Thomas Edward Lawrence bol britskou legendou. Počas prvej svetovej vojny viedol úspešné arabské povstania proti Osmanskej ríši. V roku 1962 o ňom nakrútili film Lawrence z Arábie, v ktorom ho stvárnil Peter O´Toole. Menej známe je, že jeho smrť na motorke pred 82 rokmi nakoniec prispela k záchrane tisícok životov iných motorkárov.

T. E. Lawrence sa narodil 16. augusta 1888 vo Walese. Vyštudoval históriu v Oxforde a od roku 1910 sa podieľal na vykopávkach na území dnešnej Sýrie, Iraku, Izraela i Egypta. Perfektne ovládal viacero jazykov – francúzštinu, arabčinu či starogréčtinu. Už pred vojnou si ho všimla britská armáda a tajne ho najala do svojich služieb. Pod pláštikom archeologického výskumu mapoval pre vojakov krajinu. Keď sa začala prvá svetová vojna, nastúpil k rozviedke v Egypte. Tá využila jeho znalosti jazykov a terénu a vyslala ho na osmanské územie, kde organizoval arabskú partizánsku vojnu. Bol spolubojovníkom emira Fajsala, ktorý sa neskôr stal prvým kráľom Iraku. Spoločne dosiahli veľké úspechy v boji proti Turkom. Tie ešte senzačne zveličil vojnový korešpondent Lowell Thomas, ktorý ho istý čas sprevádzal a nakrútil o ňom prvý film hneď po vojne.

Lawrence sa neúspešne snažil presvedčiť svojich nadriadených, aby dali Arabom nezávislosť. Briti a Francúzi si namiesto toho rozdelili sféry vplyvu v Iraku a v Sýrii. Po vojne bol Lawrence chvíľu poradcom Winstona Churchilla. Vstúpil do kráľovského letectva (RAF), jeho desaťročná služba sa skončila v marci 1935. O dva mesiace nato bol mŕtvy.

Motorky ako živé bytosti

Preslávil sa ako Lawrence z Arábie

Okrem lietadiel totiž miloval všetky rýchle stroje, napríklad pretekárske člny či motorky. Postupne sa stal majiteľom ôsmich motocyklov značky Brough Superior, ktoré prezývali „Rolls-Royce medzi motorkami“. Dosahovali rýchlosť viac ako 100 míľ (160 km/h), čo básnicky opísal samotný Lawrence: „Pri štyridsaťpäťke sa fláka akoby z nohy na nohu, ale keď reve z plných pľúc, prekoná stovku. Hravý motocykel s kvapkou krvi v sebe je lepší ako všetky jazdecké zvieratá na zemi! (Hardy 2010)

Všetky svoje motorky osobitne pomenoval. Prvý Brough Superior nazval Boa, čo bola skrátená forma biblického mena Boanerges – Syn hromu. Ostatné sa volali George I. až George VII. Jeho deviaty motocykel, ktorý sa mal volať George VIII., preňho v čase smrti ešte len dokončovali. Kráľovské mená reflektovali aj cenu motorky – 150 libier. To sa vtedy rovnalo cene domu. Priemerný ročný plat v Británii bol v tom čase 200 libier.

Svoje motorky považoval priam za živé bytosti.Boa ma miluje, a preto mi dá o päť míľ rýchlosti viac, ako z neho dostane cudzí človek,“ povedal o svojom prvom stroji. Posledný z jeho ôsmich hravých motocyklov sa mu však stal osudným. Neďaleko svojej chalupy v Dorsete sa išiel 13. mája 1935 povoziť na Brough Superior SS100, ktorý pomenoval George VII. Na ceste plnej stúpaní a klesaní sa pred ním zrazu za horizontom objavili dvaja chlapci na bicykloch. Lawrence strhol riadenie, aby sa im vyhol, stratil kontrolu nad motocyklom a preletel cez riadidlá. Do vojenskej nemocnice Bovington Camp ho previezli s vážnym zranením hlavy, ktorému o šesť dní, 19. mája 1935, podľahol. Mal 46 rokov. Na pohreb mu prišiel aj Churchill, ktorý o ňom vyhlásil: „S Lawrenceom sme stratili jednu z najväčších bytostí našich čias. Dúfal som, že sa dočkám toho, že sa vráti z výslužby a ujme sa velenia tvárou v tvár nebezpečenstvám, ktoré ohrozujú našu krajinu (Pruszewicz 2015)“.

Jazdil bez prilby

Vo filme z roku 1962 ho stvárnil Peter O´Toole

Lawrence jazdil s nepokrytou hlavou. Jedným z lekárov, ktorí šesť dní bojovali o jeho život, bol Hugh Cairns, jeden z prvých britských neurochirurgov. Po pitve uviedol, že Lawrence utrpel vážne tržné rany a poškodenie mozgu, keď jeho nechránená hlava narazila na zem. Z bezvedomia sa už nikdy neprebral. Ak by aj prežil, pravdepodobne by ho poranenie mozgu pripravilo o zrak a reč.

Na Cairnsovi zanechala Lawrenceova smrť hlbokú stopu. Ako píše BBC, zhruba v tom období sa v jeho denníkoch objavujú poznámky o ochranných prilbách, ktoré by zabránili zraneniam hlavy pri nehodách motocyklistov. Začal zhromažďovať štatistiky o haváriách britských motorkárov a v októbri 1941 zverejnil výsledky svojho priekopníckeho výskumu v odbornom časopise British Medical Journal. Podľa neho zomrelo za 21 mesiacov pred začiatkom druhej svetovej vojny na britských cestách 1 884 motorkárov. Z nich dve tretiny utrpeli zranenia hlavy. Situácia sa ešte zhoršila po začiatku vojny. Za 21 mesiacov od septembra 1939 zomrelo 2 279 britských motorkárov, čo je približne 110 mŕtvych za mesiac. Pravdepodobne sa na tom podpísalo aj zatemnenie zavedené pre nemecké nálety. Na porovnanie, v roku 2013 napriek ohromnému nárastu premávky zomrelo v Británii 331 motorkárov, čo je 28 mesačne.

Zachraňuje životy

Motocykel pomenovaný George VI si kúpil v roku 1929

Cairns zdôraznil, že prilba nie je žiadnym univerzálnym riešením na všetko. V mnohých prípadoch však mohla zachrániť život. Cairnsovým najväčším problémom bolo zohnať dostatok jazdcov, ktorí by prilbu nosili. Nakoniec sa mu podarilo nájsť siedmich motorkárov, ktorí jazdili s prilbou a mali nehodu. Všetci prežili. „Vo všetkých prípadoch boli zranenia hlavy iba mierne, i keď v štyroch prípadoch bola prilba vážne poškodená,“ napísal.

Jeho článok presvedčil armádu, pre ktorú už nejaký čas pracoval. Britské vojsko totiž v tom čase strácalo pri nehodách dvoch motocyklistov týždenne. V novembri 1941 vyšiel rozkaz, ktorý nariaďoval nosiť ochrannú prilbu pre všetky spojky na motocykloch. Pre Cairnsa to bolo prvé víťazstvo, ktoré mu vlialo ďalšie sily pokračovať vo výskume zranení motorkárov a zverejňovať ďalšie a ďalšie dôkazy o prospešnosti ochrany hlavy. Jeho články si získali veľkú pozornosť verejnosti, osobitne štúdia o tom, že nosenie prilby znižuje riziko fraktúry lebky o 75 percent. Vďaka tejto osvete začali po vojne prilby čoraz viac používať aj civilní motorkári a v roku 1973 britský parlament odhlasoval ich povinné nosenie. Toho sa však Cairns už nedočkal. V roku 1952 podľahol rakovine.

Ešte pred britským zákonom sa prilby rozšírili aj v iných štátoch. V roku 1954 Roy Richter v USA vyvinul prvú laminátovú prilbu, ktorá zakrývala aj uši a zadnú časť hlavy. Predávala sa pod značkou Bell 500 a stála 200 dolárov, čo bol v tom čase priemerný mesačný plat. Prvou krajinou na svete, ktorá uzákonila povinnosť nosiť prilbu na motocykli, sa v roku 1961 stala Austrália. Prvá moderná prilba so štítom, ktorý chránil zrak a zároveň zlepšoval zorné pole, sa objavila v roku 1967 v USA pod značkou Bell Star.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.