Antická Gerulata, nachádzajúca sa na území dnešnej bratislavskej mestskej časti Rusovce, patrí k najvýznamnejším historickým pamiatkam na Slovensku. O význame, minulosti, ale aj budúcnosti tejto pozoruhodnej pripomienky rímskej prítomnosti u nás sme sa porozprávali s PhDr. Jaroslavou Schmidtovou, ktorá sa ako archeologička Múzea mesta Bratislavy venuje výskumu Gerulaty a jej okolia už od roku 1991. Za celoživotný prínos k archeologickému výskumu lokality Antická Gerulata v Rusovciach a významný podiel na jej zápise do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO dostala nedávno cenu primátora mesta Bratislava.
Len pre niekoľkými mesiacmi (v lete 2021) bola Gerulata spolu s ďalším rímskym vojenským kastelom v Iži pri Komárne ako súčasť západnej hranice (dunajského limesu) Rímskej ríše zapísaná do svetového dedičstva UNESCO. Bol to určite dlhý a náročný proces. Čo bolo na ňom najťažšie a z čoho ste okrem finálneho rozhodnutia mali, naopak, najväčší pocit zadosťučinenia alebo radosti?
Žiadosť o zápis podal Pamiatkový Úrad SR už v roku 2002, takže ten proces trval v podstate takmer dvadsať rokov. Vážnym krokom bolo vypracovanie projektu v roku 2012. Jeho súčasťou bola komplexná dokumentácia, aby boli splnené všetky podmienky pre zápis. Pre uľahčenie súvisiacej byrokracie sa rozhodlo o spojení národných projektov do skupinovej žiadosti, ktorá zahŕňala celú západnú časť dunajského limesu od časti Nemecka cez celé Rakúsko, celé Slovensko až po Maďarsko Koordinátorom tohto procesu bol Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
V úvodnej fáze sme sa do tohto procesu intenzívne ako archeológovia zapojili aj spolu s Dr. Rajtárom, ktorý zastupoval Ižu. Potom ale prišlo k nepochopiteľnému rozhodnutiu zo strany Maďarska, ktoré odstúpilo od celého procesu. Zápis v roku 2019 teda neprebehol, napriek tomu, že komisári UNESCO prešli všetky lokality na príslušnom 1500 km úseku limesu od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici. Úsek zahŕňal 98 pamiatok, nielen rímske tábory, ale aj mosty či cesty, ktoré sa nachádzajú v rôznom stupni zachovania. V roku 2021 všetky štyri krajiny znovu predložili spoločne projekt na zápis do svetového dedičstva, mesiac pred zasadaním komisie však Maďarsko opäť stiahlo svoju nomináciu.
Vďaka veľkému diplomatickému nasadeniu zostávajúcich troch krajín a odbornej podpore koordinátorov celého procesu zápisu – Kataríny Kosovej, riaditeľky PÚ SR, Ľubice Pinčíkovej a Anny Tuhárskej – výbor na svojom zasadnutí v čínskom meste Fu-čou nakoniec zápis schválil. Zasadanie trvalo od pondelka do piatka, rozhodnutie bolo dlho na váhach, a až v piatok pred obedom sme sa dozvedeli výsledok. Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť) – sú od 30. júla 2021 zapísané v prestížnom Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, spoločne so súčasťami v Nemecku a Rakúsku. Zápis sa týka prvej, západnej časti Dunajského Limesu a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku v dĺžke 600 km. Vďaka tomuto zápisu získalo Slovensko novú, v poradí už ôsmu lokalitu Svetového dedičstva UNESCO.
Vtedy prišiel najväčší pocit zadosťučinenia.
Vieme povedať niečo bližšie o tom, kto žil v antickej Gerulate a ako asi fungovalo spolužitie domáceho, najskôr kelto-dáckeho a neskôr germánskeho obyvateľstva a Rimanov? Aký vlastne bol význam a úloha Gerulaty v rámci rímskeho obranného pohraničného systému?
Gerulata sa nachádzala na severných hraniciach Rímskej ríše. Bol to prvý kastel v línii Carnuntum – Ad Flexum, ktorý chránil východné krídlo légií sídliacich v Carnunte, hlavnom meste rímskej provincie Horná Panónia. Bola tu umiestnená jazdecká jednotka. Takéto jednotky slúžili hlavne na stráženie a výzvedné výpravy. V období markomanských vojen (166–180) tvorili kastely základne pre dočasné tábory rímskeho vojska bojujúceho s útočiacimi germánskymi kmeňmi.
V okolí Brigetia (rímsky tábor na území dnešného maďarského mesta Komárom) ležalo až 40 takýchto pochodových táborov (10 v okolí protiľahlej Iže, v okolí Gerulaty sa našli napr. 2), takže tu Rimania sústredili značné sily. Vieme, že týchto bojov sa niekde v Pohroní zúčastnil aj rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý chcel z dnešného Slovenska a Čiech vytvoriť rímske provincie, ale po jeho smrti od tohto plánu jeho syn a nástupca Commodus upustil. Hranice Rímskej ríše tak zostali na Dunaji. Samotná Gerulata bola teda vojenským táborom, ale v jej okolí vznikla civilná osada, pohrebiská a v zázemí rustikálne sídliská.
Ktoré nálezy a historické súvislosti sú z hľadiska dejín rímskej Gerulaty podľa vás najzaujímavejšie?
Včasné rímske opevnenia na severopanónskych hraniciach boli postavené už za Claudia (41–54), ale s výstavbou stálych limitných táborov sa začalo až za Domiciána (81–96) a intenzívne sa pokračovalo aj za cisára Trajána (98–117). Gerulata bola založená v období vlády Domiciána, v trajánovskom období sem prišla ako posádková jednotka Ala I Cannanefatum, ktorú tvorili príslušníci germánskeho kmeňa z dolného Porýnia, predkovia dnešných Holanďanov.
Významné boli z historického hľadiska už spomínané markomanské vojny. Z tohto obdobia pochádzajú dva dočasné tábory. Výnimočný je nález domu s hypokaustom (podlahovým vykurovaním), datovaný do prelomu 3. a 4. storočia, ktorý ako technicky vyspelá pamiatka vyvracia ešte nedávny predpoklad, že rozvoj Gerulaty skončil už v 3. storočí. Gerulata mala štyri stavebné etapy a v prípade prvej, tretej a štvrtej poznáme presne ich polohu a rozlohu.
V okolí tábora sme identifikovali zatiaľ sedem pohrebísk. Z posledného obdobia sú zaujímavé nálezy fragmentov dvoch vojenských diplomov, ktoré sa udeľovali hlavne auxiliárnym vojakom a predstavujú zaujímavý doklad ich profesionálnej vojenskej kariéry. V Gerulate máme tiež vyše 40 pôvodných epigrafických nápisov, na základe ktorých poznáme aj mená veliteľa tábora, kvestorov či nižších dôstojníkov, ktorí tu slúžili. Veľmi zaujímavý a svojho druhu unikátny je nález tehly s kolkom Ala I Cannanefatum. Iná tehla s týmto kolkom sa doteraz nenašla.
V posledných dvoch rokoch sme odkryli pokračovanie rímskej kanalizácie a našli sme aj kanalizačnú prípojku. Táto prípojka zanikla skôr ako hlavný kanál. Prepálené vrstvy v ryhe nad kanálom obsahujú množstvo materiálu z 1., 2. a 3. storočia. Našli sme tu aj zhluk kostí rôznych zvierat, ktorých sústredenie si zatiaľ nevieme vysvetliť.
Prítomnosť Rimanov na Slovensku približuje aj aktuálna výstava na Bratislavskom hrade (trvá od 3. 12. 2021 do 30. 6. 2022), ktorú pripravilo Historické múzeum SNM v spolupráci s Archeologickým múzeom SNM, Archeologickým ústavom SAV, Múzeom mesta Bratislavy, Podunajským múzeom v Komárne a Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave. K výstave už vyšiel aj rozsiahly katalóg a veľmi pekne spracovaná interaktívna knižka pre deti. Prečo by práve túto výstavu nemal bežný návštevník múzea minúť a aký zážitok by si z nej mal hlavne odniesť?
Výstava približuje najnovšie a najzaujímavejšie nálezy, ktoré v tejto podobe ešte neboli u nás zhromaždené a takto prezentované a zároveň sumarizuje aktuálny stav bádania o Rimanoch na Slovensku. Pre každého, kto sa o túto tému a obdobie zaujíma, to je určite dostatočný dôvod výstavu navštíviť.
Čo chystáte v najbližšom i vzdialenejšom čase pre návštevníkov múzea v antickej Gerulate?
V máji sme otvorili novú expozíciu i samotné múzeum, ktoré je sezónnym múzeom, v zime zatvoreným. Pripravujeme rôzne programy, vrátane participácie na dvoch medzinárodných projektoch, ktorých sme partnermi. Čakajú nás tradične aj Rímske hry, ktoré vďaka spolupráci mestskej časti Rusovce s rakúskym Petronellom budú tentokrát vo veľkom štýle.
V čom je podľa vás najväčší význam a odkaz antickej Gerulaty pre súčasné Slovensko?
Rímska hranica alebo Limes Romanus bol špecifický svet. Rímske jednotky, ktoré tu boli umiestnené, kontrolovali pohyb do ríše i z ríše a ovplyvňovali udalosti, ktoré sa odohrávali za jej hranicami. Na hraniciach rozkvital tiež obchod, fungovali tu trhy, na ktorých sa zúčastňovali aj obyvatelia spoza hraníc impéria, pričom predpokladáme, že tu fungoval nielen výmenný, ale aj peňažný obchod. Obchodníci, ktorí putovali až k Baltskému moru, pritom prenášali nielen tovar, ale aj poznatky. O dobrých susedských vzťahoch s oblasťou juhozápadného Slovenska svedčia kamenné stavby v rímskom štýle, postavené pre germánskych pohlavárov. Ich začiatky reprezentujú nálezy stavieb, dokonca s mozaikovou podlahou, z polovice 1. storočia pred n. l. na Bratislavskom hrade. Keltské oppidum, ktoré sa tu nachádzalo, bolo aj podľa rakúskych kolegov tým pôvodným Carnuntom. Rímske tábory totiž vznikali pri keltských osadách a preberali ich mená. Podobne to bolo aj s Gerulatou.
Za rozhovor v mene redakcie HistoryLab.sk ďakuje Roman Mocpajchel.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
