Aj keď sa to zdá byť neuveriteľné, najstaršie mapy sa mohli objaviť ešte pred vynájdením písma. Už zo staršej doby kamennej (paleolit) poznáme predmety, ktoré sa interpretujú ako mapy, hoci niektoré z nižšie uvedených nálezov sa vysvetľujú aj inak ako kartograficky. Jedna z najstarších „máp“ (stará 25 000 rokov) sa pravdepodobne našla v českom Pavlove a mala by znázorňovať rieku, údolie a hory v okolí.
Ďalší nález poznáme zo španielskej oblasti Navarra. Ide o kus pieskovca (18 x 13 x 2,5 cm), ktorý bol interpretovaný ako 14 000 rokov stará mapa. Mala by zobrazovať pohoria a rieku, čiže topografické útvary viditeľné z jaskyne, ktorú obývali v zimnom období lovci. Ako sa ukazuje, častejšie než pozemský priestor zobrazovali naši predkovia nebo. Napríklad zo známej jaskyne pravekých lovcov Lascaux poznáme vyobrazenie nočnej oblohy (16 500 pred Kr.), kde sa podarilo identifikovať hviezdy Vega, Deneb a Altair (v astronómii označované ako „Letný trojuholník“) a hviezdokopu Plejády. Z ďalšej jaskyne (El Castillo v Španielsku, 12 000 pred Kr.) je zobrazenie Severnej koruny (Corona Borealis). Všetky tieto nálezy sú z období pred vznikom písma, zavedením poľnohospodárstva či prechodom na usadlý spôsob života. Môžu mať síce aj iný význam, ale faktom zostáva, že pre pravekých lovcov musela byť dobrá orientácia v ich „poľovnom revíri“ životne dôležitá.
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
