Popredný český archeológ a historik vydal ďalšiu zo svojich kníh o včasnom stredoveku v Čechách, tentoraz k jednej z kľúčových symbolických postáv českej štátnosti, kniežaťu Václavovi I. Doterajší záujem historikov i laickej verejnosti o túto osobnosť bol obrovský, a to napriek tomu, že sa Václavova doba skúma mimoriadne ťažko, ak uvážime, že o ňom vieme len z tendenčných přemyslovských legiend. P. Charvát k týmto údajom pridáva aj aktuálne výsledky archeologických výskumov a ich zhrnutí. Vďaka tomu sa v prvých kapitolách knihy oboznamujeme s prostredím prelomu 9. a 10. storočia, spoznávame tak pôvod přemyslovského rodu či elity. Autor sa zamýšľa aj nad otázkami vtedajšieho obchodu i osídlenia.
Predstavenie ekonomického a sociálneho priestoru, do ktorého sa narodil svätý Václav, dopĺňajú základné otázky o jeho živote. Patrí k nim aj dodnes aktuálny spor o tom, akého veku sa Václav dožil, a problém nesúladu medzi antropologickým výskumom E. Vlčka na základe Gustafsonovej metódy a písomných prameňov. Autor knihy sa však tomuto sporu bližšie nevenuje, čo je trochu škoda. Gustafsonova metóda určovania veku kostrových pozostatkov sa totiž ukázala byť kontroverzná a pomerne subjektívna, čo stavia aj zaujímavý spor medzi prírodovednými metódami a vhodnou kritikou prameňov o Václavovom dožitom veku do úplne iného svetla.
Rozsiahly priestor je venovaný hagiografickým motívom, spojeným s osobou sv. Václava. P. Charvát ich analyzuje a kladie do súvislosti so západnou literatúrou, inak sa však odklonil od „klasickej“ českej filiačnej metódy porovnávania jednotlivých legiend. Táto skepsa je vlastne zaujímavá aj tým, že práve vďaka tejto metóde je dnes všeobecne akceptované aj vročenie Václavovej smrti (935). Toto určenie dátumu vraždy svätého Václava jeho bratom Boleslavom uznáva nakoniec aj sám autor.
V monografii P. Charváta o svätom Václavovi nechýbajú žiadne podstatné informácie o živote tohto českého panovníka. Kniha tak prestavuje prierez dobovou kronikárskou tvorbou, hagiografickými prameňmi, materiálnou kultúrou vrátane rozboru dochovaných mincí, šperkov či architektúry z obdobia začiatku 10. storočia. Môžeme ju preto zaradiť k prehľadovej literatúre, určenej jednak laickej verejnosti, ale aj odborníkom, ktorí sa s touto knižkou môžu vybrať smerom k objavovaniu najstarších dôb přemyslovskej dynastie.
Obrazová príloha: Vyšehrad
Vyštudoval odbor archeológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre právnych dejín Právnickej fakulty. Zaoberá sa stredovekými dejinami, špecializoval sa na arpádovské obdobie Uhorska a na ohlas husitskej revolúcie.