Rímska ríša je častou témou historických románov. Väčšina autorov sa zameriava na udalosti spojené s rímskymi vojskami – légiami.
Anglický spisovateľ Ben Kane zapadá do tohto konceptu. Témou jeho trilógie je obdobie triumvirátu Crassa, Pompeia a Caesara v Rímskej ríši. V českom preklade už vyšli všetky tri diely (Zapomenutá legie, Stříbrný orel a Cesta do Říma). Autor pracuje s témou tzv. stratených légií. V dejinách Ríma sa viac ráz stalo, že niektoré žoldnierske légie zmizli a o osude ich vojakov sa len dohadujeme. Napríklad nevieme presne, čo sa stalo s rímskymi vojakmi po bitke v Teutoburskom lese alebo po boji pri Carrhae. Dohady vyvoláva aj zmiznutie niektorých légií v Británii a v Hispánii.
Predmetom recenzie je prvý diel spomínanej trilógie – Zapomenutá legie. Ak by som porovnával recenzovanú knihu s podobnými románmi, najviac sa podobá na dielo Valeria Manfrediho – Ríša drakov. Ten sa však odohráva v inom období – v 3. stor. po Kr. – na rozdiel od recenzovanej knihy, ktorá čitateľa zavedie do 1. stor. pred Kr. V pomyselnom knižnom súboji však román Bena Kanea vyhráva rozdielom triedy. Výrazne lepšie sa číta a aj celkovo pôsobí kompaktnejšie. V čom však zaostáva, sú niektoré historické reálie, pretože v recenzovanej knihe sa vyskytli niektoré nepresnosti. Neviem však posúdiť, či tieto chyby náhodou nespôsobila prekladateľka. Napríklad na strane 262 sa rímski vojaci pokrižovali, keďže sa dej odohráva v polovici 1. storočia pred Kr. pred objavením sa kresťanstva… Na strane 367 sa zas uvádza, že rímsky senátor Brutus bojoval proti Benátčanom. Podľa Caesarovým zápiskov bojoval Brutus proti Venétom (angl. Veneti), čiže proti galskému kmeňu, žijúcemu na území Galie v dnešnom Bretónsku. Práve táto chyba ide zrejme na vrub prekladu – latinské označenie Benátok je totiž Venezia a anglické Venice. Samotné Benátky však boli založené niekedy v 5. storočí po Kr. Rovnako treba upozorniť, že Jupiter nebol bohom vojny, ako sa tvrdí v románe (s. 370).
Dej knihy sa odohráva v období prvého triumvirátu, pričom dôležitou súčasťou deja je bitka pri Carrhae, kde Partovia porazili a zajali rímske légie pod vedením triumvira Marca Licinia Crassa. V románe vystupujú štyria hlavní hrdinovia – traja muži a jedna žena. Každý hrdina má odlišný pôvod a zámery. Jeden je etruský kňaz (lukumon), druhý bývalý galský bojovník a gladiátor, tretí sa narodil ako otrok. Ženská hrdinka pracuje ako sexuálna otrokyňa v nevestinci, ktorý navštevujú významní muži Ríma. Autor zahrnul do románu okrem historických udalostí a osobností aj významné archeologické nálezy – napríklad známy nález modelu pečene z Piacenzy, ktorý používali etruskí kňazi pre veštení.
Na záver môžem uviesť, že kniha je vhodným mixom dobrodružného deja a historických udalostí. Autor recenzie pravdepodobne siahne aj po jej voľných pokračovaniach.
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 1918 Roku 1918 sa začalo povstanie námorníkov loďstva nemeckého cisárskeho námorníctva v prístavnom meste Kiel. Viac info...