Európska únia sa rozpadla, nacionalizmus vzrástol, spory obyvateľov krajín strednej a východnej Európy sa znova vyhrotili. Slovensko je vo vojne s Maďarskom, Poľsko devastuje občianska vojna. Vitajte v postapokalyptickom svete Ziemowita Szczereka a jeho knihy Sivý dym.
Keď sa vám dostane do rúk publikácia Sivý dym od vydavateľstva Literárna bašta, na prvý pohľad vás zaujme pomerne neštandardná mapa Európy na prebale. Nenájdeme na nej zmienky o Európskej únii či názvy štátov, ako ich poznáme zo súčasnosti, ale krajiny, ako napr. Neurópa, Rakúsko-Bavorsko alebo SPQRP. Tieto názvy nám nebudú hovoriť nič až do chvíle, kým si knihu poľského autora Ziemowita Szczereka neprečítame. Jedna z najnovších publikácií Literárnej bašty zavedie svojich čitateľov do potenciálne nie príliš vzdialenej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej po brexite nasledoval postupný rozpad Európskej únie, nárast nacionalizmu a oživenie starých sporov medzi obyvateľmi krajín strednej a východnej Európy. Čitateľa týmto novým usporiadaním európskeho svetadielu sprevádza vojnový reportér Marcin.
Vojnami roztrhaný región
V Marcinovom príbehu sa zreteľne prejavujú autorove vedomosti o predošlých konfliktoch v Európe. Spomína tu nielen boje v 90. rokoch 20. storočia na Balkáne, ale aj staršie udalosti, ako podpis Trianonskej zmluvy a nasledujúce napätie medzi Maďarskom na jednej strane a Rumunskom, resp. Československom na strane druhej. Tieto historické udalosti používa na to, aby čitateľovi predstavil vojnami roztrhaný región, kde vládne právo silnejšieho. Z jemných narážok je evidentné, že Szczerek ovláda dejiny strednej a východnej Európy a uvedomuje si, akú výbušnú silu majú reálne, ako aj umelo živené krivdy minulosti. Rozloženie síl vo svetovej politike zďaleka nie je také, ako by sme očakávali. Spojené štáty americké sa stiahli z globálnej arény, Rusko je oslabené dlhotrvajúcimi bojmi so separatistami a existencia Európskej únie je už len spomienkou.
V rámci tohto mocenského vákua narastá v strednej a východnej Európe vplyv Poľska. To sa však taktiež nevyhlo politickým turbulenciám a jeho územie je rozdelené na niekoľko častí. Občianska vojna prebieha medzi dvomi hlavnými centrami moci – Varšavou a Krakovom. Konflikt je sprevádzaný aj pretekmi v tom, kto lepšie reprezentuje „poľského ducha“. Ziemowit Szczerek vo svojej publikácii využíva skúsenosti vojnového korešpondenta Marcina na to, aby kritizoval ostentatívnu a často gýčovú potrebu politických elít ukazovať verejnosti, kto sa väčšmi cíti byť príslušníkom daného etnika. Zároveň podrobuje kritike aj fanatizmus, ktorým sa vyznačujú niektorí prívrženci jednej alebo druhej poľskej republiky. Szczerek však zo svojho hrdinu nerobí žiadneho rytiera bez bázne a hany. Marcin na niekoľkých stovkách strán zažije (a na mnohých činoch sa aktívne zúčastní) boje na Balkáne, stretnutia s fašistami v poľských uliciach, sabotážne aktivity počas slovensko-maďarského konfliktu, a zakúsi účinok drog, ktoré hojne užíva. Marcin teda rozhodne nepredstavuje postavu, ktorou by sme sa mali inšpirovať. Zároveň ukazuje dej a prostredie Szczerekovej knihy presný opak bezpečného sveta, v ktorom žijeme dnes. Szczerekov svet je obrátený naruby. Odlišnosť románovej skutočnosti zdôrazňuje aj existencia „Sivého dymu“, neznámej a nepochopiteľnej substancie, ktorá sa postupne šíri strednou a východnou Európu. Sivý dym mení vnímanie reality a obyvateľstvo ho považuje za niečo veľmi nebezpečné. Do oblastí, kam dym prenikol, sa vyberajú často len dobrodruhovia a vojnoví reportéri.
Gabčíkovský záliv
Marcin sa v spoločnosti tajomného Gavera a nespútanej Vesny niekoľkokrát ocitne v blízkosti Sivého dymu, resp. priamo v ňom. A vždy v pomerne divokých situáciách, napríklad počas vzniku Gabčíkovského zálivu, teda momentu, keď je v priebehu bojov vyhodené do vzduchu vodné dielo Gabčíkovo a záchranu pred nespútaným Dunajom poskytuje len Sivý dym. Autor núti svojho hrdinu vybrať si medzi istou smrťou a strachom z nepoznaného. Následne vstupuje do sveta, v ktorom nie je možné oddeliť skutočnosť a ilúzie vyprodukované Sivým dymom – do istej miery zdieľa jeho pocity aj čitateľ. Línia medzi spomienkami na predchádzajúce konflikty, ktorých sa Marcin zúčastnil, žitou realitou hlavného hrdinu a vymysleným svetom Sivého dymu je veľmi tenká, miestami až neexistujúca. A práve to je na tejto knihe fascinujúce. Autor zároveň neberie vo svojom texte ohľad na nikoho a kritizuje nielen postupy románových politikov (ktoré sú veľmi podobné krokom tých reálnych) pri snahe získať si podporu más, ale aj nezdravé prepojenie náboženských inštitúcií so štátom či postapokalyptickú formu „batôžkárov“, teda turistov, ktorí chcú spoznávať divoké regióny, ale len do momentu, kým sa neocitnú v ohrození, resp. mimo svojej komfortnej zóny. Táto zmes kritiky, expresívnych výrazov a zážitkov hlavného hrdinu z vojnou rozvráteného regiónu predstavuje výbušnú zmes geopolitického sci-fi, ktorá vás vtiahne rovnako, ako Sivý dym pohltil pri Dunaji hlavného hrdinu.
V Európe, na rozdiel od mnohých iných regiónov sveta, sa tešíme niekoľkým desaťročiam bez rozsiahleho vojnového konfliktu. Publikácia Sivý dym poskytuje jeden z pohľadov, ako by sa to mohlo skončiť, pokiaľ medzi jednotlivými štátmi začnú opätovne narastať tenzie a začne sa spomínať na „krivdy“ minulosti, živené agresívnymi prejavmi nacionalizmu. Zničený región rozdelený bojovými pásmami a ignoranciu hodnoty ľudského života sme v našej minulosti už zažili. Dúfajme teda, že Sivý dym nepredstavuje skutočnú víziu Európy v 21. storočí, ale „len“ kvalitnú publikáciu, v ktorej autor poukazuje na zhubnosť nacionalizmu, ako aj na to, kam ľudstvo môže dospieť, keď hlavným heslom jeho existencie bude homo homini lupus.
Martin Posch vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied získal v roku 2019 titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá protinacistickým odbojom v Európe. Počas štúdia absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe, Rakúskej akadémii vied vo Viedni a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.