Knižný trh aj tento rok vychrlil veľké množstvo titulov z archeológie a histórie. Z nových kníh sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie, pretože kniha je stále tým najlepším darčekom pod stromček, a to nielen pre archeológa a historika.
Starovek a stredovek
V severnom vetre čítaš správy ďaleké
Môže si historik nájsť pod vianočným stromčekom zbierku ľúbostnej poézie? My v HistoryLab.sk si myslíme, že kniha básní je určite viac ako vhodný darček pre každého intelektuála, a preto odporúčame výnimočnú knihu básní zo starovekého Egypta. Po prvý raz si v slovenčine môžete prečítať o radostiach a strastiach ľudí, ktorí žili a milovali na brehoch Nílu zhruba pred 3200 rokmi. Kniha V severnom vetre čítaš správy ďaleké obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa recitovali a spievali v ramessovskom období Novej ríše, keď vládli slávni panovníci Ramesse II. Veľký a Ramesse III. Doslovný preklad básní pripravila egyptologička Silvia Štubňová Nigrelli, prebásnila ich poetka a lingvistka Katarína Džunková a sprievodné texty napísal egyptológ Martin Odler.
Facing the Sea of Sand: The Sahara and the Peoples of Northern Africa
Barry Cunliffe je popredný britský archeológ, ktorý sa vo svojej odbornej činnosti zameriaval na dobu železnú a keltskú spoločnosť. Po odchode na zaslúžený dôchodok zostal stále aktívnym bádateľom a venuje sa hlavne popularizácii dejín. Napísal viacero komplexne zameraných kníh o dejinách. Jeho najnovšia novinka (Facing the Sea of Sand: The Sahara and the Peoples of Northern Africa) sa orientuje na dejiny ľudí a Sahary. Ak chcete vedieť viac o histórií púštnych krajín a o živote v drsnom prostredí Sahary, táto kniha je vašou jasnou voľbou.
Emperor of Rome
Ako si slovami klasika môže aj skladník prečítať Vergília v origináli, tak aj historik moderných a súdobých dejín by niekedy mal siahnuť po dejinách staroveku. A máloktoré klasické dejiny sú také zábavné a erudované ako práce Mary Beard, ktorej tento rok vyšla ďalšia publikácia – Emperor of Rome. Nejde o biografické či nedajbože chronologické rozprávania, ale o pokus zachytiť smaotný fenomén rímskeho cisára. Čo znamenalo byť cisárom?
Ako sa tento post dedil a ako sa cisár prezentoval? Aký bol jeho každodenný život, aké bolo miesto jeho rodiny a služobníkov, ako vlastne v praxi vyzeralo vládnutie? Autorka čitateľa sprevádza týmito otázkami so sebe vlastnou gráciou, pričom umne kombinuje najnovšie archeologické výskumy s pokusmi o interpretáciu nie práve najdôveryhodnejších a často značne bizarných písomných prameňov. Kniha však nie je len súhrnom anekdot a každodennosti. Je tiež ambicióznym pokusom o pochopenie a opis fungovania autokracie v dejinách. A tá nás s pádom Ríma neopustila.
Cesta z Baghdádu k volžským Bulharům: 921 – 922
Známeho arabského historika Aḥmada Ibn Faḍlāna preslávil španielsky herec Antonio Banderas vo filme 13. bojovník (Vikingovia), jeho osobný príbeh je však zaujímavejší. V roku 921 sa Ibn Faḍlān na pokyn bagdadského kalifa vydal na sever, kde mal nadviazať kontakt s etnikami žijúcimi v povodí rieky Volga. Počas cesty si písal zápisky, ktoré sa stali klenotom stredovekej arabskej literatúry. Aktuálne vychádzajú Ibn Faḍlānové zápisky v českom preklade od Ondřeja Beránka doplnené aj sprievodnými historickými textami pod názvom Cesta z Baghdádu k volžským Bulharom: 921 – 922.
Slované ve středověku: Mezi ideou a skutečností
Najpodrobnejšiu knihu o Slovanoch, akú momentálne nájdete na našom knižnom trhu, nenapísal našinec. Nemecký historik Eduard Mühle sa dlhodobo profiluje ako popredný odborník na slovansky hovoriace regióny stredovýchodnej Európy. Jeho posledná kniha, ktorá syntetizuje obrovské množstvo poznatkov, je mimoriadnym dielom jednak svojím rozsahom, ako aj obsahom. V širokom chronologickom zábere 6. – 15. storočia rozoberá slovanské dejiny, avšak s osobitným dôrazom na spôsoby, akými autori stredovekých písomných prameňov písali o spoločenstvách, ktoré boli považované za „slovanské“. Podrobne sa venuje nielen literárnym, geografickým a etnografickým stereotypom, ale predovšetkým postupnému procesu konštruovania slovanskej etnicity formou písomnej kultúry. Presvedčivo dokladá, ako niektorí stredovekí (a najmä neskôr mladší a moderní) literáti vytvárali a udržiavali intelektuálny konštrukt jednotného slovanského národa, resp. národov. Mühle, podobne ako napr. archeológ Florin Curta alebo historik Walter Pohl, ukazuje, že stredovekí Slovania (i iné etniká) boli rovnako výtvorom historických okolností, ako aj súdobých predstáv učencov.
Kronika Eberharda Windeckeho: Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda
Slovenský preklad jednej z najznámejších kroník 15. storočia. Jej autorom je nemecký kupec Eberhard Windecke, dvoran uhorského kráľa a neskoršieho rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského, najvýznamnejšej osobnosti našich stredovekých dejín. Vďaka svojmu literárnemu talentu nám zanechal mimoriadne cenné svedectvo o živote na kráľovskom dvore. Predstavuje tiež bohatý zdroj informácií o kultúre, každodennosti i spôsoboch myslenia stredovekých ľudí v Európe danej doby, keďže Windecke ju so svojím pánom takmer celú precestoval. Vydavateľstvo RAK sa vydaním tejto knihy zároveň po dlhých rokoch vrátilo k záslužnej práci vydávania odborných prekladov stredovekých kroník v nádhernej úprave a určite v nej bude pokračovať, pretože toto je len prvý diel Windeckeho kroniky a nasledovať by mal ešte druhý, ktorý bude obsahovať aj záverečnú štúdiu a miestne i menné registre.
Osídlenie Komárňanskej stolice v stredoveku
Stredoveké osídlenie Slovenska mapuje už vo štvrtej knihe pozoruhodnej, ale pomerne nízkonákladovej edície Tomáš Sitár. Po Novohradskej, Tekovskej a Ostrihomskej stolici prišlo na rad aj Osídlenie Komárňanskej stolice v stredoveku. Základným cieľom týchto prác je na základe primárnych prameňov zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu predstavovaného historického regiónu. Jej súčasťou je okrem popisu jednotlivých sídiel aj stručná charakteristika obyvateľstva, cirkevnej organizácie, hospodárskych pomerov a infraštruktúry. Práca zahŕňa aj sporné lokality, kláštory a kapituly, hrady, predstavuje miestnu šľachtu a vymedzuje metácie. Samozrejmosťou je index a bibliografia. Knihy z tejto edície sú dobrou pomôckou nielen pre historikov, ale aj pre všetkých záujemcov o regionálne a miestne dejiny.
Stopy stredoveku
Knižné rozhovory sú veľmi populárnym žánrom a, neprekvapivo, ich úroveň často záleží na spovedanej osobnosti. Pre záujemcov histórie je tento rok bezkonkurenčným víťazom v danej kategórii titul Stopy stredoveku: Rozhovory o ľuďoch temnej doby. O svojom diele a živote v ňom rozpráva autorka skvelých prác Rytier a jeho kráľ či Kôň a človek v stredoveku, historička Daniela Dvořáková. Podstatná časť je, samozrejme, venovaná jej výskumom a nášmu vnímaniu stredoveku. V čom boli od nás ľudia v minulosti skutočne odlišní a v čom o nich máme len skreslené predstavy – to všetko bude vždy vďačnou témou. Avšak rovnako poučné a inšpiratívne sú aj časti o školských rokoch a motiváciách k štúdiu histórie, o pôsobení v reálne existujúcej akademickej obci aj osobné zážitky a názory.
Novovek a moderné dejiny
Duch kráľa Leopolda
Duch kráľa Leopolda od Adama Hochschilda je veľmi dobrá historická kniha o krutom kolonializme v strednej Afrike. Zároveň sa v nej dozviete, ako populistický belgický kráľ Leopold dokázal ovplyvňovať verejnú mienku v podstate rovnakými metódami, ako to robia jemu podobní politici dnes. Ide o časť dejín, na ktorú by západná spoločnosť vôbec nemala byť hrdá. Na masové koloniálne vraždenie v Kongu však nikdy nesmieme zabudnúť, aby sa už viac nikde neopakovalo. Kniha je obsiahla a so slušným poznámkovým aparátom, no napriek tomu sa číta pomerne ľahko a rýchlo.
Napoleon – generál, mýtus, štátnik: Sto otázok a odpovedí
Napriek tomu, koľko kníh už o Napoleonovi vyšlo, aj keď nie práve v slovenčine, a koľko je toho o ňom všeobecne známe, zostáva táto fascinujúca historická osobnosť stále svojím spôsobom záhadou. Ťažko povedať, či to zmení vcelku útla kniha Napoleon – generál, mýtus, štátnik: Sto otázok a odpovedí od popredného francúzskeho experta Thierryho Lentza, preložená do slovenčiny takisto historikom a odborníkom na dané obdobie Oliverom Zajacom (redaktor HistoryLabu), ale rozhodne to nie je zlý počin. Lentzova kniha nie je klasickým životopisom, ale svojou mozaikovou formou veľmi premyslene a prekvapujúco obsažne sumarizuje Napoleonov život, jeho osobnosť i obdobie, ktoré nesie jeho meno. Na sto rôznorodých otázok dostane čitateľ sto stručných, avšak nadmieru precíznych odpovedí. Kvalitný obsah zvýrazňuje vydarený vizuál knihy, takže ak sa niekto zaujíma o toto historické obdobie a Napoleona zvlášť, táto kniha by mu v knižnici určite nemala chýbať.
Domoviny
Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Domoviny – osobné dejiny Európy píše o povojnových dejinách Európy, pričom historické udalosti spája so svojím osobným osudom (prípadne s osudmi členov svojej rodiny). Opisuje, ako sa Európa snažila vymaniť z pekla druhej svetovej vojny, ako si prešla studenou vojnou a zažila víťazstvo pri páde Berlínskeho múra. Kniha je zmesou histórie, reportáží a osobných spomienok súčasného popredného historika.
Varšava 1920
Britský historik Adam Zamoyski, potomok starého poľského šľachtického rodu, napísal pomerne útlu knihu (necelých 200 strán) o Leninovom neúspešnom dobýjaní Európy, zastavenom Poliakmi krátko po skončení Veľkej vojny. Treba však hneď podotknúť, že to nasledovalo až potom, ako sa Poliakom nepodarilo nadmerne rozšíriť pozíciu svojho obnoveného štátu smerom na východ. V knihe Varšava 1920, ktorá vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Academia v rámci edície História miest a území, sa sústreďuje predovšetkým na vojenské udalosti okolo takzvaného „zázraku na Visle“, keď Poliaci pod vedením charizmatického, ale aj kontroverzného vojnového hrdinu Józefa Piłsudského nečakane úspešne odvrátili mohutný nápor sovietskej armády. Zastavili tým Leninovu snahu o rozšírenie svetovej komunistickej revolúcie a diktatúry proletariátu do strednej Európy aspoň na istý čas, kým ju výsledok nasledujúcej druhej svetovej vojny nevrátil na oveľa dlhší čas späť do hry.
Against the World: Anti-Globalism and Mass Politics Between the World Wars
Snaha o medzinárodnú spoluprácu v mene humanitných ideálov a obavy o prežitie miestnych komunít. Migrácia a strach z nej. Stret identity a otvorenosti svetu. To sú otázky, ktoré boli rovnako významné tak v medzivojnovom období, ako i v súčasnosti. Americká historička Tara Zahra vykreslila vo svojej práci Against the World: Anti-Globalism and Mass Politics Between the World Wars brilantnú a čítavú fresku sveta, ktorý sa po otrasoch ozbrojených konfliktov a kríz uzavrel do seba, čomu, paradoxne, pomohol aj vzostup masovej, demokratickej, dnes by sme povedali populistickej politiky. Z boja za práva žien, zo strachu z epidémií a migrácie, sprísňovania pasových režimov, snáh o ekonomickú autarkiu a na prvý pohľad neškodného „záhradkárskeho“ hnutia vytvára obraz sveta, čo sa zo strachu vydal cestou, ktorá po malých krôčikoch viedla k jednej z najväčších katastrof dejín. Z minulosti sa „len tak“ nepoučíme, ale táto kniha opatrne ukazuje, kam sa môže vydať aj naša súčasnosť.
Putinove vojny
Všeobecná ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 zmenila svet, neprišla však ako blesk z čistého neba. Mark Galeotti, bezpečnostný expert na súčasné Rusko, už pred ňou začal písať knihu, ktorá sa skôr ako Putinove vojny: Od Čečenska po Ukrajinu, mohla volať aj Putinova armáda. Práve tá je objektom práce, ktorá mapuje jej vývoj od začiatkov v čase rozkladu Sovietskeho zväzu a divokých ruských 90. rokov cez jej nový vzostup až po novú rolu v neo-imperiálnej politike súčasného Ruska. Galeotti sa nezaoberá len udalosťami predchádzajúcimi vojne na Ukrajine, ale aj širšími organizačnými, spoločenskými a mocenskými fázami vývoja ruských ozbrojených síl. A drvivá väčšina jeho záverov je až príliš trefná a zároveň užitočná, ak chceme porozumieť tomu, čo sa deje v súčasnosti.
13 objektů z (ne)šťastného muzea
Atypický zborník príspevkov má na prvý pohľad pomerne marginálnu tému: ako môžeme v pochopení minulosti, ba aj vo výuke histórie využiť múzejné predmety, hojne zastúpené v ideologicky nabitých expozíciách pochádzajúcich z čias komunizmu. Tím autorov sa bravúrne zhostil úlohy opísať, ako vznikali „múzejné predmety“ v minulom režime, ako sa mu dá prostredníctvom exponátov porozumieť a nastoľuje otázku, či náhodou nemajú miesto vo výklade minulosti aj v súčasnosti. Od búst Karla Marxa a jeho nasledovníkov cez plastiky partizánov a predmety približujúce dejiny robotníckeho hnutia až po socialistickú architektúru sú tieto objekty z „nešťastných“ múzeí stále s nami a otázky, ktoré si vďaka nim kladieme, môžu stále prispieť k nášmu pochopeniu dejín.
Roky naděje: Rozhovory s korespondenty z 2. světové války
Možno sa zdá zvláštne hovoriť o období druhej svetovej vojny ako o časoch nádeje, jej aktérom to však nemuselo pripadať zvláštne. Šlo o nádej, že po sérii katastrof prvej polovice 20. storočia bude svet lepší. Nestalo sa tak a Roky naděje: Rozhovory s korespondenty z 2. světové války Bohuslava Šnajdera sa pokúšajú ukázať jeden z dôvodov, prečo nakoniec zvíťazila vzájomná nedôvera, neporozumenie a rozpory. Autor sa vracia k staršej matérii a téme, s ktorými pracoval už v 80. rokoch, a to sérii pološtrukturovaných rozhovorov s vojnovými reportérmi zo Sovietskeho zväzu a USA. Ukazuje, v čom bola spoločná a v čom špecifická ich skúsenosť, spôsob práce, ale aj ich vzťah k mýtom, pravde, histórii a pamäti. A jeho kniha o tejto skupine tvorcov verejnej mienky ukazuje, že minulosť aj prítomnosť tvoria konkrétni ľudia formovaní svojimi spoločnosťami. Nie chladné, racionálne stroje. Čo rovnako platí aj dnes.
Koniec sveta je iba začiatok
Kniha Petra Zeihana „Koniec sveta je iba začiatok“ je esenciálnym čítaním pre každého, kto chce pochopiť rýchlo sa meniace prostredie globálnej politiky a ekonomiky. Zeihanova prenikavá analýza poskytuje jasný a podnetný pohľad na úpadok globalizácie a jeho ďalekosiahle dôsledky. Táto kniha je ideálnym vianočným darčekom pre tých, ktorí ocenia hlboký ponor do súčasných geopolitických stratégií a budúcich globálnych trendov. Aj keď nemusíte so Zeihanovými závermi nevyhnutne súhlasiť, jeho kniha vám poskytne nový pohľad a ponúkne cenné poznatky o výzvach a príležitostiach sveta po kolapse globalizácie.
Štátne symboly Československa a Slovenska v rokoch 1918 – 1993
Spoluautor slovenského štátneho znaku Ladislav Vrtel mapuje najturbulentnejšie obdobie tvorby štátnych symbolov po prvej svetovej vojne až do vzniku Slovenskej republiky. Vrtel obohatil knihu svojimi spomienkami a analýzou vlastnej korešpondencie z prelomu 80. a 90. rokov, keď už bol angažovaným heraldikom. Príbeh tvorby štátnej symboliky úzko súvisí s formovaním štátnosti a Vrtel sa nevyhýba ani kontroverzným otázkam, ktoré súviseli s rozpadom Československa a „delením“ spoločných symbolov.
Der Thurzo-Kodex – eine einzigartige Quelle zum europäischen Bergrecht und Münzwesen um 1500
Thurzov kódex vyšiel ešte v roku 2022, ale ohlas v tomto roku ukázal, že ide skutočne o významné vedecké dielo pre poznanie protomoderných hospodárskych dejín. Okrem transkripcie rukopisu z rokov 1500 – 1506, ktorý je v súčasnosti uložený v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove, autori prinášajú aj nové poznatky o významnej obchodníckej rodine Thurzo a aktualizujú jej rodokmeň. Thurzov kódex odkrýva pozadie fungovania kremnickej mincovne, vrátane tajných znalostí, akou bola rafinácia zlata. Publikáciu odporúčame pre náročného čitateľa.
Kouzelnické a čarodějnické procesy v českých zemích a ve střední Evropě
Archivár Petr Kreuz prináša zásadnú monografiu k téme, ktorá sa mnohým môže zdať už otrepaná. Na základe vlastného dlhoročného výskumu súdnych písomností a so znalosťou prác a trendov súčasnej historiografie ponúka veľmi plastický obraz kúzelníckych a čarodejníckych procesov v dobovom a geografickom kontexte. Dotýka sa aj územia dnešného Slovenska, pričom hodnotí doterajšiu historickú spisbu, upozorňuje na opakujúce sa klišé a nekritické preberanie informácií. Výsledky Kreuzovho bádania preto môžu byť pre čitateľa prekvapivé, celkom určite sú však obohacujúce.
Habsburská šlechta
Profesor na Karlovej univerzite v Prahe Ján Županič sa výskumu šľachty v „dlhom“ 19. storočí venuje dlhodobo. Toto obdobie je časom rodiacej sa občianskej spoločnosti, kde dochádza k postupnej výmene elít čo prirodzene vplývalo aj na transformáciu šľachty a udeľovanie šľachtických titulov. Monografia je zásadným dielom v otázke vývoja šľachty v Habsburskej monarchii (teda aj na území Slovenska). Dielo ma 896 strán, z pohľadu rozsahu, kvality, ale aj ceny ide vskutku o luxusný darček pod stromček.
Naprieč dejinami
História pre zaneprázdnených 2
V redakcii HistoryLab.sk sme pre vás pripravili pokračovanie úspešnej knihy História pre zaneprázdnených, ktorá dostala podtitul Od klinopisu po Islamský štát. Zozbierali sme 59 príbehov, ktoré vás na 450 stranách prenesú do dobrodružstiev minulosti. Články z pera slovenských autorov a autoriek sú písané pútavou a dostupnou formou a kniha je obohatená o množstvo fotografií, ilustrácií, máp či kresieb. Dozviete sa napríklad, prečo západná spoločnosť predbehla tie ostatné, prečo dnes nepíšeme klinovým písmom, alebo kam sa podeli rímske légie. Pozrieme sa spolu na kľúčové i na menej známe udalosti 20. storočia, na to, ako nemecká tajná zbraň rozpútala nový druh vojny alebo ako fungovali špionážne služby. Niektoré texty vám pomôžu pochopiť aktuálne vojenské konflikty, ktorých korene siahajú hlboko do histórie.
Protagonistkami našich príbehov sú aj úspešné ženy, ktoré zohrali dôležité úlohy v dejinách a mnohé z nich velili armádam alebo rozhodovali o osude mocných kráľovstiev. V knihe nájdete aj najnovšie vedecké hypotézy, o ktorých nie je dostupná literatúra v slovenčine a nevynechali sme ani „malé“ dejiny, súvisiace so životom obyčajných ľudí.
Pôvod
Kniha Pôvod (Ako Zem ovplyvnila vývoj ľudstva) je trochu neoprávnene v tieni iných výrazne horších kníh. Rozhľadený čitateľ bude síce mnohé veci už poznať, ale aj tak je tu veľa nových a zaujímavých informácií. Lewis Dartnell v knihe vysvetľuje, ako prírodné podmienky vplývali na vývoj ľudstva. Napriek populárnej forme knihy sa autor „držal“ funkčných a akceptovaných vedeckých hypotéz v geológii, v archeológii a v histórii.
Osudy říší
Generál vo výslužbe John Glubb napísal viacero zaujímavých kníh o dejinách. Tento rok vyšli v českom preklade dve jeho eseje pod názvom Osudy říší: jak zajistit naše přežití. Autor na základe svojho pôsobenia v armáde (hlavne na Blízkom východe) vyvodzuje všeobecne platné hypotézy o fungovaní historických ríš, spoločenských normách a smerovaní modernej civilizácie. Niektoré autorove názory sú síce viac konzervatívne, ale aj tak tu nájdete zaujímavé myšlienky o kolapse antických a stredovekých spoločností.
Kolaps
Známy americký bádateľ Jared Diamond napísal jednu z najdiskutovanejších kníh o kolapsoch, ktorá prvý raz vychádza v slovenskom preklade Kolaps – čo rozhodlo o zlyhaní či úspechu spoločností. Venuje sa v nej kolapsom a zánikom viacerých historických spoločností (kolaps osídlenia na Veľkonočnom ostrove, zánik vikinských osád v Grónsku, pád Rímskej ríše a mayských mestských štátov atď.) Dôraz kladie hlavne na environmentálne príčiny. Pri čítaní knihy budete s autorom v myšlienkach veľakrát diskutovať, ale aj preto sa vám oplatí knihu prečítať.
Od elixírov po lieky
Lívia Hlavačková je lekárka, ktorá sa venuje okrem svojej profesii aj dejinám medicíny. Jej kniha Od elixírov po lieky ponúka prehľad dôležitých míľnikov medicíny a farmácie. Dozviete sa veľa o liečebných postupoch v antickom Grécku, dočítate sa o vývoji lekárstva v stredoveku a skončíte v modernej dobe. Kniha sa zdatne „pohybuje“ na hraniciach medicíny a výskumu dejín a ponúka množstvo neznámych interdisciplinárnych historických príbehov.
Ruský imperializmus
Centrum raně středověkých studií Masarykovej univerzity v Brne sa špecializuje na predmoderné dejiny umenia a (nielen) kresťanskú vizuálnu kultúru, pričom má vo svojom vydavateľskom portfóliu hneď viacero tematicky, koncepčne aj esteticky pôsobivých titulov. Jeho pracovníci a pracovníčky sa pritom neuzatvárajú do inštitucionálnych slonovinových veží, ale aktívne komunikujú a vysvetľujú svoj výskum širšej verejnosti, či už formou pútavých knižných publikácií, alebo (offline aj online) prednáškami, besedami či populárnym podcastom Středovek (Jinak) trvá. Súčasne poznatky o ranostredovekej vizuálnej kultúre neraz prepájajú s aktuálnym politickým a kultúrnym dianím, v kontexte ktorých hľadajú širšie súvislosti medzi súčasnosťou a minulosťou. Vedúci Centra Ivan Foletti, motivovaný ruskou agresiou voči Ukrajine, napísal kratšiu, ale veľmi podnetnú publikáciu o vzájomne prepojených vedeckých, náboženských a umeleckých diskurzoch slúžiacich ako ideový kanál na šírenie myšlienok ruského imperializmu, ktorý sa až pričasto odvoláva(l) na staršie dejiny. V centre záujmu kunsthistorika stoja diela stredovekej aj modernej architektúry a vizuálneho umenia, ktoré boli využívané na šírenie historických príbehov impéria, a to v rozdielnych ruských režimoch od 19. storočia takmer po súčasnosť.
Osudová past – Spojené státy versus Čína a Thúkýdidovo poučení z dějin
Starý grécky historik Thukydides, pôvodne aténsky generál a po vojenskom neúspechu úspešný spisovateľ a autor dejín peloponézskej vojny, sa všeobecne považuje za prvého vedeckého historika. Vo svojom prelomovom historickom diele nám zároveň zanechal niekoľko skvelých a doteraz platných postrehov. Jeden z nich sa nazýva Thukydidova pasca a práve na ňu sa zameral americký profesor politických vied z Harvardu Graham Allison vo svojej príznačne nazvanej knihe Osudová past – Spojené státy versus Čína a Thúkýdidovo poučení z dějin, ktorá vyšla už v druhom českom vydaní. Rozoberá v nej dynamiku, ktorá viedla a vedie ku konfliktu medzi dominantnou a nastupujúcou mocnosťou, pričom nešetrí množstvom historických príkladov naprieč storočiami, z ktorých väčšina sa síce skončila veľkou vojnou, ale niektoré nie. Dokážeme sa jej vyhnúť v budúcnosti? Odpoveď možno nájdete aj v tejto knihe.
Veda
Veda predstavuje nielen zbierku odpovedí, ale aj nikdy nekončiace pátranie po pravde o tom, ako funguje svet a celý vesmír. „V živote sa netreba ničoho báť, treba to iba pochopiť.“ Tento citát od Marie Curieovej-Skłodowskej sa skvie na zadnej strane obálky unikátneho obrazového sprievodcu Veda. Kniha okrem vycibrenej formy ponúkne čitateľom prehľad všetkého dôležitého a podstatného o vedeckom pokroku za tých niekoľko tisícročí trvania ľudských civilizácií od skrotenia moci ohňa, počiatkov metalurgie a vynájdenia kolesa až po globálne otepľovanie, obnoviteľné energie a riešenia klimatickej zmeny. Súčasťou knihy je aj prehľad základných faktov a údajov významných vedných odborov (meraní, astronómie, geovied, biológie, chémie, fyziky a matematiky) v podobe tabuliek, zákonov, ilustrácií a máp, stručné životopisy významných vedcov a slovník vybraných pojmov.
Goodbye, Eastern Europe
Dnes nikto nechce byť súčasťou „východnej Európy“. Sme Stredoeurópania, patríme do Pobaltia alebo do „Európy bez prívlastkov“, či na ešte všeobecnejší „Západ“. Avšak „východná Európa“, táto krajina od Baltu k Jadranu a od Labe k nejakému nejasnému miestu na východ od Dnepra (k Volge, alebo ešte ďalej?) má spoločnú jednu zásadnú vec: dejiny. Aspoň to sa pokúša vo svojej esejistickej knihe Goodbye, Eastern Europe: An Intimate History of a Divided Land ukázať Jacob Mikanowski. Prostredníctvom príbehov opisuje, čo máme spoločné – vrátane pestrosti a s ňou spojenej odlišnosti. Východná Európa bola vždy pestrým územím, kde sa stýkali náboženstvá, populácie, moderné národy a neskôr ríše a štáty. Dejiny pohanstva, židovstva, islamu, protonárodných monarchií, miestnych komunít či siekt, zabudnutých kmeňov, prebúdzajúcich sa a vytváraných národov, veľkých impérií a neskôr aj ideológií sa tu vzájomne krížili, miesili a často nie veľmi priateľsky masakrovali. To všetko zaniklo vo vlnách po prvej, druhej a studenej vojne. Avšak ostali nám spomienky na minulú pestrosť a pochopenie pre absurdity dejín.
História na zjedenie
Občianske združenie Bratislavské rožky na svojom internetovom portáli už 13 rokov publikuje články z histórie Bratislavy (Prešporka), predovšetkým so zameraním na 19. a 20. storočie. Publikácia s názvom História na zjedenie ponúka výber toho najlepšieho podľa zvolených tematických okruhov. Jednotlivé články tému nevyčerpávajú, majú však potenciál čitateľa zaujať a poodhaliť menej známe či dokonca celkom neznáme príbehy z dejín mesta. Veľkým plusom je množstvo dobových pohľadníc, fotografií a inej obrazovej prílohy.
Beletria
Medúzin príbeh
Spisovatelia neustále hľadajú inšpiráciu v gréckej mytológii, vďaka čomu vznikajú nové romány, ktoré sa snažia prerozprávať klasické príbehy. Anglická spisovateľka Natalie Haynes sa pokúsila prerozprávať príbeh príšery Medúzy, ktorú zabil grécky hrdina Perseus – Medúzin príbeh. Vznikol tak zaujímavý feministicky ladený historický román. Haynes vykresľuje Medúzu ako komplexnú a sympatickú postavu, vôbec nie ako beštiu. Medúza je v románe mladá žena, ktorá sa stala obeťou násilia a pomsty.
Lovec čertov
Juraj Červenák napísal nový historický román Lovec čertov (Seržant Jaroš a veľké problémy v Malom Ríme) zo série Stein a Barbarič. Nový napínavý príbeh sa odohráva v Trnave na prahu novoveku. Knihe sa nedá nič vyčítať ani po historickej stránke, ale to je už pri Červenákových románoch pravidlom. Autor dobre využíva dobové reálie (napríklad dej sa odohráva v historickej Trnave, v Šali, v Galante a v obciach Jaslovce a Bohunice), ktoré dopĺňa historickými detailmi (napríklad používanie menej známych historických výrazov ako morión atď.), alebo skutočnými historickými postavami (napríklad Anna Rosina Listiusová – známa ako šintavská bosorka).
Sudetenland
Historici cítia istú nedôveru k výkladom alternatívnej, kontrafaktuálnej minulosti. Samozrejme, až do momentu, keď nám román z alternatívnej minulosti povie niečo zásadné o prítomnosti, mentalite a historickom vedomí. To sa Leošovi Kyšovi, inak veľmi plodnému autorovi nízkej (a o to zábavnejšej) literatúry, publikujúcemu pod pseudonymom František Kotleta, podarilo v jeho o dosť vážnejšej knihe Sudetenland. Československo, rok 1990, avšak v tejto minulosti nedošlo k úplnému odsunu Nemcov z pohraničia. Rozbiehajúce sa národnostné spory po páde komunizmu zrazu eskalujú a dochádza k vražde bývalého inšpektora gestapa. No jeho smrť a detektívna zápletka sú len nástrojom, pomocou ktorého nás autor vrhá do siete medziľudských vzťahov, historických krívd a dedičných nenávistí. A vedie nás k otázke, čo znamená vyrovnanie sa s minulosťou pre celé spoločnosti a hlavne pre jednotlivcov, ktorí ich, ako niekedy zabúdame, tvoria.
Láska v časech nenávisti
Historik umenia Florian Illies sa po svojich historických freskách roku 1913 vybral do medzivojnového obdobia a vykreslil ducha obdobia dlhých 30. rokov. Nerobí to veľkým syntetickým výkladom či chladnou analýzou, ale rozprávaním krátkych, priam útržkovitých príbehov (preto sú jeho knihy často definované ako fresky). Príbehy vzťahov, lások, nevier, nenávistí a emócií reprezentantov európskej kultúrnej elity, ktoré majú často bulvárny až pornografický rozmer, avšak ich cieľom nie je pohoršiť či pobaviť. Nie, tieto príbehy sa snažia zachytiť ducha doby. Pestrosť ľudskosti a lásky. A množstvo emócií a často nie úplne najzdravších životných rozhodnutí, ktoré jeho aktéri prežívali tvárou v tvár svetu, čo sa postupne prepadal do temnoty 20. storočia.
Tma na poludnie
Legendárny román Arthura Koestlera Tma na poludnie konečne vyšiel aj v slovenčine, navyše v novoobjavenej pôvodnej verzii, ktorú sám autor považoval za stratenú. Príbeh sledujeme očami presvedčeného komunistu starej gardy, ktorý vo väzení rekapituluje svoj život počas stalinských čistiek. Román je jedným z najsilnejších vhľadov do mentality generácie bojovníkov za „lepší svet“, ktorých tento „lepší svet“ a generácia, čo v ňom vyrástla, zničili. Oproti pôvodne vydanej verzii ukazuje ešte komplikovanejšiu psychológiu a možnosti sveta na pokraji katastrofy, kde sa stalinský komunizmus javil ako lepší variant než fašizmus či úpadok. Totalitný režim však zničil nielen životy, ale aj túto vieru. Kniha obsahuje fundovaný doslov a kontextualizáciu diela z pera Miloslav Szabóa.
Autori (abecedne): Michal Cáp, Jakub Drábik, Matej Harvát,Štefan Hrivňák, Branislav Kovár, Roman Mocpajchel, Martin Posch.
Ak si zakúpite knihy cez niektorý z uvedených odkazov v tomto výbere, podporíte tak našu činnosť. Za každú podporu sme vďační.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 1571 Roku 1571 sa odohrala námorná bitka pri Lepante, posledná veľká bitka veslových galér, ktorá priniesla kľúčové námorné víťazstvo kresťanskej Európy nad Osmanmi.. Viac info...