Napriek unikátnemu vzostupu, ktorý Čína zaznamenáva v posledných rokoch, a jej rastúcim ambíciám na medzinárodnej scéne, ostáva veľkou neznámou. Pre mnohých je nepreniknuteľnou komunistickou krajinou
kdesi ďaleko v Ázii. Čína sa však stáva dôležitým aktérom aj v strednej Európe. Môžeme ju považovať za superveľmoc?
„Na pochopenie fungovania dnešnej Číny a zmýšľania Číňanov a Číňaniek nám pomôže čítanie Konfuciových Hovorov podobne ako štúdium Platóna v prípade dnešných Európanov a Európaniek“ (s. 45). Tento úsmevný citát pomerne jasne vystihuje to, s čím sa najnovšia publikácia vydavateľstva Hadart Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne pokúša vysporiadať. Sú to zažité stereotypy a zastarané informácie o najľudnatejšom štáte sveta.
Čína ako jednoliaty monolit?
Kniha je zostavená z troch základných častí, ktoré obsahujú kapitoly od rozličných autorov a autoriek. Prvá časť sa venuje histórii Číny. Ide o stručný prehľad tých najvýznamnejších udalostí, ktoré radikálne ovplyvnili politiku súčasnej Číny v jej nedávnej histórii. Čitateľ sa dozvie bližšie informácie o tom, ako ovplyvnili vývoj čínskej spoločnosti imperialistické „chúťky“ európskych štátov v 19. storočí a aký vplyv majú udalosti tohto „storočia poníženia“ na čínsku politiku dodnes. Keďže sa publikácia venuje moderným dejinám Číny, je nevyhnutné spomenúť vývoj Komunistickej strany Číny a jej dodnes najznámejšiu historickú postavu Mao Ce- tunga. V samostatnej kapitole sa spomína jeho politický aj osobnostný vývoj, pričom značný dôraz sa kladie na Maov „posmrtný“ život, ako aj na zosobnenie jeho osobnosti ako symbolu čínskej komunistickej strany. Treba však povedať, že väčší rozsah mohol byť venovaný aj čínskej občianskej vojne, resp. bojom s japonskými jednotkami za druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že tieto epizódy sa v publikácii spomínajú, nebolo by na škodu venovať sa im podrobnejšie, pretože niektoré udalosti značne ovplyvnili, resp. stále ovplyvňujú čínsku domácu, ako aj zahraničnú politiku. Sprevádzali totiž rast vplyvu Komunistickej strany Číny, čo vyvrcholilo aj jej úspechom v občianskej vojne.
Veľmi zaujímavú kapitolu, ktorá sa zaoberá dejinami súčasnej Činy, predstavuje text o masakri na námestí Tchien-an-men v roku 1989. Čitateľ sa dozvie bližšie informácie o pozadí týchto protestov, ale aj o tom, aký je súčasný postoj komunistickej strany k tejto udalosti a čo o nej sa môže, resp. nemôže dozvedieť obyvateľstvo v Číne. Prvá časť publikácie podrobuje kritike aj často rozšírený pohľad na Čínu ako jednoliaty monolit, či už politický, alebo náboženský – práve kapitola o rozmanitosti viery a vnímania filozofie v Číne jasne pomenúva prirodzenú rôznorodosť takého rozsiahleho štátu, akým Čína nepochybne je. Zároveň však poukazuje aj na limity, ktoré predstavuje komunistický režim pre slobodný vývoj náboženských hnutí, a to na príklade hnutia Falun Gong.
Bezprecedentný rast a jeho dôsledky
Druhá časť publikácie sa zameriava na otázky vývoja čínskej politiky a ekonomiky. Podrobnejšie sa venuje politickému systému, pričom ho skúma nestranne a bez ideologických útokov na režim vládnuci v Číne. Čitateľ sa vďaka tomu, samozrejme v zjednodušenej forme, dozvedá informácie o fungovaní, ako aj o výzvach čínskej centrálnej vlády napr. pri komunikácii, ale aj pri presadzovaní zákonov vo vzdialenejších častiach krajiny. V tejto časti autori konfrontujú stereotyp o automatickom preberaní rozhodnutí z Pekingu v celej krajine. Situácia je totiž, ako to už býva, podstatne komplikovanejšia a čitateľ získa aspoň základnú predstavu o zložitosti fungovania štátneho usporiadania v Číne. Zároveň sa autori a autorky venujú témam, ako je napríklad technologický vývoj či ochrana životného prostredia. Obidva okruhy totiž spolu úzko súvisia. V priebehu posledných desaťročí sa čím ďalej, tým častejšie diskutuje o negatívnom vplyve rýchleho technického pokroku na stav životného prostredia na celom svete. Čína nie je výnimkou, skôr naopak. Je ukážkovým príkladom negatívneho prepojenia hospodárskeho rastu s negatívnym vplyvom na životné prostredie. V priebehu posledných desaťročí totiž Čína zažívala bezprecedentný rast svojho hospodárstva, no daňou za to bolo rozsiahle poškodenie životného prostredia, a to v takom rozsahu, že boli priamo ovplyvnené životné podmienky čínskej populácie. Aj vďaka tejto katastrofálnej situácii sa dnes v Číne viac diskutuje o potrebe ochrany životného prostredia – zároveň sa však čitateľ dozvie aj o rôznych limitoch týchto aktivít v prípade, ak ochrana životného prostredia obmedzuje dôležité hospodárske ciele Číny.
Samostatnú kapitolu pri diskusiách o Číne predstavuje problematika porušovania ľudských práv. V posledných rokoch sa v krajinách strednej Európy v čoraz väčšom počte objavujú rôzni apologéti čínskeho režimu, a to dokonca aj medzi vysokopostavenými štátnymi predstaviteľmi. Téma ľudských práv sa v knihe neobmedzuje len na jednu kapitolu. Je prítomná vo viacerých textoch k viacerým témam, ako napr. v častiach o technologickom vývoji, o ochrane životného prostredia alebo v historickom exkurze do vývoja čínskej spoločnosti. Súvisí to s tým, že ľudské práva boli a sú porušované – nielen na základe postojov voči vládnucemu režimu, ale napríklad aj na základe etnickej či náboženskej príslušnosti. Vďaka týmto postojom komunistického režimu je rozsah porušovania ľudských práv v Číne obrovský. Texty k tejto problematike v publikácii vychádzajú z výskumu ľudskoprávnych organizácií, akými sú Human Rights Watch či Amnesty International. Veľkou výhodou publikácie je, že autorky a autori poznajú čínske reálie a vedia informácie z jednotlivých správ vsadiť do kontextu pre menej zorientovaného čitateľa.
Aktuálnosť publikácie je aj v tom, že okrem štandardných tém sa venuje aj súčasným udalostiam. Protesty v Hongkongu, prenasledovanie Ujgurov v Číne či otázka postavenia Tibetu a jeho obyvateľov sú témy, ktoré sa sporadicky objavovali aj v našich médiách či v činnosti slovenských ľudskoprávnych organizácií. Každej z týchto problematík je venovaná samostatná kapitola, kde sú informácie podávané v dlhodobejšom kontexte, vďaka čomu čitateľ bude môcť pochopiť špecifické postavenie Hongkongu či vývoj v Tibete od konca druhej svetovej vojny po súčasnosť.
Superveľmoc?
Medzinárodné vzťahy predstavujú záverečnú časť knihy, ktorá je rozdelená podľa regiónov, keďže Čína uplatňuje rozličnú politiku v rôznych častiach sveta. Dočítame sa o vývoji vzťahov so Spojenými štátmi americkými, ktoré v súčasnosti, podobne ako to už aj v minulom storočí niekoľkokrát bolo, prechádzajú prerodom spojeným s nárastom napätia na poli medzinárodnej diplomacie. Riešia sa tu aj dôvody napätia medzi Indiou a Čínou, ktoré vychádzajú z politického vývoja v minulosti a z rozdielnych teritoriálnych nárokov v pohraničných oblastiach. V textoch je často zdôrazňovaný fakt, že pre čínsky „národný“ príbeh je jedným z neuralgických bodov koloniálne delenie Číny v 19. storočí. Jedným zo štátov, ktoré sa na tomto delení značne podieľali, bolo aj cárske Rusko – v samostatnej kapitole o vzťahoch s Ruskom sa dočítate, do akej miery stratené čínske územia ovplyvňujú vzťahy medzi týmito dvomi susedmi na Ďalekom východe. V poslednej kapitole sa autor zameriava na vzťahy medzi Čínou a Slovenskom a na ich vývoj v nedávnom období, pričom neopomína ani zmeny v slovenskej politike a s tým spojené reakcie čínskeho režimu (napr. na kritiku porušovania ľudských práv v Číne zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej).
Publikácia Superveľmoc? Všetko čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne je zaujímavým dielom, ktoré čitateľovi blízkym spôsobom predstavuje informácie o najľudnatejšom štáte sveta a o krajine, pri ktorej sa často skloňuje termín „superveľmoc“. To, či sa Čína stane superveľmocou, je otázkou budúcnosti, ale ak chcete pochopiť vývoj tohto štátu v posledných desaťročiach, práve táto publikácia predstavuje dobrý základ k tejto téme do vašej knižnice.
Obrazová príloha: wikipedia.org, Facebook Zuzany Čaputovej, Pavel Dvořák (cestycinou.sk), Robert Barca
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Martin Posch vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied získal v roku 2019 titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá protinacistickým odbojom v Európe. Počas štúdia absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe, Rakúskej akadémii vied vo Viedni a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.