Poštový dostavník sa pokojne trmáca svojou pravidelnou cestou do Prešporka, na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia hlavného to mesta Uhorska, a keď si kočiš už-už začne myslieť, že ho nečaká nič než ďalší prostý deň, príde k nečakanému zvratu. Bolo by možno aj nedošlo, to by však pasažierom nesmel byť notár Matej Barbarič, svojho času poverenec arcivojvodu Mateja Habsburgského pre boj so zločinom…
Aby bolo jasné, nový román Juraja Červenáka sa takto nezačína. Teda svojím spôsobom aj áno, no predchádzajúci odsek nie je citátom, lež úvodom do príbehu tejto recenzie. S Ohnivým znamením, ako znie titul najnovšieho prípadu kapitána Steina a notára Barbariča, však úzko súvisí. Ostatne zápletkou recenzie je predsa bilancia románu.
Dej románu sa po Barbaričovej (i autorovej) domácej Štiavnici a po mysterióznej rudolfínskej Prahe presunul do uhorského hlavného mesta Prešporka, kde čosi nepekne smrdí. Pochopiteľne nielen doslova, ako by vedel rozprávať v príbehu vystupujúci kotthenkönig (kráľ hovien), ale v omnoho horšom, skrytom význame.
Samovražda úchylného richtára, strácajúce sa mladé panny a duch vypaľujúci ohnivé znamenie – prípad ako stvorený pre dvojicu Stein a Barbarič, doplnenú kaprálom Jarošom.
„Prť bola chvíľu schodnejšia, chvíľu sa prebárala pod nohami. Nebo nad stromami bolo stále blankytné, no v podraste povážlivo hustlo šero a tiene sa úskočne zakrádali a načahovali. Barbaričovi drnčali nervy. Už-už chcel zaveliť k návratu, keď kone zafŕkali. Z porastu pred nimi sa vynoril masívny stĺp. ‚Nebesá!‘ vydýchol notár.“ (Červenák 2015, s. 11)
Príbehová línia má dobrý spád a oceniť treba vystupňovanie detektívneho pátrania, ktoré sa na posledných desiatkach strán začína meniť na poriadnu naháňačku s časom a kniha vo svojom závere skvele vrcholí. Dokonca sa musím priznať, že ma autor tri, možno štyrikrát prekvapil a za to ma u mňa každá detektívka body navyše.
Zvlášť potešia historické reálie, od spomínaného katovho paholka s príznačným pomenovaním cez opis dobového Prešporka, ktorý je v Červenákovom podaní plastickým mestom reagujúcim na svoju minulosť a bojujúcim o prítomnosť pretkanú jarmokom i voľbami richtára, až po nevraživosť a súboj medzi panstvom Bratislavského hradu a mestským magistrátom. Z historických osobností si úlohu v rozprávaní zahrá napríklad ostrihomský arcibiskup Ján Kutassy, ale i oveľa slávnejšie postavy, ktorých mená pred čitateľmi recenzie zámerne utajím. Mimochodom, objaví sa tu aj jedna stará známa zo skoršieho autorovho románu.
Chémia medzi hlavnými postavami funguje vynikajúco – Barbaričová pragmatická neistota je v kombinácií so Steinovou bohabojnou odvahou jedným z top motívov nielen tohto dielu, ale i celej série. Ani v Ohnivom znamení nechýbajú vtipné momenty, v hlavnej úlohe poväčšine s banskoštiavnickým notárom. Medzi moje obľúbené patrí napríklad scéna, kde Barbarič s pokojom Angličana vytočí do nepríčetnosti ostrihomského arcibiskupa.
„Barbarič si naprával ovínadlo na krku v nádeji, že tým zmierni bolesť v ruke. ‚Hrdinovia na pohľadanie, čo?‘ zachechtal sa nervózne. ‚Raz sa o nás bude rozprávať povesť. Viete, ako ju nazvú?‘ Stein naňho úkosom zazrel. ‚O dvoch mrzákoch.‘“ (Červenák 2015, s. 290).
Bilancia najnovšieho dobrodružstva z pera Juraja Červenáka je tak vskutku jednoduchá. Ohnivé znamenie potvrdzuje, ba dovolím si povedať, že ešte posúva kvalitatívnu latku ságy Stein – Barbarič a nás čitateľov môže len tešiť fakt, že nejde o posledné dobrodružstvo svojráznej dvojice, ktorá je vlastne trojicou.
Obrazová príloha: Slovart
vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.