Naše vnímanie sveta starovekého Egypta je z veľkej časti ovplyvnené chronicky známymi pamiatkami, udalosťami a osobnosťami či náboženskými predstavami zhmotnenými v jedinečnom umení. Jedným z najväčších pokladov, ktorý nám však táto kultúra zanechala a ktorý doteraz mnohí neobjavili, je literatúra. Začítali ste sa už niekedy do staroegyptského fantastického či dobrodružného príbehu alebo do satirickej poviedky so sociálnym kontextom? Áno, všetky tieto literárne druhy už obyvatelia krajiny na Níle poznali.
Nič nás neprenesie do sveta a do duše starovekých Egypťanov tak, ako práve príbehy, ktoré písomne zaznamenali. Hoci je to zaiste len nepatrný zlomok z toho, čo vytvorili, to množstvo príbehov, žánrov a výrazových prostriedkov je prekvapujúce. Zarážajúce je hlavne zistenie, že záujmy, predstavy či bežná denná realita Egypťanov sa od tej našej až tak veľmi nelíšili a ani za tie tisícročia sa v mnohom nezmenili. Presvedčiť sa o tom môžete aj v knižke Poslyš vyprávění z časů tvých otců od českých egyptologičiek Diany Míčkovej a Dorotey Wollnerovej.
Bohatstvo staroegyptskej literatúry
Staroegyptská literatúra to nie sú len oslavné manifesty úspechov panovníkov a náboženské texty na stenách chrámov a hrobiek. Aj starovekí Egypťania mali potrebu vyjadriť svoje city, svoje túžby a obavy, radosť a hnev. Chceli sa dozvedieť niečo nové, niečo poučné, no zároveň sa pobaviť a vypočuť si niečo napínavé a fantastické. So svetom duchovna, s náboženskými predstavami, a teda so vzťahom človeka k človeku a k jeho okoliu súvisia hlavne lyrické, často až filozofické diela. Špecifické sú tzv. naučenia, v ktorých starší muž odovzdáva svoje životné skúsenosti mladšiemu, alebo dialógy, teda akési filozofické debaty o živote a o jeho zmysle. Výnimočná je hlavne ľúbostná poézia, aktuálna do dnešných dní svojou poetikou a obraznosťou. Popri týchto žánroch stoja za pozornosť predovšetkým naratívne príbehy – poviedky alebo rozprávky, ktoré boli určené na pobavenie a poučenie.
Väčšina týchto príbehov sa zachovala vďaka tomu, že časom mnohé z nich slúžili ako texty na výučbu písma (čo platí pre študentov egyptológie doteraz). Pôvodne sa však akiste uchovávali a šírili ústnym podaním – rozprávali sa živému publiku. Najznámejšie štyri príbehy, ktoré boli napísané klasickou egyptčinou pravdepodobne v období Strednej ríše, nám predstavujú autorky recenzovanej knihy.
Príbehy vyskladané z útržkov a úlomkov
Vzhľadom na to, že egyptológovia pôsobiaci na Slovensku sa väčšinou orientujú na archeológiu, dejiny a umenie, slovenské preklady staroegyptskej literatúry zatiaľ absentujú. Česká egyptologická škola má v tejto oblasti neporovnateľný náskok s dlhou filologickou tradíciou na tamojšom ústave. Zakladatelia českej egyptologickej školy, ako František Lexa či Zbyněk Žába, boli autormi prvých prekladov mnohých písomných pamiatok, či už do svetových jazykov, alebo do češtiny. V ich stopách pokračovali a dodnes pokračujú filológovia Břetislav Vachala či Renata Landgráfová, ku ktorej študentkám patria aj autorky Diana Míčková a Dorotea Wollnerová. Výskum staroegyptského jazyka, ako aj celej kultúry výrazne pokročil a tak vznikla potreba nových prekladov a ich interpretácie, čoho sa mladšia škola zhostila.
Prekladať staroegyptské texty zďaleka nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať z dobrodružných filmov, v ktorých egyptológ pohotovo prečíta všetky nápisy na stene hrobky. Preto sa úvodná kapitola knihy venuje staroegyptskému písmu, jeho vývoju, používaniu a prekladaniu. Schopnosť prečítať text napísaný v staroegyptskom písme si vyžaduje znalosť nielen jednotlivých znakov hieroglyfického a hieratického (zjednodušeného – kurzívneho), či dokonca démotického (neskoršej vývojovej fázy) písma, ktoré majú hneď niekoľko významov. Treba poznať aj všetky rôzne významy kombinácií znakov, a teda čo najviac ich kontextov. Drvivá väčšina textov je veľmi fragmentárna, zachovaná na útržkoch papyrusu či na keramických črepoch (ostrakách). Text treba najprv doslova poskladať a v prípade, že sa zachoval vo viacerých exemplároch, treba doplniť chýbajúce časti z lepšie zachovaných zdrojov. Aj napriek tomu takmer nikdy nie je kompletný. V tomto momente nastupuje interpretácia a až na záver preklad do moderného jazyka. Aj z tohto dôvodu sme často svedkami veľkých rozdielov medzi anglickými, nemeckými či francúzskymi prekladmi egyptských textov, nehovoriac o ich interpretácii.
V tomto zmysle predstavuje kniha najlepší možný súhrn aktuálnych vedomostí o daných textoch a ich analýze. Autorky vybrali štyri z najznámejších textov zo staroegyptskej literatúry – napísané v klasickej egyptčine, teda v čase Strednej ríše, prípadne už skôr. Príbehy O stroskotancovi, poviedky na Westcarovom papyruse, príbeh O výrečnom roľníkovi a známy príbeh O Sinuhetovi v mnohom predstavujú vrchol staroegyptskej literatúry. Texty sú poskladané zo zachovaných spisov a chýbajúce časti sú ponechané prázdne. Kniha je štruktúrovaná tak, že na celej ľavej strane sa vždy nachádza preklad egyptského textu a na pravej vysvetlivky, ktoré buď objasňujú dôvod daného prekladu, alebo kultúrno-historické pozadie opisovaného javu či udalosti. Na prvý pohľad môže rozloženie knihy vyzerať komplikovane, je však skvelá na pochopenie rôznych staroegyptských reálií a súvislostí. Zároveň dáva vyniknúť niektorým čisto egyptským výrazom a celkovému štýlu textov.
Od bájneho hada cez čarodejníkov po kritiku štátnej byrokracie
Každý z príbehov je úplne iný a predkladá pestrú škálu udalostí, miest a postáv. O čom sú tieto staroegyptské „bestsellery“? Príbeh O Sinuhetovi, ktorý je našim čitateľom veľmi dobre známy z moderného fiktívneho románu od Mika Waltariho či z voľného prerozprávania od Vojtecha Zamarovského, netreba zvlášť predstavovať. Sinuhetov útek z vlasti pre odhalenie sprisahania, jeho príhody na ceste do cudziny, úspešná kariéra, hrdinský súboj a návrat do Egypta v sebe nesú jednoznačne prvky dobrodružného románu. Jeho životný príbeh je akýmsi vzorom čestného a lojálneho šľachtica – dobrodruha, ktorý sa ani v ťažkých situáciách nevzdáva, nestráca nádej, vieru a lásku k vlasti, za čo je na konci odmenený.
Popri tomto príbehu sú zvyšné tri relatívne neznáme. Hlavný hrdina prvého príbehu O stroskotancovi je účastníkom výpravy do kráľovských lomov, z ktorých mal priviezť materiál pre panovníka. V tom mu však zabránilo stroskotanie lode. Väčšmi než Robinsona Crusoea však príbeh pripomína Homérovu Odysseu, kde hlavný hrdina na svojej strastiplnej ceste stretáva fantastické bytosti, ktoré ho buď ohrozujú, alebo mu pomáhajú. V egyptskom príbehu je to obrovský had, vládca tajomného ostrova. Nášmu stroskotancovi had rozpráva príbeh o svojom vlastnom utrpení, o tom, ako prišiel o svoju rodinu pri páde hviezdy na zem. Motív cesty na koniec známeho sveta môže predstavovať akýsi prechodový rituál či zakódovaný rébus o smrti a znovuzrodení, čiže o kolobehu života. S reálnym svetom ho spája námet výpravy za získaním vzácnych materiálov a azda aj pád hviezdy, ktorý býva niekedy považovaný za doklad skúsenosti Egypťanov s pádom meteoritov do púšte.
Westcarov papyrus (názov podľa jedného z jeho majiteľov) nesie viaceré zdanlivo nesúvisiace príbehy, ktoré sa odohrávajú v reálnej minulosti, konkrétne v období Starej ríše. V piatich príbehoch počúvame o rôznych nadprirodzených javoch, o činoch mágov, teda staroegyptských čarodejníkov, ktorí pôsobili na dvore panovníkov 3. až 5. dynastie. Už v čase vzniku tohto príbehu boli panovníci, stavitelia pyramíd v Sakkáre, v Gíze či v Abúsíre, zbožštení a celá ich doba sa považovala za akúsi mýtickú minulosť. Preto prítomnosť čarodejníkov neprekvapí a hoci je z veľkej časti význam týchto príbehov nejasný, dajú sa v nich nájsť odkazy na reálne udalosti. Patrí k nim napríklad zmienka o zrodení trojičiek a teda troch slnečných kráľov, čo je označenie pre panovníkov 5. dynastie.
V istom zmysle najvýnimočnejší je príbeh O výrečnom roľníkovi. Jeho dej je na prvý pohľad veľmi jednoduchý. Obyčajný vidiečan prichádza do nílskeho údolia, aby tu zabezpečil obživu pre svoju rodinu. Hneď na začiatku svojej cesty mu však ukradnú dva osly. Tak sa začína jeho cesta za miestnymi úradníkmi, u ktorých sa márne snaží dovolať spravodlivosti. Pred každým prednáša dlhý monológ, v ktorom sa sťažuje na svoju krivdu a obviňuje zodpovedných. Jeho slová sú obžalobou nie konkrétneho zlodeja, ale tých, ktorí mu dovolili zlo páchať a ktorí nerobia nič preto, aby bol potrestaný. Sú to prejavy proti vyššej úradnej moci, ktorá nekoná a len sa obohacuje na úkor obyčajných ľudí. Aktuálnosť jeho argumentov, ktorými by sa dnes mohol inšpirovať nejeden novinár či iniciátor protestu, je po takmer štyritisíc rokoch skutočne fascinujúca: „Ten, kto vymeriava obilie, podvádza pre svoj vlastný prospech, ten, kto napĺňa (sýpku) pre iného, kradne jeho majetok! Ten, kto by mal viesť (ľudí) podľa zákonov, prikazuje kradnúť! Kto potom potrestá zlo? Ten, kto by mal odvracať slabosť, pácha zločiny, ten, kto by mal napravovať druhého, je pokrivený, ten, kto by mal druhého podporovať, pácha zlo – nepoznávaš sa (v tom)? Trest je krátky, (ale) zlo dlhé.“
Aj napriek tisícročiam, ktoré nás od života starých Egypťanov oddeľujú, sú nám vďaka svojim písomným pamiatkam bližší ako ktoríkoľvek iní naši starovekí predkovia. Čítaním staroegyptskej literatúry sa človek jednoznačne presvedčí, že tieto diela vedia dodnes zaujať, zabaviť, poučiť či inšpirovať.
Literatúra
- Bárta, M.: Sinuhetův útěk z Egypta : Egypt a Syropalestina v době Abrahamově. Praha 1999.
- Magdolen, D.: A Cosmic Event in the Story of the Shipwrecked Sailor, Discussions in Egyptology 56, 2003, 45 – 52.
- Landgráfová, R./Krejčí, J.: Písně Zlaté bohyně. Staroegyptská milostná poezie. Praha 2008.
- Lichtheim, M.: Ancient Egyptian Literature, Volume I: The Old and Middle Kingdoms. Los Angeles – London 1973.
- Simpson, W. K.: The Literature of Ancient Egypt: An Anthology of Stories, Instructions, Stelae, Autobiographies, and Poetry. New Haven – London 2003.
- Vachala, B.: Pověsti a legendy faraónskeho Egypta. Praha 1994.
- Zamarovský, V.: Veľké príbehy staroveku. Gilgameš, Sinuhet, Aeneas. Bratislava 2018.
Obrazová príloha: wikipedia.org. Academia
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Je absolventkou klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.