Narodiť sa na Korzike v 18. storočí bolo ako vstúpiť do rozprávkového sveta čarov a kúziel. Ľudové povery a obyčaje, miestni šarlatáni a čarodejnice, vždy prítomná ťažoba bájneho osudu, to všetko hralo v živote Korzičanov dôležitú úlohu. Dôležitejšiu než kdekoľvek inde na európskom kontinente.

Niet divu, že najslávnejší rodák malého ostrova, cisár Napoleon Bonaparte, bol po celý život veľmi poverčivým človekom. Veril, že ho počas života sprevádza šťastná hviezda a prvú manželku Jozefínu považoval za talizman nielen on, ale dokonca i celá armáda. Neznášal piatky ani trinásty deň mesiaca a, naopak, veril, že isté dni sú venované vyložene jemu. Takým dňom bol 2. december – cisárska korunovácia v roku 1804, najväčšie víťazstvo vojenskej kariéry v bitke pri Slavkove  roku 1805 alebo 14. jún, keď v roku 1800 zvíťazil pri Marengu a o sedem rokov neskôr i pri Friedlande.

Ktovie, či si v spleti zvykov a poverčivosti našli u Napoleona miesto i novoročné predsavzatia. Ak si ich aj on sám nedával, minimálne môže byť svojím životom inšpiráciou pre predsavzatia nasledujúcich generácií. Nielen vďaka svojim schopnostiam, no i pre chyby, ktoré učinil. Skúsme si na základe jeho života rekonštruovať možné novoročné predsavzatia francúzskeho cisára.

1. Neustále sa vzdelávaj

obr. 2 2 - Napoleonových päť novoročných predsavzatí
Mladý a nebojácny Napoleon pri obliehaní Toulonu v roku 1793.

Mladého generála Bonaparta zdobila neuveriteľná progresívnosť a odvaha riskovať. Svojich súperov porážal dovtedy nevídanou rýchlosťou, inovatívnym využitím delostrelectva, mocnejšou propagandou, než akú dovtedy svet dovtedy videl. Postupom času však Napoleon skĺzol do stereotypu. Ako cisár už odmietal prijať stále sa inovujúce technické prostriedky. Nevidel možnosti využitia parnej sily, len málo dbal na dôležitosť námorníctva a slepo veril v neprekonateľnosť výdobytkov svojej mladosti. Neochota vnímať posun sa mu však napokon kruto vypomstila a nepriamo prispela k jeho pádu.

2. Nauč sa počúvať kritiku

Cisárska propaganda bola skutočne pokrokovou mašinériou. Žiadny iný panovník nedokázal využiť rodiaci sa vplyv médií vo svoj prospech tak ako francúzsky cisár. Takéto budovanie pozitívneho obrazu pred verejnosťou sa ale ukázalo byť dvojsečnou zbraňou. Pred Napoleonom fungovalo vo Francúzsku šesťdesiatpäť novín, po jeho nástupe k moci ostali štyri, a hádam ani netreba dodávať, že cisárovi oddané. Človek však nerastie lichôtkami pochlebovačov, lež rozumnou a konštruktívnou kritikou. Odstránením opozície človek možno získa v krátkodobom intervale, ale dlhodobo stráca.

3. Nebuď individualistom

obr. 4 4 - Napoleonových päť novoročných predsavzatí
Sediaci Napoleon a generálska suita počas bitky pri Borodine v roku 1812.

Aj keď je vzťah Napoleona a jeho generálskej suity často opisovaný skrz cisárove sťažnosti a kritiku konania podriadených počas belgickej kampane s trpkým koncom pri Waterloo, bez pestrej palety známych i menej známych vojvodcov by Napoleon nikdy nedosiahol také množstvo vojenských triumfov. Otvorené možnosti, ktoré priniesla revolúcia, vystrelili na čelo francúzskej armády toľko talentu ako nikdy predtým. Maršali Davout, Lannes, Soult, Berthier a mnohí iní sú jednoznačným dôkazom toho, že ani génius ako Bonaparte by bez správnych ľudí vo svojom okolí nenaplnil svoj potenciál.

4. Vyjdi šanci v ústrety

Iste, Napoleonovej kariére jednoznačne pomohlo množstvo neopakovateľných dejinných udalostí, ale označiť postup syna korzického právnika na francúzsky cisársky trón za dielo náhody by bolo urážkou cieľavedomosti, ktorú museli Napoleonovi uznať i jeho súperi. Bonaparte mohol mať mnoho zlých vlastností, ktoré mu dejiny vyčítajú, avšak poznanie, že i ten najodvážnejší sen sa môže pri vynaložení všetkého úsilia stať realitou, to je ambicióznosť, z ktorej si hodno brať príklad.

5. Venuj svoj čas rodine

obr. 6 2 - Napoleonových päť novoročných predsavzatí
Vyobrazenie Napoleona s maličkým synom Napoleonom II., ktorý dostal prezývku Orlík.

V politickom i vojenskom živote dosiahol Napoleon až na vrchol. Vládol rozsiahlej ríši, zaradil sa medzi najväčších vojvodcov dejín, a i dnes, po dvoch storočiach, je jeho meno synonymom výnimočnosti. Napriek tomu nebolo jedno z jeho najväčších prianí nikdy vyplnené. Cisárovi nebolo dopriate vychovať jediného (legitímneho) syna, s ani nie trojročným Napoleonom II. sa navždy rozlúčil 24. januára 1814 a zvyšok života strávil so smútkom v srdci. Početné svedectvá dokazujú, že Napoleon syna nesmierne miloval a ich vzájomná odluka bola to, čo v živote najväčšmi ľutoval. On to už na ostrove sv. Heleny napraviť nedokázal, ale pre iných tá šanca stále existuje.

Použitá literatúra:

  • Blaufarb, R./Liebeskind, C.: Napoleon: A Symbol for an Age. Bedford 2007.
  • Chandler, D.: Napoleon. New York 1973.
  • Manfred, A.: Napoleon Bonaparte. Praha 1990.
  • Markham, F.: Napoleon. New York 1963.

 

Internetové zdroje:

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Oliver Zajac - Napoleonových päť novoročných predsavzatí

vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a v súčasnosti je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.