Nórska spisovateľka a novinárka Åsne Seierstadová si pre svoju reportážnu tvorbu vyberá náročné a kontroverzné témy. Ak k tomu pridáme schopnosť pútavo a zaujímavo písať, tak vznikne kniha, ktorú neodložíte pred jej koncom. Podobnú skúsenosť budete mať aj s jej reportážnou knihou Kníhkupec z Kábulu, ktorá tento rok vyšla vo vydavateľstve Absynt. Po jej prečítaní si však mysliaci čitateľ musí položiť otázku, či čitateľsky atraktívne dielo zároveň prináša pravdivý obraz opisovaných skutočností?
Åsne Seierstadová prichádza do Afganistanu už dva týždne po teroristických útokoch na mrakodrapy Svetového obchodného centra v New Yorku a na budovu Pentagonu vo Washingtone. Severná aliancia pomocou koalície krajín vedenej Spojenými štátmi v rámci operácie Trvalá sloboda práve vytlačila vládnuce hnutie Taliban spolu s jeho spojencami z teroristickej organizácie al-Káida na okraj afganskej spoločnosti.
Hrdina reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru. Åsne Seierstadová strávila štyri mesiace v jeho afganskej rodine a splynula so životom obyvateľov Kábulu.
Reportáž je opisom už historických udalostí v Afganistane po vyhnaní Talibanu a ich vplyvu na bežný život miestnej rodiny. Centrom diania je majiteľ malej siete kníhkupectiev v Kábule Sultán Chán (meno autorka zmenila). Ide o milovníka literatúry, ktorý neváhal ilegálne prekročiť horské hranice s Pakistanom, aby dokázal získať kvalitné knižné tituly. Na jednej strane sám seba považuje za liberála, preto ženy v jeho rodine nemusia chodiť so zahalenou tvárou, na druhej strane ide o patriarchálne založeného jedinca, ktorý vládne rodine tvrdou rukou a riadi sa prastarými tradíciami.
Pre čitateľa môžu byť najatraktívnejšie práve pasáže opisujúce vzťahy mužov a žien v Afganistane. Sultán Chán má dve manželky (staršiu a mladšiu), a zároveň rozhoduje o finančných podmienkach svadby svojich sestier. V Afganistane (ale aj v priľahlom Pakistane) krátko po ústupe Talibanu majú muži nad ženami absolútnu moc, bratia zavraždia vlastnú sestru len pre neveru. Napriek tomu je (alebo práve preto) v krajine bežná aj prostitúcia.
Pútavé sú v knihe aj pasáže o zvykoch Afgancov, či už sú to opisy rôznych, hlavne náboženských sviatkov a s nimi spojených pútí (napríklad k domnelému hrobu proroka Alího v Mazár-e Šaríf), alebo miestne tradičné športy (napríklad známa ázijská jazdecká hra – buzkaši, alebo smrteľné súboje prepeličiek).
Okrem atraktívneho rodinného príbehu, ktorý sa odohráva pre našinca v exotickej krajine, obsahuje kniha aj množstvo zaujímavých, nielen historických faktov o Afganistane. Musíme si však položiť otázku, či ide naozaj o pravdivý príbeh?
Pravdivý príbeh?
Åsne Seierstadová opisuje rodinu Sultána Chána z našej západnej perspektívy, aj keď sa snaží zachovať objektivitu. Ja som v Afganistane nikdy nebol, preto môžem autorkinu objektivitu posudzovať len prostredníctvom kníh a textov, ktoré som o krajine čítal. Kniha je prezentovaná ako pohľad na typickú afganskú rodinu, ktorou však nie je. Ide skôr o bohatších ľudí, dôkazom je aj fakt, že hlavný hrdina si môže „dovoliť“ dve manželky, a podobne.
Na hrdinovi knihy sa dá ilustrovať pomerne častý paradox tzv. „rozvojových krajín“. (Radšej by som bol, keby sa aj na Slovensku zaužíval pojem „rozvíjajúce sa krajiny“.) Na jednej strane vystupuje ako milovník a priaznivec literatúry, ktorý sa ju snaží šíriť všetkými možnými prostriedkami, na druhej strane je opisovaný ako silno patriarchálny jedinec. Ide o dobrú alebo o negatívnu postavu? Správna odpoveď neexistuje. Mimoeurópsky svet sa neriadi našimi európskymi alebo západnými hodnotami, ale je pre nás plný podobných protirečení.
Po vydaní knihy v Nórsku v roku 2002, keď vzbudila oprávnené nadšenie a ovácie, sa ohlásil samotný kníhkupec – vlastným menom Shah Muhammad Rais. Kníhkupec obvinil autorku, že podala klamlivý obraz jeho rodiny a zneužila jeho pohostinnosť. Dokonca on a členovia jeho rodiny autorku a vydavateľa zažalovali. Faktom je, že napriek zmeneným menám v knihe sú jej hrdinovia ľahko identifikovateľní a v podmienkach Afganistanu mohli byť aj v reálnom ohrození života. Osobne si myslím, že autorka v knihe neklamala, len jej (náš) pohľad je iný ako pohľad obyvateľa Afganistanu. Podľa novinárky Oľgy Craigovej z novín The Telegraph len časť kníhkupcovej rodiny vedela po anglicky, niektoré nedorozumenia mohli vzniknúť už počas rozhovorov. Autorka však žila s rodinou niekoľko mesiacov, preto mohla takéto nedorozumenia minimalizovať.
Shah Muhammad Rais vydal vlastnú knihu o kníhkupcovi z Kábulu, v ktorej chce poskytnúť svoj pohľad na opisované udalosti. Keďže kniha nevyšla v jazyku, ktorému rozumiem, neviem sa vyjadriť k jej kvalite a obsahu. Kníhkupec pokračuje v šírení kníh po celom Afganistane, dokonca realizuje pojazdný kníhkupecký autobus.
Autorkina dobrá reputácia je indíciou, že aj ku knihe Kníhkupec z Kábulu pristupovala profesionálne a zodpovedne. Je síce otázne, či je vhodné zverejňovať o skutočnej rodine aj intímne detaily, ale podľa mňa aj tu sa autorka zachovala citlivo. Podľa môjho názoru a vedomostí je obraz života afganskej rodiny po konci vlády Talibanu v knihe do veľkej miery objektívny.
Aktuálna kniha
Kníhkupec z Kábulu je kniha, ktorá je okrem svojej kvality aj prospešná. Ide v podstate o taký „malý stret civilizácií“. Na pochopenie iných kultúr možno nepotrebujeme dielo o veľkom strete civilizácií Samuela Huntingtona, ale zmysel majú skôr menšie knihy a „menšie“ príbehy. Nesmieme však zabúdať, že naša príslušnosť k západnej spoločnosti môže skresľovať i náš pohľad. Napriek tomu by sa kniha mohla stať skoro až povinným čítaním pre ľudí s otvorenou mysľou, ktorí sa nenechávajú ovplyvniť hlúpymi statusmi niektorých politikov o migračnej kríze a iných spoločnostiach.
Facebookovú stránku kníhkupectva Shaha Muhammada Raisa nájdete tu.
Internetové odkazy:
- https://www.theguardian.com/books/2010/jul/27/bookseller-kabul-author-lawsuit
- https://www.telegraph.co.uk/culture/books/3632484/Was-I-cruel-and-arrogant-Perhaps.html
Obrazová príloha: wikipedia.org (M. Hvorecký, Ninaras)
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
V recenzii som čiastočne a v malom rozsahu použil aj texty z anotácie vydavateľstva.
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.