Keď legendárny komiks Maus zmenil pohľad na zobrazovanie holokaustu v tomto druhu literatúry, prišli so spracovaním tejto témy i ďalší autori. Svojho komiksového vydania sa nedávno dočkala aj jedna z najznámejších kníh 20. storočia – Denník Anny Frankovej.
V momente, keď počujeme slovo komiks, drvivej väčšine z nás sa vybavia ikony popkultúry z produkcie vydavateľstiev DC Comics alebo Marvel Comics, ako napríklad Batman či Captain America. Je to pochopiteľné vzhľadom na to, že tvoria výraznú a jednoznačne najznámejšiu líniu komiksových časopisov, resp. hier či filmov.
Situácia na slovenskom knižnom trhu sa však v posledných rokoch mení a pribúdajú komiksové diela s vážnejšou tematikou. Nájdeme medzi nimi i komiksovú pentalógiu venujúcu sa detstvu na Blízkom východe (Jednou budeš Arab), ale aj dnes už legendárny komiks Maus, ktorý inou formou prezentuje hrôzy holokaustu v časoch druhej svetovej vojny. Práve Maus znamenal prelom v zobrazovaní holokaustu v komiksových dielach. Dovtedy sa v komiksovom mainstreame druhá svetová vojna síce zobrazovala, ale holokaust predstavoval vedľajšiu líniu, ak sa vôbec tematizoval. Vďaka Mausovi, ktorý sa pred dvomi rokmi dočkal slovenského vydania, sa aj zmenil pohľad na zobrazovanie holokaustu v komiksoch. Preto nie je prekvapením, že jedna z najznámejších kníh 20. storočia, Denník Anny Frankovej, sa len nedávno rovnako dočkala svojho komiksového spracovania a následne aj slovenského prekladu vo vydavateľstve Slovart.
Výzva pre tvorcov
Spracovať dielo takéhoto významu do komiksovej podoby je nevyhnutne výzvou. Myšlienku iniciovala Nadácia Anny Frankovej, teda organizácia, ktorá spravuje Múzeum Anny Frankovej v budove, kde sa Frankovci, Van Pelsovci a Fritz Pfeffer schovávali. Okrem charakteru a významu knihy bolo výzvou aj to, že do komiksovej podoby autori nemohli zahrnúť všetky Annine zápisky. Tvorcami komiksovej verzie Anny Frankovej sú Ari Folman a ilustrátor David Polonsky. V závere publikácie Ari Folman predstavuje spôsob, akým pristupovali k zhutňovaniu Anniných zápiskov do finálnej komiksovej podoby. Autor komiksu čitateľovi vysvetľuje, že sa „nesnažili pochopiť, ako by vyzeral Annin denník, keby nebola spisovateľkou, ale maliarkou, výtvarnými prostriedkami sme sa však snažili zachovať jej silný zmysel pre humor, sarkazmus…“ (s. 156). Do komiksu sa, pochopiteľne, nedalo vtesnať všetko z Anninho denníka. Ak by tak autori boli postupovali, komiks by bol mal okolo 3 500 strán.
Komiksová verzia denníka je v mnohom podobná originálu. Rovnako ako knižný denník, aj komiks sa začína ešte predtým, ako sa rodina uchýlila do úkrytu pred nacistickým represáliami. Na úvodných stranách sú zobrazené problémy dospievajúcej ženy, jej zážitky zo školy, ako aj problémy s rodičmi, ktoré sú s procesom dospievania nevyhnutne spojené. Na pomerne malom počte strán sa čitateľ dozvie informácie o postupujúcej perzekúcii židovského obyvateľstva, ale aj o ľuďoch, ktorí svojim priateľom pomáhali napriek zhoršujúcim sa podmienkam. Komiksovému spracovaniu by sa azda dalo vytknúť, že nezobrazuje Annu pri činnosti, vďaka ktorej sa nám jej príbeh zachoval – pri písaní. Aj keď to určite nie je veľký problém, vnímam tento moment ako nevyužitú príležitosť predstaviť čitateľom okrem iného aj fakt, že Anna niektoré časti svojich textov sama zredigovala. Stalo sa tak potom, ako si vypočula rádiové vysielanie holandského ministra školstva v exile Gerrita Bolkesteina, ktorý vo svojom rozhlasovom prejave vyzval holandské obyvateľstvo k tomu, aby si zachovalo svoje denníky z obdobia okupácie. Anna sa následne rozhodla upraviť niektoré svoje texty, ktoré mali byť pôvodne určené len pre ňu. Je škoda, že tento aspekt sa do komiksovej verzie nedostal, ale pri rozsiahlosti denníka a pri obmedzeniach komiksového prevedenia je to pochopiteľné.
Vďaka grafickému spracovaniu si mnohí čitatelia ľahšie uvedomia podmienky, v akých rodina Frankovcov žila vo svojom úkryte a akému napätiu boli vystavené medziľudské vzťahy v izolácii trvajúcej vyše dvoch rokov. Kreslené spracovanie príbehu vie čitateľa vtiahnuť do deja rovnako ako pôvodná písaná predloha. Spoločne s autorkou denníka čitateľ zažíva nedostatok jedla, obavu z odhalenia, ale aj úplne bežné súčasti rodinného života, akými sú napríklad súrodenecké spory. Grafické zobrazenie Anninho príbehu má v dnešnej dobe veľký význam, keďže značná časť (nielen) mladšej generácie nejaví o čítanie prílišný záujem. Práve komiksové spracovanie Denníka Anny Frankovej môže predstavovať vítaný kompromis, ktorý pomôže pochopiť jeden z najznámejších osobných príbehov z obdobia druhej svetovej vojny aj ľuďom, ktorí by si ho v klasickej knižnej verzii neprečítali.
Obrazová príloha: Anne Frank Fonds, Slovart
Martin Posch vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied získal v roku 2019 titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá protinacistickým odbojom v Európe. Počas štúdia absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe, Rakúskej akadémii vied vo Viedni a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.