aj ďalšieho skupinového projektu spojeného s cestami frátra Juliána, uhorského mnícha, do Magny Hungarie, a s jeho správami o Mongoloch v oblasti rieky Volgy. Táto veľmi dôležitá a podľa môjho názoru aj spoľahlivá práca ešte nebola preložená do angličtiny. Keďže je to nesmierne dôležitý prameň pre tento región, bol by som rád, keby bol preložený okrem anglického aj do maďarského či slovenského jazyka s poriadnymi anotáciami a poznámkami v spojení s najnovšími vedeckými poznatkami (ako napríklad o genetickom pôvode Maďarov) a hlavne s archeologickými nálezmi posledných dekád. Nastal čas, aby sa fráter Julián stal časťou medzinárodného diskurzu a tak teraz dávam dokopy výskumný tím a projekt. Nakoniec mám ešte plán bližšie sa zaoberať environmentálnymi a klimatickými vplyvmi na rozpad spojenej Mongolskej ríše v roku 1260. Vyzerá to tak, že katastrofické počasie zapôsobilo aj na neúspech druhého mongolského vpádu do Uhorska v roku 1285 a rád by som nakoniec videl nejakú interdisciplinárnu štúdiu zahŕňajúcu aj paleoklimatické dáta. Hoci som veľmi kritický voči absolútnemu klimatickému determinizmu vo vzťahu k vzostupu aj pádu Mongolov, je pravda, že nomádi boli silne závislí od svojich stád, ktoré mohli byť zasiahnuté zlými klimatickými podmienkami. Rôzne štúdie takéhoto druhu sú nevyhnutné nato, aby sme sa dostali bližšie k pravde a ja by som rozhodne chcel byť v budúcnosti súčasťou týchto snáh.
Anglická verzia rozhovoru/English version of the interview
Stephen Pow v súčasnosti pôsobí na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde sa venuje problematike odchodu Mongolov zo strednej Európy po invázii v rokoch 1241 – 1242. V jeho posledných štúdiách dynamicky vyvracia niektoré zaužívané a pre modernú mongolistiku zastarané tézy, najmä vďaka štúdiu originálov mongolských a čínskych listín, ktoré zatiaľ pre našinca ostávali na pokraji záujmu.
Vyštudoval archeológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v súčasnosti pôsobí v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Špecializuje sa na strelné zbrane a lukostreľbu v období stredoveku. Okrem pracovného života sa tejto téme venuje aj vo voľnom čase, dobovou rekonštrukciou života stredovekých nomádov, najmä Kumánov v Karpatskej kotline. Je autorom knihy Medieval Archery Equipment from the Territory of Slovakia (2019).