Na keltskom striebornom kotlíku z Dánska sa nachádzajú zobrazenia bohov a scenérie, ktoré majú analógie až v starovekej Indii. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že ide o vzájomné ovplyvňovanie vzdialených prastarých kultúr. Do keltského prostredia ich mohli priniesť žoldnieri v službách Alexandra Veľkého.

Nádoba sa skladala zo strieborných platní, na ktorých sa nachádzali zobrazenia ľudí a zvierat

V roku 1891 sa pri ťažbe rašeliny v severodánskej dedinke Gundestrup podarilo objaviť výnimočný archeologický nález. V močiari ležal strieborný kotlík, ktorý vážil až 9 kg, mal priemer 70 cm a bol 40 cm hlboký. Nádoba sa skladala zo strieborných platní, na ktorých sa nachádzali zobrazenia ľudí a zvierat. Boli tu aj scény rituálneho obetovania ľudí a zvierat a vojnových konfliktov. Na území Dánska išlo v praveku o výnimočný nález, ktorý bol v miestnom prostredí cudzím prvkom.

Okolnosti nálezu a jeho pôvod

Nález sa datuje do 2. a 1. storočia pred Kr. Napriek tomu, že sa spájal s keltským etnikom, našiel sa na germánskom území. Na výrobe kotlíka sa pravdepodobne podieľalo viacero remeselníkov a určite ho aj viac razy opravovali. Predpokladá sa, že je dokladom diaľkového obchodu, prípadne mohlo ísť o vojnovú korisť.

Močiare sa v prehistórii často využívali ako miesta pre obety bohom. Najnovšie paleobotanické analýzy však ukázali, že kotlík bol uložený ešte do suchej pôdy a pravdepodobne bol ukrytý pod trsom trávy. Močiar vznikol na mieste nálezu až neskôr vplyvom zmeny klímy, preto strieborný kotlík pravdepodobne nepredstavoval votívnu obetu bohom, ako to bolo v prípade iných podobných archeologických nálezov.

Miesto nálezu v Dánsku

Pôvod kotlíka sa hľadal medzi keltskými skupinami z tráckeho prostredia na dolnom toku Dunaja. Dôkazom pre toto tvrdenie môže byť ikonografia. Podľa viacerých bádateľov mali mnohé postavy vyobrazené na kotlíku svoje analógie v keltskom svete. Napríklad veľká postava, ktorá mala na hlave parohy, sa spájala s keltským Cernunnom, ktorý bol bohom života a smrti. Postava s parohmi však vôbec nemusela zobrazovať boha. V mnohých tradičných spoločnostiach severnej Ameriky a na Sibíri sa šamani obliekajú do zvieracích masiek. Zo 4. storočia po Kr. poznáme z keltského prostredia z lokality Hook’s Cross Stevenange v anglickom grófstve Hertfordshire nález parohov, ktoré sú interpretované ako súčasť podobnej rituálnej masky. Podobných zobrazení boha s parohmi poznáme z keltského sveta viacero (oltár z Reims, reliéf z Vendoeu atď.).

Postava, ktorá na kotlíku z Gundestrupu držala koleso, sa vysvetľovala ako hlavný keltský boh a pán nebies – Taranis. Na kotlíku je zobrazená aj ľudská obeta formou utopenia, to by mohlo ukazovať na keltského boha vojny Teutatesa.

Postava, ktorá mala na hlave parohy, sa spájala s keltským Cernunnom

Dokladom keltského pôvodu sú aj niektoré prvky súvisiace s postavami na kotlíku. Keltský pôvod majú prilby so zvieratami navrchu a dlhé štíty s kruhovými puklicami, rovnako ako aj vojnové trúbky – carnyx. Mnohé postavy mali na sebe nákrčníky podobné keltským torquesom.

Írske a waleské mýty (napríklad Táin Bó Cúailnge a Mabinogion), ktoré by mohli mať starší pôvod, sa zmieňovali o posvätnom význame kotlíkov. Tento predmet v mýtoch vystupuje ako miesto regenerácie, znovuzrodenia alebo vyliečenia. Voda z niektorých kotlíkov sa považovala za posvätnú.

Na kotlíku sa však našli vyobrazené aj slony, ktoré určite nemôžeme jednoznačne spojiť s keltskou mytológiou. Niektorí bádatelia interpretovali ikonografiu slonov ako spomienku na Hannibalovo ťaženie v Itálii, ktorého sa zúčastnili aj keltskí žoldnieri. Rovnako sa našli slony na minciach z oppida Titelberg v severovýchodnej Galii. Ak však počítame s tým, že kotlík vznikol na dolnom Dunaji, v tomto priestore neboli slony neznáme, vzhľadom na ich vtedajší výskyt a použitie v blízkom priestore Malej Ázii.

Zaužívaná interpretácia nálezu súvisí so spomínanými etnikami Keltov, Trákov a Germánov. Kotlík vznikol v keltských skupinách v tráckom prostredí na dolnom Dunaji, neskôr sa dostal medzi Germánov, či už ako vojenský lup, alebo ako predmet obchodu. Časť bádateľov spája premiestnenie kotlíka do Škandinávie s ťažením Kimbrov a Teutónov na konci 2. storočia pred Kr.

Postava s kolesom (keltský Taranis) a scéna z obetovania

V keltskom prostredí sa však nevyskytovali také veľké predmety zo striebra. Typické sú však pre Trákov. Podľa ďalších analýz je zrejmé, že striebro použité pri výrobe kotlíka pochádza z perzských mincí. Na kontakty s oblasťou Pričiernomoria poukazujú postavy ženských bojovníčok. Pravdepodobne nepôjde o keltský motív. Interpretáciu týchto postáv by sme mohli hľadať skôr u Skýtov. Grécki historici Herodotos a Hippokrates písali o mužských príslušníkoch skýtskej kultúry Enároch, ktorí nosili ženské odevy, čítali znamenia a hovorili predpovede. Herodotos uvádza, že bohyňa lásky Afrodita potrestala Skýtov, ktorí drancovali jej chrám, „ženskou chorobou“. Tá ich mala pripraviť o mužské genitálie. Zároveň však získali schopnosť veštiť. Kontakt výrobcov kotlíka so Skýtmi naozaj nemôžeme vylúčiť.

Spojenie so starovekou Indiou

Cernunnos a „Proto-Šiva“ (Podľa: Taylor 1992)

So zaujímavou interpretáciou nálezu prišiel britský archeológ Timothy Taylor. Postava s jeleními parohmi na kotlíku, ktorá sa interpretuje ako keltský boh Cernunnos, sa podľa neho až príliš nápadne podobá ikonografii „Proto-Šivu“ z pečatidla z pakistanskej lokality Mohendžodaro ešte z obdobia pred príchodom Árijcov na indický subkontinent. Obe postavy sú v sede (jogínskom?) s prekríženými nohami, obe majú parohy a sú obklopené zvieratami.

Okrem toho identifikoval na kotlíku scénu, kde sa ženská postava kúpe so slonmi a postavu stotožnil s hinduistickou bohyňou Lakšmi. Boh s kolesom by potom mohol byť hinduistický Višna, ktorý mal s keltským Taranisom rovnakú symboliku. Na kotlíku by sa mala vyskytovať aj bohyňa so zapletenými vlasmi a s vtákmi, čo by mohla byť hinduistická Hariti. Táto bohyňa sa podobá keltskej Rhiannon, ktorá sa vyskytuje aj vo waleských mýtoch, často sa spája s inou keltskou bohyňou Eponou.

Taylor usudzuje, že ide o dôkaz diaľkovej komunikácie medzi juhovýchodnou Európou a starovekou Indiou. Kontakty mohli byť sprostredkované keltskými žoldniermi v Alexandrovej armáde. Písomné pramene dokladajú stretnutie macedónskeho vojvodcu s Keltmi, rovnako vieme o ich žoldnieroch v armádach helenistických štátov.

Bronzová socha z francúzskeho Bouray

Je však otázne, do akej miery môže byť táto atraktívna interpretácia správna. Spomínané nálezy sú až príliš od seba vzdialené v priestore a v čase. Navyše niektoré motívy z kotlíka nájdeme aj v geograficky bližších kultúrach. Napríklad „jogínsky sed“ alebo sed s prekríženými nohami  máme doložený vo figurálnych nálezoch z doby kamennej v Egejskej oblasti, v starovekom Egypte v skýtskych kurhanoch zo Strednej Ázie (4.–2. storočie pred Kr.) alebo zo včasného stredoveku z územia Mongolska. Rovnako sa postavy v „jogínskej polohe“ často vyskytujú aj v nálezoch z mladšej doby železnej v Európe, ktoré sú prisudzované Keltom. Napríklad takto sedí bronzová socha z francúzskeho Bouray alebo kamenný bojovník s ľudskými hlavami z lokality Entremont. Podobne by sme mohli postupovať pri ďalších analógiách.

Možno motívy na kotlíku z Gundestrupu vychádzali z nejakých prastarých náboženských alebo mytologických motívov, ktoré by mohli byť spoločné pre viaceré kultúry, ale vzhľadom na ich časovú a priestorovú vzdialenosť nie je možné tieto podnety vystopovať. V každom prípade ide o originálnu interpretáciu, ktorá otvára ďalšie zaujímavé otázky.

Pramene

  • Hérodotos: Dějiny aneb Devět knih dějin nazvaných MÚSY. Preložil J. Šonka. Praha 2004.

Použitá literatúra

  • Green, M. J.: Exploring the World of the Druids. London 1997 (reprint 2010).
  • James, S.: Exploring the World of the Celts. London 2005.
  • Nielsen, S: The Gundestrup cauldron – New Scientific and Technical investigations. Acta Archaeologica 76, 2005, 1–58.
  • Reichstäter, J.: Předkřesťanská náboženství severních Indoevropanů. Tradice Keltů, Germánů a Baltů v kritické perspektivě humanitních věd. Brno 2019.
  • Summer, L. B.: The origins of the Gundestrup cauldron. A smorgasbord of elements, scenes and cultural influences of Eurasia, from the Indus Valley to Gallia. Master’s Thesis Vienne 2018.
  • Taylor, T.: The Gundestrup Cauldron, in: Scientific American 206, March 1992, 84–89.

Obrazová príloha: T. Taylor, wikipedia.org, National Museum of Denmark

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.