Historické záhady patria k tomu povestnému koreniu, ktoré robí dejiny príťažlivými. Poskytujú priestor na úvahy, dohady a špekulácie. Medzi takéto udalosti patrí aj záhada stratenej kolónie v severnej Amerike, kde bez stopy zmizlo vyše sto ľudí. Kolonizácia severnej Ameriky má tak na svojom konte udalosť, ktorá dodnes rozpaľuje myseľ milovníkov histórie. Skúsme sa vydať späť v čase a podniknúť takpovediac pátranie v histórii.

Nachádzame sa v roku 1587 a do anglickej kolónie na ostrove Roanoke v Severnej Karolíne prichádza skupina 117 osadníkov. Na tom by nebolo nič neobvyklé, avšak na rozdiel od predchádzajúcich výprav sa medzi prišelcami nachádzali aj ženy a deti a cieľom tejto výpravy bolo rodinné osídľovanie kolónie (91 mužov, 17 žien a 9 detí). Prichádzajúci kolonisti hľadali nový domov a neplánovali návrat do Anglicka. Prečo však pristáli na Roanoke, keď ich pôvodným cieľom bola zátoka Chesapeake? Práve tu sa začína odvíjať príbeh odvážnych, avšak pomerov neznalých kolonistov prichádzajúcich na miesto, ktoré sa navždy smutne zapísalo do dejín kolonizácie severoamerického kontinentu.

Neľahké začiatky

Pre spresnenie treba povedať, že kolónia na ostrove Roanoke bola založená na podnet Waltera Raleigha, obľúbenca anglickej kráľovnej Alžbety I. Táto kolónia mala slúžiť najmä ako základňa pre anglické lode. Avšak už od začiatku mala jednu veľkú slabinu, ktorou bolo získavanie potravín. Osadníci (presnejšie 108 mužov) boli závislí od neistej podpory domorodcov, ktorá sa kedykoľvek mohla obrátiť na nepriateľstvo. Navyše ich vnímanie domorodého obyvateľstva bolo obvykle ovplyvnené rasovými, kultúrnymi a náboženskými predsudkami, takže bolo len otázkou času, kedy sa vzťahy medzi kolonistami a Indiánmi zmenia. Spočiatku priateľské vzťahy sa postupne vyostrovali, až napokon osadníci zaútočili na indiánsku dedinu, pričom zabili jej náčelníka. Ako sa ukázalo, vyvraždenie domorodcov malo neblahé dôsledky pre osud celej kolónie. Osadníci sa totiž domnievali, že zásobovacie lode prichádzajúce z domoviny im umožnia prežiť v Novom svete bez ohľadu na podporu miestnych obyvateľov. Avšak lode neprichádzali a kolonisti sa ocitli hladujúci, v nehostinnom prostredí plnom nepriateľsky naladených Indiánov.

Je preto pochopiteľné, že keď sa v júni 1586 na Roanoke zastavil slávny pirát Francis Drake, ktorý predtým podnikol útoky na španielske pevnosti na Floride, osadníci neváhali a prijali jeho ponuku opustiť ostrov. Údajne odchádzali v takom chvate, že svojich troch druhov, ktorí sa nestihli nalodiť, zanechali na pevnine. Viac ich už nikto nevidel… Paradoxne deň nato prišla zásobovacia loď, ktorá našla opustenú kolóniu a tak, aby zachovali akúsi kontinuitu osídlenia, vysadili tu 15 ľudí. Treba povedať, že oneskorený príchod zásobovacej flotily, nespôsobilo počasie, či nedostatok financií, ale oveľa prozaickejšie dôvody. Zdržali ju predovšetkým pirátske aktivity, ktoré sa zdali byť jej veliteľovi dôležitejšie než záchrana druhov v núdzi.

Kam sa podeli?

A práve na toto miesto prišlo 117 mužov, žien a detí s vidinou lepšieho života. Výpravu

viedol účastník predchádzajúcej expedície – maliar John White. Podľa pôvodných plánov mali z Roanoke vyzdvihnúť 15 dobrovoľníkov a pokračovať do zátoky Chesapeake, kde sa mali usadiť. Avšak udalosti sa vyvíjali inak, ako si predstavovali organizátori výpravy. Zachoval sa Whiteov denník, kde popisuje, ako ich lodivod Ferdinando prinútil vylodiť sa na Roanoke. Mimochodom, spomínaný lodivod mal za sebou mimoriadne dobrodružnú minulosť, keď pôsobil ako pirát a jeho úloha v celom incidente naznačuje aj isté politické pozadie. Noví osadníci nenašli po 15 dobrovoľníkoch žiadne stopy a rozhodli sa obnoviť opustenú kolóniu. Dokonca sa im opäť podarilo nadviazať vzťahy s domorodcami, čo bol prvý predpoklad ich prežitia. Svetlou udalosťou v tomto temnom príbehu bolo krátko po pristátí narodenie dievčatka Whiteovej dcére. Pravdepodobne to bolo prvé dieťa anglického pôvodu narodené na severoamerickom kontinente. White sa však nepoučil z neúspechu predchádzajúcej výpravy a bez toho, aby zaistil bezpečnosť nových osadníkov, vyrazil po mesiaci spolu s lodivodom Ferdinandom do Anglicka pre nové zásoby. Na Roanoke tak zanechal napospas domorodcom a nehostinným podmienkam vyše 100 mužov, žien a detí.

Ukázalo sa, že White si nemohol pre odchod do Anglicka vybrať nevhodnejší čas. V Starom svete práve eskaloval konflikt medzi Anglickom a Španielskom, ktoré vysielalo do Anglicka slávnu Armadu. Angličania, čeliac tejto hrozbe, mobilizovali všetky bojaschopné plavidlá. Akákoľvek snaha o vyslanie lodí k Roanoke bola preto vopred odsúdená na zánik. A tak sa až v roku 1590 podarilo Whiteovi nalodiť a zamieriť k Roanoke.

To, čo White objavil po príchode na Roanoke, muselo prekonať aj jeho najhoršie predstavy. Osada bola opustená a všetko, čo White našiel, boli vypáčené a rozbité debny a roztrhané knihy. Jediná správa, ktorú pravdepodobne zanechali osadníci, bol nápis CROATOAN na tráme pri vchode do pevnosti, čo mal byť smer odchodu v prípade nutnosti. Croatoani bolo označenie pre priateľský indiánsky kmeň, ktorý žil na ostrove rovnakého mena južne od Roanoke.

Ďalšie snahy o pátranie po zmiznutých kolonistoch prekazilo počasie. Prichádzajúce búrky napokon ovplyvnili rozhodnutie veliteľov lodí a namiesto k ostrovu Croatoan vyrazili späť do Anglicka. O stratených kolonistoch už viac nikdy nikto nepočul.

Dohady a teórie

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že osadníci boli buď vyvraždení, alebo dobrovoľne opustili kolóniu a usadili sa medzi domorodcami, s ktorými postupne splynuli. Pokiaľ by sme hľadali možných nepriateľov kolónie, dalo by sa predpokladať, že dobrý motív k jej likvidácii mali ako miestni Secotani, tak Španieli. Pôvodní kolonisti sa totiž dopúšťali krutých útokov na Secotanov, ktorí ich pomenovali príznačne − monštrá či príšery. Na druhej strane Francis Drake napadol a vyplienil španielsku osadu Saint Augustine na Floride, čo zas mohlo motivovať Španielov k podobnému útoku.

V neprospech prvej teórie však hovorí fakt, že záchranná expedícia nenašla v osade žiadne stopy po boji ani pozostatky mŕtvych. Osadníci by tak museli byť prekvapení náhlym útokom, pričom by sa nechali odvliecť do zajatia. Podobný scenár je pomerne ťažko predstaviteľný pri indiánskom útoku, keď sa útočníci nesnažili o zahladenie stôp. Nie je však vylúčené, že útok mali na svedomí Španieli, ktorí by určite dokázali podniknúť podobnú akciu. Nie je vylúčené, že Španieli atakovali pevnosť nečakaným útokom, pričom zajali všetkých obyvateľov Roanoke a nič nepoškodili. Niečo podobné sa udialo pri Fort Caroline, keď boli zajatci vyvedení von z pevnosti a následne pozabíjaní.

Aj druhá teória o odchode kolonistov medzi spriatelených domorodcov má svojich zástancov. Život v kolónii odkázanej na pomoc nepriateľských miestnych obyvateľov bol odsúdený na zánik, a tak by sa odchod medzi spriatelených Indiánov na ostrov Croatoan javil ako logické riešenie situácie.

Nedávno prišli historici s alternatívnym vysvetlením osudu kolonistov. Je možné, že extrémne suché počasie ich prinútilo hľadať jedlo v indiánskych osadách vo vnútrozemí. Avšak nasledujúce expedície nenašli žiadne stopy po zmiznutých Európanoch. Pozoruhodný je fakt, že medzi súčasnými potomkami kmeňa Croatoanov kolujú legendy o belochoch, ktorí sa medzi nimi usadili a niektorí Croatoani dodnes veria, že sú potomkami belochov zo stratenej kolónie.

Za istých okolností by sme mohli predpokladať vypuknutie epidémie, čo mohlo podnietiť odchod kolonistov, ale Whiteova výprava nenašla žiadne hroby ani pozostatky tiel. V prospech tejto teórie hovoria správy o morovej epidémii, ktorá sa prehnala oblasťou Southern Highlands v rokoch 1585 – 1590, pričom celé indiánske osady ostali vyľudnené a doboví kronikári zachovali správy o mŕtvych, ktorých nemal kto pochovať.

Stali sa kolonisti obeťami intríg?

Podľa antropologičky Lee Millerovej archívne pramene naznačujú, že kolónia bola sabotovaná protivníkmi Waltera Raleigha na kráľovskom dvore. Jedným z jeho hlavných protivníkov bol ďalší kráľovnin favorit Francis Walsingham. Ten stál na čele skupiny, ktorá sa snažila minimalizovať Raleighov vplyv na panovníčku. Millerová hovorí, že druhú expedíciu na Roanoke ponechali bez zásob, takže bola vopred odsúdená na zánik. Opiera sa o podivné správanie navigátora Simona Fernandeza, ktorý bol veľkým dlžníkom už spomínaného Walsinghama. Ten kedysi zachránil Fernandeza, bývalého piráta, pred smrťou na šibenici. Millerová ide ešte ďalej a domnieva sa, že kolonisti sa spolu s Croatoanmi usadili vo vnútrozemí pre neustálu hrozbu nepriateľského útoku zo strany Secotanov, k čomu prispelo aj katastrofálne suché počasie. Vo vnútrozemí potom splynuli s domorodcami, niektorí si založili nové rodiny, ďalší zomreli a ďalší sa dostali do zajatia nepriateľských Indiánov.

Opustená osada začala postupne miznúť pod nánosmi piesku a vegetácie. Ostali po nej len legendy, teórie, dohady a špekulácie. Osud stratenej kolónie je už vyše 400 rokov témou odborných i menej vedeckých diskusií a patrí medzi najväčšie záhady osídľovania Nového sveta. Ani archeologický, ani historický výskum doteraz neposkytli jednoznačné odpovede na otázku, čo sa stalo so zmiznutými kolonistami. Isté indície by mohli dať výsledky testov DNA u príslušníkov kmeňa Croatoan. Pravdepodobne sa nikdy nedozvieme presne, aký osud kolonistov postihol. Nepochybne sa ocitli v mimoriadnej situácii a práve táto skutočnosť predstavuje námet, ktorý podnecuje fantáziu milovníkov histórie.

Použitá literatúra

  • Raková, S.: Anglické kolonie v Severní Americe v 17. století. Praha 1997.
  • Raková, S.: Dobrodruzi, puritáni a Indiáni. Angličané v Novém světě. Praha 1998.
  • Kupperman, K. O.: Roanoke: The Abandoned Colony. Totowa, N.J. 1984.
  • Stick, D.: Roanoke Island: The Beginnings of English America. Chapel Hill 1983.

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Vyštudoval odbor história – pedagogika na FiF UK. V rámci svojej dizertačnej práce skúmal postavenie žien medzi prérijnými Indiánmi. Špecializuje sa na problematiku severoamerických domorodcov a na gender studies.