Staroveké dejiny Blízkeho východu nepatria medzi časté vedecké ciele slovenských bádateľov, preto vždy vítam pokusy vyplniť prázdne miesto v našej historiografii. Tibor Sedláček, ktorého môžeme bez prikrášlenia označiť aj za úspešného autora nášho portálu, napísal knihu o starovekých Churritoch a ich náboženstve.
Osobne mám pri podobných dielach večnú dilemu. Na jednej strane vítam, že aj slovenský (respektíve český) priaznivec starovekých dejín si môže prečítať dôležité informácie vo svojom vlastnom jazyku. Na druhej strane viem, že aj pre autora by bolo lepšie, ak by svoje výsledky publikoval v anglickom jazyku. Práve použitie angličtiny by umožnilo rozšíriť počet účastníkov dobrej vedeckej diskusie, ktorú si recenzovaná kniha zaslúži. Na Slovensku aj v Čechách existuje viacero odborníkov na staroveké dejiny, ale z výskumu Churritov boli doteraz publikované len popularizačné články.
Kniha vychádza z dizertačnej práce Tibora Sedláčka, ktorú obhájil na Masarykovej univerzite v Brne. Zaoberá sa raným náboženstvom Churritov na základe ikonografických, písomných a archeologických prameňov zo starovekého Urkeša. Lokalita Urkeš sa nachádza v pohorí Taurus na hraniciach Sýrie a Turecka.
Kto boli Churriti?
V prvej kapitole sa Tibor Sedláček venuje rozpoznávaniu náboženstva z pohľadu archeologických prameňov. Autor síce cituje viacero myšlienkových smerov, ale v jeho úvahách dominujú názory britského archeológa Colina Renfrewa, čo je trochu škoda vzhľadom na to, že sú aj iní bádatelia, ktorí sa problematike venujú. Autor mohol napríklad rozvinúť i myšlienky Iana Hoddera, ktorého v tejto kapitole takisto spomína.
V druhej kapitole sa autor venuje dejinám Churritov, čo je výborná správa pre slovenského čitateľa, keďže ide o tému, ktorá sa v slovenskom jazyku často nerozoberá. Výnimkou sú len populárne publikované výsledky z výskumu Slovenského archeologického a historického inštitútu na lokalite Tell Fecheriye v časopise Historická revue. Autor sa zaoberá dejinami Churritov najmä v predakkadskom období. Tretia kapitola sa venuje histórii centra Churritov – Urkešu.
Vo štvrtej kapitole sa autor venuje archeologickým a písomným prameňom z Urkeša, ktoré používa aj vo svojej práci. Tibor Sedláček uvádza aj preklady niektorých písomných prameňov. Ako archeológ neviem posúdiť lingvistický aspekt spomínaných písomných zdrojov. Jazykovedec Pavel Čech vo svojej recenzii na knihu spomenul niekoľko výhrad k uvedeným prekladom, ale sám upozornil, že ide len o drobné nedostatky.
Piata časť knihy je o chtonickom božstve Churritov – Kumarbim, ktoré skúma Tibor Sedláček na základe zachovalých písomných textov.
Kultová stavba
Šiesta kapitola knihy je o kultovom objekte z Urkeša – o podzemnej kamennej štruktúre. Stavba sa našla pri starovekom paláci. V tejto „jame“ objavili archeológovia zvieracie kosti a rôzne artefakty (antropomorfná a zoomorfná nádoba, vrhacie guľôčky a iné). Stavba sa primárne interpretuje ako kultový objekt. Rituálne jamy sú časté v chetitskom a v churritskom náboženskom systéme. Autor dáva objekt do súvislosti so zachovanými písomnými prameňmi. Tu by som však bol opatrnejší, pretože kultový objekt z Urkeša má široké datovanie a medzi jeho používaním a vznikom písomných pamiatok o churritskom náboženstve môže byť až tisícročný rozdiel.
Nasledujúca siedma kapitola je o sakrálnych aspektoch vlády churritskej dynastie. Kniha pokračuje časťou o náboženských motívoch na pečatidlách a pečatných valčekoch. Tieto artefakty patria medzi časté nálezy v prostredí starovekých blízkovýchodných kultúr. Zároveň sú dobrým zdrojom pre rozšírenie našich poznatkov o živote v staroveku, preto ich analýzu v knihe vítam.
Posledná kapitola sa zaoberá šírením kultúry (i náboženstva) Churritov vo vtedajšom starovekom svete. Autor sa dotkol aj otázok šírenia etnicity, pričom vychádzal hlavne z konceptu antropológa Frederika Bartha. Jeho práca je však už staršia, vyšla ešte v roku 1969. Odvtedy sa problematikou zaoberali viacerí bádatelia – v našom prostredí čiastočne český bádateľ Petr Květina, ktorého myšlienky by sa dali aplikovať aj v Sedláčkovej knihe.
Na záver dodám, že kniha o náboženstve Churritov je komplexná a na základe recenzentových vedomostí aj prínosná. Téma knihy nie je častá v našom bádaní, preto je vhodná pre každého záujemcu o staroveké dejiny. Zároveň by som však autorovi odporučil vydať aj anglickú mutáciu knihy, aby sa k nej v konštruktívnych diskusiách mohli vyjadriť i zahraniční bádatelia.
Literatúra
- Čech, P.: Sedláček, Tibor. Doklady raného náboženstva Churritov v starovekom Urkeši. Religio: revue pro religionistiku 26 – 1, 2018, 88 – 91.
- Habaj, M.: SEDLÁČEK, Tibor: Doklady náboženstva Churritov v starovekom Urkeši. Studia Historica Nitriensia 22-1, 2018, 259 – 260.
- Květina, P.: Archeologie smyšlené identity. Archeologické rozhledy LXII, 2010, 629 – 660.
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.