Presný stred nášho sveta dnes pre orientáciu poznať nepotrebujeme. No pre starých Grékov mala táto informácia podstatný význam. Už len preto, že chceli ukázať svoju civilizačnú nadradenosť. Možno práve preto „nechali“ stred sveta určiť priamo bohom.
Najvyšší boh Zeus − hromovládca – vypustil dvoch orlov, jeden letel na západ, druhý na východ. Na mieste, kde sa stretli, bolo centrum sveta. Už tu je vidieť, že starí Gréci nepochybovali o guľatosti Zeme. Možno nebude náhoda, že dravce sa stretli v bode, kde ďalší boh Apolón (boh veštenia, umenia a svetla) bojoval s hadom-drakom Pythónom. Práve tu postavili aj slávnu delfskú veštiareň.
Zeus umiestnil do stredu sveta kameň Omfalos. Bol to kameň, ktorý podstrčila Diova matka Rhea jeho otcovi Kronovi, aby svojho syna nezjedol ako ostatných súrodencov.
Kameň ako stred sveta sa vyskytuje aj v iných náboženstvách. Jeden sa napríklad nachádzal v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme. Aj v centrálnej svätyni islamu Kába v Mekke sa nachádza kameň. V posledných spomenutých prípadoch sa však „stredový“ kameň chápe ako kultúrny, resp. náboženský symbol, a neoznačuje geografickú polohu.
Príspevok bol pôvodne napísaný pre www.sgs-holding.com.
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
