Thomas Edward Lawrence bol britskou legendou. Počas prvej svetovej vojny viedol úspešné arabské povstania proti Osmanskej ríši. V roku 1962 o ňom nakrútili film Lawrence z Arábie, v ktorom ho stvárnil Peter O´Toole. Menej známe je, že jeho smrť na motorke pred 82 rokmi nakoniec prispela k záchrane tisícok životov iných motorkárov.
T. E. Lawrence sa narodil 16. augusta 1888 vo Walese. Vyštudoval históriu v Oxforde a od roku 1910 sa podieľal na vykopávkach na území dnešnej Sýrie, Iraku, Izraela i Egypta. Perfektne ovládal viacero jazykov – francúzštinu, arabčinu či starogréčtinu. Už pred vojnou si ho všimla britská armáda a tajne ho najala do svojich služieb. Pod pláštikom archeologického výskumu mapoval pre vojakov krajinu. Keď sa začala prvá svetová vojna, nastúpil k rozviedke v Egypte. Tá využila jeho znalosti jazykov a terénu a vyslala ho na osmanské územie, kde organizoval arabskú partizánsku vojnu. Bol spolubojovníkom emira Fajsala, ktorý sa neskôr stal prvým kráľom Iraku. Spoločne dosiahli veľké úspechy v boji proti Turkom. Tie ešte senzačne zveličil vojnový korešpondent Lowell Thomas, ktorý ho istý čas sprevádzal a nakrútil o ňom prvý film hneď po vojne.
Lawrence sa neúspešne snažil presvedčiť svojich nadriadených, aby dali Arabom nezávislosť. Briti a Francúzi si namiesto toho rozdelili sféry vplyvu v Iraku a v Sýrii. Po vojne bol Lawrence chvíľu poradcom Winstona Churchilla. Vstúpil do kráľovského letectva (RAF), jeho desaťročná služba sa skončila v marci 1935. O dva mesiace nato bol mŕtvy.
Motorky ako živé bytosti
Okrem lietadiel totiž miloval všetky rýchle stroje, napríklad pretekárske člny či motorky. Postupne sa stal majiteľom ôsmich motocyklov značky Brough Superior, ktoré prezývali „Rolls-Royce medzi motorkami“. Dosahovali rýchlosť viac ako 100 míľ (160 km/h), čo básnicky opísal samotný Lawrence: „Pri štyridsaťpäťke sa fláka akoby z nohy na nohu, ale keď reve z plných pľúc, prekoná stovku. Hravý motocykel s kvapkou krvi v sebe je lepší ako všetky jazdecké zvieratá na zemi! (Hardy 2010)“
Všetky svoje motorky osobitne pomenoval. Prvý Brough Superior nazval Boa, čo bola skrátená forma biblického mena Boanerges – Syn hromu. Ostatné sa volali George I. až George VII. Jeho deviaty motocykel, ktorý sa mal volať George VIII., preňho v čase smrti ešte len dokončovali. Kráľovské mená reflektovali aj cenu motorky – 150 libier. To sa vtedy rovnalo cene domu. Priemerný ročný plat v Británii bol v tom čase 200 libier.
Svoje motorky považoval priam za živé bytosti. „Boa ma miluje, a preto mi dá o päť míľ rýchlosti viac, ako z neho dostane cudzí človek,“ povedal o svojom prvom stroji. Posledný z jeho ôsmich hravých motocyklov sa mu však stal osudným. Neďaleko svojej chalupy v Dorsete sa išiel 13. mája 1935 povoziť na Brough Superior SS100, ktorý pomenoval George VII. Na ceste plnej stúpaní a klesaní sa pred ním zrazu za horizontom objavili dvaja chlapci na bicykloch. Lawrence strhol riadenie, aby sa im vyhol, stratil kontrolu nad motocyklom a preletel cez riadidlá. Do vojenskej nemocnice Bovington Camp ho previezli s vážnym zranením hlavy, ktorému o šesť dní, 19. mája 1935, podľahol. Mal 46 rokov. Na pohreb mu prišiel aj Churchill, ktorý o ňom vyhlásil: „S Lawrenceom sme stratili jednu z najväčších bytostí našich čias. Dúfal som, že sa dočkám toho, že sa vráti z výslužby a ujme sa velenia tvárou v tvár nebezpečenstvám, ktoré ohrozujú našu krajinu (Pruszewicz 2015)“.
Jazdil bez prilby
Lawrence jazdil s nepokrytou hlavou. Jedným z lekárov, ktorí šesť dní bojovali o jeho život, bol Hugh Cairns, jeden z prvých britských neurochirurgov. Po pitve uviedol, že Lawrence utrpel vážne tržné rany a poškodenie mozgu, keď jeho nechránená hlava narazila na zem. Z bezvedomia sa už nikdy neprebral. Ak by aj prežil, pravdepodobne by ho poranenie mozgu pripravilo o zrak a reč.
Na Cairnsovi zanechala Lawrenceova smrť hlbokú stopu. Ako píše BBC, zhruba v tom období sa v jeho denníkoch objavujú poznámky o ochranných prilbách, ktoré by zabránili zraneniam hlavy pri nehodách motocyklistov. Začal zhromažďovať štatistiky o haváriách britských motorkárov a v októbri 1941 zverejnil výsledky svojho priekopníckeho výskumu v odbornom časopise British Medical Journal. Podľa neho zomrelo za 21 mesiacov pred začiatkom druhej svetovej vojny na britských cestách 1 884 motorkárov. Z nich dve tretiny utrpeli zranenia hlavy. Situácia sa ešte zhoršila po začiatku vojny. Za 21 mesiacov od septembra 1939 zomrelo 2 279 britských motorkárov, čo je približne 110 mŕtvych za mesiac. Pravdepodobne sa na tom podpísalo aj zatemnenie zavedené pre nemecké nálety. Na porovnanie, v roku 2013 napriek ohromnému nárastu premávky zomrelo v Británii 331 motorkárov, čo je 28 mesačne.
Zachraňuje životy
Cairns zdôraznil, že prilba nie je žiadnym univerzálnym riešením na všetko. V mnohých prípadoch však mohla zachrániť život. Cairnsovým najväčším problémom bolo zohnať dostatok jazdcov, ktorí by prilbu nosili. Nakoniec sa mu podarilo nájsť siedmich motorkárov, ktorí jazdili s prilbou a mali nehodu. Všetci prežili. „Vo všetkých prípadoch boli zranenia hlavy iba mierne, i keď v štyroch prípadoch bola prilba vážne poškodená,“ napísal.
Jeho článok presvedčil armádu, pre ktorú už nejaký čas pracoval. Britské vojsko totiž v tom čase strácalo pri nehodách dvoch motocyklistov týždenne. V novembri 1941 vyšiel rozkaz, ktorý nariaďoval nosiť ochrannú prilbu pre všetky spojky na motocykloch. Pre Cairnsa to bolo prvé víťazstvo, ktoré mu vlialo ďalšie sily pokračovať vo výskume zranení motorkárov a zverejňovať ďalšie a ďalšie dôkazy o prospešnosti ochrany hlavy. Jeho články si získali veľkú pozornosť verejnosti, osobitne štúdia o tom, že nosenie prilby znižuje riziko fraktúry lebky o 75 percent. Vďaka tejto osvete začali po vojne prilby čoraz viac používať aj civilní motorkári a v roku 1973 britský parlament odhlasoval ich povinné nosenie. Toho sa však Cairns už nedočkal. V roku 1952 podľahol rakovine.
Ešte pred britským zákonom sa prilby rozšírili aj v iných štátoch. V roku 1954 Roy Richter v USA vyvinul prvú laminátovú prilbu, ktorá zakrývala aj uši a zadnú časť hlavy. Predávala sa pod značkou Bell 500 a stála 200 dolárov, čo bol v tom čase priemerný mesačný plat. Prvou krajinou na svete, ktorá uzákonila povinnosť nosiť prilbu na motocykli, sa v roku 1961 stala Austrália. Prvá moderná prilba so štítom, ktorý chránil zrak a zároveň zlepšoval zorné pole, sa objavila v roku 1967 v USA pod značkou Bell Star.
Internetové odkazy:
- http://www.bbc.com/news/magazine-32622465
- http://motorcycleminds.org/2010/10/11/lawrence-of-arabia-and-the-helmet-law/
- http://modernnotion.com/what-lawrence-of-arabia-and-motorcycle-helmet-laws-have-to-do-with-each-other/
- http://www.onallcylinders.com/2013/06/19/how-lawrence-of-arabia-accidentally-started-the-motorcycle-helmet-movement/
- https://mmcneuro.wordpress.com/2013/11/20/lawrence-of-arabia-and-the-motorcycle-helmet/
- https://mmcneuro.files.wordpress.com/2013/11/00006123-200201000-00026.pdf
Obrazová príloha: wikipedia.org
Absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 0490Pred NL V roku 490 pr. Kr. sa odohrala Bitka pri Maratóne Viac info...
- 1683 Roku 1683 bojovali moslimskí Lipkovia proti Turkom pri Viedni. Viac info...