V roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Premedia kniha Fašizmus od historika Jakuba Drábika. Bez preháňania sa dá povedať, že podobná publikácia na slovenskom knižnom trhu chýbala a že minimálne niektoré jej kapitoly by si u nás mali prečítať nielen tí, ktorých téma zaujíma, ale všetci, ktorí tu majú právo voliť.
Jakub Drábik je odborníkom na britský a český fašizmus. Na svojom výskume spolupracoval s renomovaným britským historikom Rogerom Griffinom. Medzi jeho výhody patrí schopnosť vyjadriť sa jasne a zrozumiteľne k veci. Hneď na začiatku monografie sa odhodlá na niečo, čo je v politických i historiografických kruhoch tak trochu tabu – zadefinuje fašizmus. V prvých kapitolách sa zaoberá charakteristikou fašizmu a jeho filozofickými koreňmi, jednoduchým a prehľadným spôsobom predstavuje historické okolnosti, v ktorých fašizmus vznikal a filozofické pozadie, z ktorého čerpal inšpirácie. Autor poukazuje na niekoľko faktorov, ktoré sú dôležité aj z hľadiska dnešného politického vývoja – fakt, že fašizmus je založený na práci s emóciami, s ich manipuláciou, a že už vo svojich koreňoch bola táto ideológia otvorená prijímaniu konšpiračných teórií. Prvých stoštyridsať strán je pútavým úvodom do vývoja historiografického výskumu fašizmu, v ktorom Jakub Drábik informuje o rozličných historiografických prístupoch, pričom neváha s niektorými názormi polemizovať a vyjadriť vlastný postoj.
Fašizmus sa prispôsobuje
Ďalšie kapitoly monografie sa zaoberajú dvomi príkladmi úspešného fašizmu – talianskym a nemeckým. Autor opisuje zrod hnutí v týchto dvoch krajinách, ich cestu k moci vrátane prekážok, ktoré museli prekonať, a ďalej i katastrofu, do ktorej fašistické hnutia tieto dve krajiny doviedli. Dôraz sa tu však nekladie na prerozprávanie dejín talianskeho fašizmu a nemeckého nacizmu, ale skôr na prerod, ktorým prechádza fašistické hnutie, ktoré sa ocitlo pri moci, a je teda v pozícii zrealizovať svoje plány a uviesť svoju ideológiu do praxe. Autor poukazuje okrem iného na fakt, že politický program týchto dvoch fašizmov nebol uzavretý a nemenný, ale že sa vyvíjal v čase, neustále sa prispôsoboval okolnostiam tak, aby mohol osloviť čo najviac ľudí. Zaujímavé je aj vnútorné pnutie, ktoré sužovalo taliansky aj nemecký fašizmus, keď sa z antisystémového hnutia založeného na túžbe po revolučnej zmene stala totalitná strana, ktorá potrebovala vytvoriť stabilný politický systém a revolučné nálady teda skôr utlmovať, než ich podporovať.
Kapitoly o neúspešných fašistických hnutiach v Spojenom kráľovstve a v Československu sú vo svojej podstate odlišné. Keďže sa im nikdy nepodarilo chopiť sa moci, Drábikov výklad je obmedzený na analýzu prejavov ich vodcov, ideologických prác a aktivít, ktoré vykonávali. V centre pozornosti sa ocitajú nielen plány vedúcich osobností týchto fašizmov, ale aj súhra okolností, ktoré im zabránili úspešne nasledovať ich taliansky a nemecký príklad. Tejto časti knihy chýba pútavosť predchádzajúcich kapitol, ale sú nemenej dôležité, pretože ukazujú aj na to, že úspech či neúspech fašizmu závisí od zhody náhod a okolností, ako aj na pripravenosti vlád zasiahnuť proti rodiacim sa fašistickým hnutiam. Zaujímavé je aj zoznámenie so základmi československého fašizmu, ktorý vo svojej podstate v dôsledku česko-nemeckých animozít nemohol byť pronemecký, ale na nacionalistickom základe sa voči Nemecku vyhraňoval.
Pre lepšie pochopenie súčasného vývoja na Slovensku, ale aj inde vo svete je dôležitá aj posledná kapitola o neofašistických hnutiach po druhej svetovej vojne. Informácie o hnutiach v jednotlivých krajinách nie sú až také podstatné, oveľa pútavejšie je sledovať to, čo majú spoločné – snahu skrývať pravú podstatu svojej ideológie, a najmä flexibilnosť v otázke politického programu, ktorý nevyjadruje ich pravé ciele, ale je len prostriedkom na získanie podpory čo najširších vrstiev spoločnosti. Krátka analýza situácie na Slovensku v samotnom závere by si jednoznačne zaslúžila rozšírenie, treba však oceniť, že Drábik neváha nazývať veci pravými menami.
Pri knihe Fašizmus je potrebné vyzdvihnúť najmä fakt, že síce ide o 600-stranovú odbornú publikáciu, no dielo sa dá bez váhania odporučiť aj čitateľovi, ktorý s historiografickými prácami nemá veľké skúsenosti. Jakubovi Drábikovi sa podarilo nájsť rovnováhu medzi odbornosťou na jednej strane a čitateľnosťou a zrozumiteľnosťou na strane druhej. V konečnom dôsledku kniha načrtne mnoho problémov, do ktorých by sa oplatilo ísť hlbšie, ale na danom priestore by to bolo pri snahe o popularizáciu témy veľmi ťažké. Pochváliť treba aj obrazový materiál, ktorý nie je len doplnkom písaného textu, ale dobre vybranými ukážkami demonštrujúcimi znaky fašistickej ideológie. Pri čítaní tejto knihy sa niečo dozvie aj fanúšik modernej histórie (aj keď detailnejšie informácie musí, samozrejme, hľadať inde), ale má silu upútať aj laika, ktorý sa s touto témou doteraz veľmi nestretol. Je to jedna z jej najväčších predností, pretože dnes viac ako inokedy je nevyhnutné dostať poznanie o podstate fašizmu a neofašizmu medzi ľudí. Jakub Drábik napísal knihu, ktorá má potenciál tomuto cieľu významne napomôcť.
Jakub Drábik: Fašizmus. Premedia : Bratislava, 2019. 648 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-8159-781-7.
Obrazová príloha: Premedia
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Jakub Drábik je zástupca šéfredaktora HistoryWeb.sk.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
Počas dnešného dňa sa nič vážneho nestalo. Ale stane sa!