Keď sa povie starovek, každý si predstaví skôr Grékov, Rimanov alebo Egypťanov. Mnohé staroveké národy však zostávajú v ich tieni. Nezaslúžene sa v ňom ocitli aj Feničania.
Slovenskí historici sa až na niekoľko výnimiek (V. Ondrouch, P. Valachovič) doteraz starovekým dejinám výrazne nevenovali. Slovenská verejnosť pozná z dejín staroveku hlavne popularizačné knihy Vojtecha Zamarovského.
Zdá sa, že postupne prichádza zmena. Objavujú sa nové odborné časopisy, vedecké zborníky a archeologické výskumy venujúce sa problematike starovekých dejín. Popri už etablovaných slovenských klasických archeológoch a egyptológoch sa objavujú ďalší historici starovekých dejín. Jedným z nich je aj Michal Habaj, ktorý sa okrem rozsiahlej odbornej činnosti venuje aj popularizácii.
Najnovšia kniha Michala Habaja – Feničania – stojí na hranici popularizačnej a odbornej literatúry. Autor v nej dobre zhrňuje doterajšie poznatky o starovekom národe Feničanov. Opiera sa pritom hlavne o publikované zahraničné vedecké práce. Na druhej strane využíva aj publikované, pramene starovekého Predného východu, Egypta a antické zdroje, čo dodáva knihe punc odbornosti a odlišnosti od bežných kompilačných prác.
Kniha je skôr historická, dôraz sa v nej kladie na dejiny Feničanov a písomné pramene. I keď to neznamená, že Michal Habaj ignoruje archeologické objavy, mohol na ne azda reflektovať vo väčšej miere. Osobne by som takisto uvítal, ak by sa v nejakom ďalšom vydaní ešte viac písalo o fenických kolóniách v Stredomorí. Rovnako musím upozorniť, že obrázok na str. 101 nie je idealizáciou bitky pri Salamíne, ale ide o dielo zobrazujúce stret pri Lepante. Našťastie je to len ojedinelá chyba.
Kniha je rozdelená na desať hlavných kapitol. Prvá sa venuje pôvodu a krajine Feničanov, histórii bádania a geografii. Autor dobre uvádza čitateľa do problematiky, pretože hlavne laickému priaznivcovi starovekých dejín nemusia byť niektoré aspekty zrejmé. Feničania nikdy nezaložili jednotnú ríšu, vždy išlo o viacero samostatných a konkurujúcich si mestských štátov.
Druhá a tretia kapitola informuje o najstarších egyptských prameňoch o Feničanoch, pričom najskôr o nich autor píše všeobecne a potom sa zameriava na zdroje z amarnského archívu.
Štvrtá časť mapuje obdobie nezávislosti (12. – 10. stor. pred Kr.), keď staroveké mocnosti Blízkeho východu, ako Egypt a mezopotámske ríše, oveľa menej zasahovali do dejín Fenície.
Piata a šiesta kapitola sa venujú vplyvu a zásahom východných starovekých štátov (Asýrska ríša, Babylonská ríša, Perzská ríša). Za nadvlády Peržanov definitívne stratili fenické mestské štáty samostatnosť. Peržanov neskôr nahradili Macedónci (siedma kapitola).
Ôsma kapitola patrí k najzaujímavejším, a to napriek tomu, že som si vyššie želal dokonca jej rozšírenie. Zaoberá sa najznámejšouj činnosťou starovekých Feničanov – moreplavbou. Okrem námorných plavieb sa v tejto časti autor venuje aj fenickým kolóniám v Stredomorí a v oblasti za Heraklovými stĺpmi (čiže za dnešným Gibraltárom).
Deviata a desiata časť je venovaná všeobecnejším faktom, ktoré sa týkali všetkých Feničanov – životu vo fenických mestách a ich viere v bohov.
Ako vidno z tejto krátkej recenzie, kniha Feničania je vhodným doplnením knižnice každého priaznivca starovekých dejín.
Michal Habaj: Feničania. 1. vydanie. Bratislava : Perfekt 2016. 159 strán. ISBN 978-80-8046-740-1.
Obrazová príloha: Perfekt, www.kniznarevue.sk
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.