Spomínate si na Babu Jagu z populárneho Mrázika? Tak na tú zabudnite! Juraj Červenák vám v druhej knihe z trilógie Bohatier predstaví legendárnu ježibabu v úplne inom svetle, vo verzii, ktorá je oveľa hrozivejšia, ale aj nekonečne očarujúcejšia (čo nebol až taký problém) než tá zo slávnej ruskej rozprávky.
Už po polroku prichádza žilinské vydavateľstvo Artis Omnis s výrazne upraveným slovenským vydaním druhého dielu bohatierskej trilógie slovenského spisovateľa, ktorá pôvodne pred desiatimi rokmi vyšla iba v českom jazyku. Jej prvá časť s názvom Oceľové žezlo nás uviedla na pohnutú historickú scénu druhej polovice 10. storočia do bohatierskej družiny kyjevského kniežaťa Svjatoslava a zázračne vyliečeného mrzáka Iľlju Muromca, z ktorého sa (nielen) vďaka novonadobudnutej nadprirodzenej sile a podobne nadprirodzenej zbroji stane čoskoro jeden z najlepších bojovníkov. V dychberúcom finále musel Iľja spolu so svojimi druhmi čeliť strašnému dračiemu nepriateľovi i čarodejnej moci jeho pána Tugarina Drakoviča. Aj vďaka tomu však získal Svjatoslav víťazstvo a stabilizoval svoju pozíciu po ovládnutí Bulharskej ríše na rieke Ityl (Volge) a pred ťažením proti Chazarom. Jeho bohatierska družina však v ľútom boji prišla o veliteľa kniežacej gardy a vodcu goryničov mága Volcha Vseslajeviča, pričom Tugarin na smrteľne zranenom drakovi unikol na sever.
Zatiaľ čo prvá časť trilógie (a podobne na tom bude aj tretia) je viac historický príbeh ako fantasy, prostredná časť je takmer čistokrvná fantasy, „ošpliechaná“ históriou a predovšetkým mytológiou. Naznačuje to už záver prvej časti so spomínaným drakom a jeho čarodejníckym pánom. Na začiatku tej druhej sa malá bohatierska družina spolu so Svjatoslavovými vikinskými spojencami vydáva na sever, aby dokončila zúčtovanie s Tugarinom a urobila poriadok s kmeňom ugrofínskych Čeremisov, kde čarodejník ďalej kuje pikle a snaží sa znásobiť svoju moc. Z trestnej vojenskej výpravy sa však čoskoro stane holý boj o prežitie a malá skupinka kyjevských bohatierov zrazu musí čeliť ďaleko väčším a strašnejším výzvam, a to i uprostred svojich radov.
Na začiatku tejto knihy ďakuje jej autor za zapožičanie „veľmi zaujímavej a nevýslovne užitočnej“ knihy ugrofínskych mýtov a dodáva, že „dala románu úplne inú, bohatšiu a kvalitnejšiu podobu“. Ako jej čitateľ, ktorý čo-to o histórii vie a zľahka sa orientuje aj v mytológii (hoci nie ugrofínskej), musím toto prehlásenie len kvitovať a zdôrazniť. Pokiaľ sa drvivá väčšina fantasy autorov snaží krvopotne vymyslieť pre svoje príbehy vlastnú mytológiu, hoci aj inšpirovanú nejakou skutočne historickou, Juraj Červenák vďaka zasadeniu svojich príbehov do reálnej histórie môže pokojne a s o to väčším účinkom použiť a využiť mytológiu skutočnú. Dračia cárovná je toho dokonalým príkladom.
„Baba Jaga, Matka hadov, dračia cárovná, postrach severu.
Nebola stará, ako o nej tvrdili tí, čo ju nikdy nezazreli na vlastné oči. Mala podobu zhruba tridsaťročnej ženy – stále mladej a hrdo vypínajúcej prsia, no pritom zrelej, s očami plnými skúseností a nezdolnej ženskej sily. Postavu mala stále pružnú a štíhlu. Pokožku jej nešpatili žiadne bradavice, ani nemala veľký zahnutý nos – Čudi hľadeli na súmernú, akýmsi desivým spôsobom zmyselnú tvár s uhrančivými šelmovskými očami“ (Červenák 2017).
Áno, jej nástup je impozantný, aj keď prichádza až v druhej polovici knihy. Hneď však na seba strháva plnú pozornosť, zvýraznenú fantastickou a doposiaľ najlepšou obálkou od Miša Ivana. Červenák umne kombinuje slovanské, ugrofínske a turkotatárske mýty a vytvára z nich úchvatný mix slúžiaci predovšetkým atraktivite príbehu. Exoticky znejúce mená a reprodukované dávne povesti ale neslúžia len ako pekná ozdoba, majú aj dejotvornú funkciu. Čitateľ však musí ich kúzlu prepadnúť. Len tak si bude môcť naplno vychutnať tento príbeh, ktorý je dôležitým mostom, doslova i obrazne, medzi prvým a tretím dielom bohatierskej trilógie. Ak máte radi dobrodružné príbehy z dávnych čias, so statočnými hrdinami, strašnými príšerami a poriadnou dávkou divokej akcie, ak vás zaujímajú a fascinujú dávne mytológie, tak Dračia cárovná je to pravé pre vás!
„Baba Jaga zo sedla sledovala pripravujúcich sa bohatierov a škerila sa od ucha k uchu.
‚Toľko vajec naraz?‘ syčala. ‚Budem mať skutočnú hostinu!‘“ (Červenák 2017).
Obrazová príloha: M. Garai, Artis Omnis, M. Ivan
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
