Muž z ľadovca – Ötzi – je jedným z našich najznámejších predkov. Uplynulo už približne dvadsať rokov, odkedy ho objavili nemeckí turisti – manželia Simonovci – v južnom Tirolsku v Hauslabovom sedle na hraniciach Rakúska s Talianskom. Vieme, že muž z ľadovca zomrel niekedy medzi rokmi 3350 a 3100 pred Kr. V čase smrti mal pri sebe kompletnú výbavu nástrojov a zbraní (luk, šípy, tulec, sekera, nádoby z brezovej kôry, pazúriková dýka, sieť na lov vtáctva a kusy odevu). Zomrel pravdepodobne na zranenia po šípoch a úderoch, v jeho žalúdku sa našlo aj jeho posledné jedlo – nekvasený chlieb a mäso. Prekvapujúce bolo zistenie, že poslednou stravou Ötziho bol aj mach.
Vedci neustále experimentujú s novými metódami a prístrojmi, aby maximálne využili šancu, ktorú im nález ponúkol. Analyzovali aj DNA muža z ľadovca. Zistilo sa, že jeho genetická línia po matke je raritná a v súčasnosti sa v ľudskom genofonde už nevyskytuje (vymrela).
Najnovšie sa identifikovali aj Ötziho mužskí predkovia. Vďaka analýze chromozómu Y vieme, že jeho „praotec“ prišiel z Blízkeho východu pred 6000 rokmi. Muž z ľadovca bol tiež intolerantný na laktózu, čo je pri poľnohospodárovi, prípadne priamo pastierovi neočakávaná životná komplikácia.
Muž z ľadovca mal krvnú skupinu 0, hnedé vlasy a hnedé oči. Našli sa aj stopy DNA baktérie zodpovednej za lymskú boreliózu, ktorú nie je jednoduché diagnostikovať ani dnes.
V nedávnej práci vedci preskúmali tenké rezy tkaniva z okolia rany po šípe (na chrbte) a z tržnej rany na Ötziho ramene. Použili mikroskop s veľmi vysokým rozlíšením, aby zmapovali povrch tkaniva a vytvorili 3D model. Výsledné obrazy zahŕňali aj piškótovito tvarované elementy, ktoré sú dôkazom prítomnosti červených krviniek. Albert Zink, šéf Inštitútu pre múmie a Európskej akadémie ľadového muža v talianskom Bolzane, uviedol, že nález krvných buniek a fibrínu (proteínu zodpovedného za zrážanie) a žiadnych známok hojenia v mieste rany po šípe naznačuje, že Ötzi zomrel do niekoľkých minút po zasiahnutí.
Nález Ötziho tela patrí jednoznačne k najväčším objavom archeológie. Jeho dobrá zachovalosť neustále umožňuje ďalšie výskumy, ktoré viac poodhaľujú život našich predkov na konci doby kamennej.
Použitá literatúra
- Spindler, K.: Muž z ledovce. Praha 1998.
- Swaminathan, N.: What Ailed the Iceman? In Archaeology, vol. 65, no. 4, 2012, p. 16.
Obrazová príloha
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.