Knižný trh tento rok napriek pandémii vychrlil až obrovské množstvo titulov z histórie. Z nových kníh sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie, pretože kniha je stále (a teraz možno ešte viac ako inokedy) tým najlepším darčekom pod stromček.

Najstaršie dejiny (pravek a starovek)

Ak sa orientujete v najstarších dejinách a zaujímajú vás najstaršie náboženské prejavy, potom je kniha od Jana Reichstätera Předkřesťanská náboženství severních Indoevropanů presne pre vás. Témou knihy sú historické náboženstvá Keltov, Germánov a Baltov. Na jednotlivé náboženstvá sa autor pozerá buď cez archeologické, historické alebo folklórne pramene.

Popredný český egyptológ Miroslav Bárta sa vydal na knižnú cestu, na ktorú sa málo archeológov a historikov odváži. Vo svojej najnovšej knihe Sedm zákonů prepojil dejiny s dneškom a s budúcnosťou pomocou historických príbehov. Opisuje, ako sa rodia civilizácie, ako sa dostávajú na vrchol, a ako upadajú. Zároveň hľadá zákonitosti, ktorými by sa dali opísať historické spoločnosti.

Stredovek

Slovenská historička a odborníčka na stredoveké dejiny Daniela Dvořáková sa vo svojej najnovšej knihe Pod vládou ženy, ktorá je zároveň prvým dielom pripravovanej trilógie Rytier bez kráľa, opäť vybrala do málo známych a preskúmaných kútov našich dejín, keď Uhorskému kráľovstvu chýbal kráľ a keď sa Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda Luxemburského, s nevídanou odvahou pustila do boja o kráľovskú korunu.

Jacob Fugger patril nepochybne medzi „otcov tvrdého kapitalizmu“ – je však otázne, či bol najbohatším človekom v dejinách. Kniha od novinára z Wall Streetu Grega Steinmetza o živote Jacoba Fuggera a jeho dobe je v každom prípade dobré čítanie na voľný čas (Najbohatší muž všetkých čias). Môžete ju čítať aj ako dejiny Habsburgovcov a územia Nemecka v 15. a vo 16. storočí.

Niekedy je dobré rozprávať dejiny ako príbeh. Zlatý nosorožec je presne takým super mixom príbehov, o ktorých nám hovoria archeologické a historické pramene. Zároveň si kniha zachovala aj vedecký charakter. Známy odborník na Afriku François-Xavier Fauvelle rozpráva príbehy z dejín afrického stredoveku. Nie sú to texty o starovekom Egypte alebo o Kartágu, ale o historickom Timbuktu a o Veľkom Zimbabwe.

Novovek

Možno trochu nepovšimnutým, ale o to záslužnejším vydavateľským počinom končiaceho roka je český preklad Memoriálu ze Svaté Heleny, de facto Napoleonových pamätí, ktoré na základe  rozhovorov s bývalým francúzskym cisárom počas jeho exilu na ostrove Svätá Helena spísal jeho verný prívrženec gróf de Las Cases. Kniha, publikovaná prvýkrát krátko po Napoleonovej smrti a odvtedy vydávaná a prekladaná v množstve vydaní, sa okamžite stala medzinárodným bestsellerom a doteraz výrazne formuje náš obraz o Napoleonovi (podľa jeho predstáv), ktorý ako jeden z mála dokázal hlboko vtlačiť svoju osobnú pečať do celej éry svetových dejín (až tak, že po ňom nesie dokonca aj meno).

20. storočie

O „najväčšom Slovákovi“ Milanovi Rastislavovi Štefánikovi vyšlo už množstvo publikácií rôznorodej kvality. Eponymná kniha historika Michala Kšiňana s podtitulom Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami, je prvou ucelenou vedeckou, demýtizujúcou, ale zároveň mimoriadne pútavou monografiou o najväčšej osobnosti a legende slovenských dejín, ktorá však zároveň (na čo sa niekedy zabúda) bola človekom z mäsa a kostí, so všetkými jeho prednosťami, ale i slabosťami.

Čo by to bol za výber, keby v ňom chýbala kniha o najnegatívnejšej, ale aj najspomínanejšej postave svetových dejín? Kniha Hitler a konšpirácie uznávaného britského historika profesora Richarda J. Evansa sa väčšmi než na samotného Hitlera zameriava na obzvlášť dnes mimoriadne aktuálnu tému konšpirácií a alternatívnych „faktov“. Ako nám história názorne ukazuje, téma síce nie je ničím nová, ale ak si nedáme pozor, môže byť rovnako nebezpečne zničujúca.

Kniha Fašizmus náš slovenský Antona Hruboňa, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Premedia, je ambicióznou a veľmi dôležitou publikáciou, ktorá sa na vojnový slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus aj domáce variácie fašizmu pozerá z európskej perspektívy. Hruboň dobre postihol komplikované dejiny slovenského fašizmu a fašizmu na Slovensku, ale tiež dynamický vývoj ľudáckeho režimu, keď sa už dostal k moci. Kniha zodpovedá na viaceré kľúčové otázky o charaktere tohto režimu a je určená ako odbornej, tak laickej verejnosti.

„Futbalová vojna“ sa odohrala v júli 1969 medzi Hondurasom a Salvádorom. Futbalové reprezentácie oboch krajín sa stretli krátko predtým v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku, a preto sa tento konflikt dodnes nazýva „futbalová vojna“. Legendárny poľský novinár Ryszard Kapuściński v sebe dokonale kombinoval historika, antropológa a reportéra. Jeho kniha Fotbalová válka však nie je len o konflikte v Strednej Amerike. Kapuściński čitateľovi veľmi jasne ukázal, že vojna vyzerá vlastne všade rovnako. Je jedno, či ide o Honduras, Kongo, Alžírsko, alebo o nejakú inú krajinu.

V našom výbere samozrejme nemôže chýbať ani kniha českého historika a politológa Jana Adamca, ktorý je pravidelným prispievateľom zaujímavých článkov z dejín Studenej vojny aj pre HistoryLab.sk. Tento rok vo vydavateľstve Karlovej univerzity v Prahe vyšla kniha Od Principa k Trumpovi: Texty k historickým výročím 2002-2018, ktorá je súborom najvýznamnejších a najlepších esejí a článkov Adamca, ktoré publikoval nie len na HistoryWeb.sk/HistoryLab.sk, ale predovšetkým v českom denník Lidové noviny a týždenníku Respekt. Dohromady ide o 63 článkov pokrývajúcich obdobie od prvej svetovej vojny po súčasnosť, v ktorých autor zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje kľúčové udalosti 20. storočia a zamýšľa sa nad ich významom pre dnešok

Naprieč dejinami

Dan Carlin produkuje známy americký podcast o histórii Hardcore History. Z neho vychádza aj jeho kniha Hardcore historie. Kniha hovorí o kolapsoch v dejinách ľudstva. Venuje sa témam, ktoré ľudí možno viac zaujímajú a archeológovia/historici sa im nie vždy venujú. K takýmto okruhom patria aj otázky typu, či „tvrdá doba tvorí tvrdých ľudí“ alebo či „príde nukleárna vojna“. Je to ideálna historická kniha, ktorú odporúčame čítať napríklad vo vlaku alebo v lietadle, prípadne na dovolenke pri mori.

V slovenskom preklade konečne vychádza najznámejšia kniha Jareda Diamonda Osudy ľudských spoločností. Ide asi o najlepšiu Diamondovú knihu a oprávnene za ňu dostal Pulitzerovu cenu. Autor ukazuje, čo ovplyvnilo rôzne historické spoločnosti, aby sa vyvíjali istým spôsobom – zaoberá sa napríklad tým, prečo Afričania nemohli kolonizovať Európu. Dôraz kladie hlavne na geografické a environmentálne faktory. Diamond je presvedčený, že prvotných príčin, ktoré spôsobili rozdielny vývoj v rôznych oblastiach a komunitách, muselo byť viac, a mnohé súvisia s objavom spracúvania železa a s výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a so šírením choroboplodných zárodkov.

Kyle Harper patrí medzi najtalentovanejších historikov 21. storočia. Najnovšie mu vyšla kniha Plagues upon the Earth: Disease and the Course of Human History. Ide o monumentálnu históriu pandémií a ich vplyvu na ľudstvo, ktorá je, žiaľ, stále aktuálna. Harper sa nevenuje len samotným epidémiám, ale aj reakcii ľudí na choroby a katastrofy. Nezabudol ani na rolu environmentálneho prostredia pri vzplanutí veľkých pandémií.

Ozdobou každej knižnice bude určite kniha o Knihách, ktoré ovplyvnili dejiny, podmanivý a nádherne vyzerajúci sprievodca viac než osemdesiatimi z tých najslávnejších, najvzácnejších a najdôležitejších písomných diel sveta od Zvitkov od Mŕtveho mora po Denník Anny Frankovej.

Čo sme robili v posteli: Horizontálna história autorskej dvojice britských archeológov Briana Fagana a Nadie Durraniovej je fascinujúcim rozprávaním o fascinujúcej a nekonečne rozmanitej úlohe postele v ľudských dejinách. Do postele si so sebou zrejme nemožno zobrať adekvátnejšiu knihu na čítanie.

 O Afrike a Afričanoch sa u nás šíria rôzne mýty či polopravdy, často zdedené ešte z čias kolonializmu. Afrika pritom ponúka oveľa viac, než čo nám dokážu sprostredkovať hollywoodske filmy, cestovateľské blogy či stereotypné predstavy. Kniha Afrika: Neznámy kontinent, ktorú pripravili slovenskí a českí odborníci, prináša poznatky o Afrike objektívnou, vyváženou a zároveň čitateľsky príťažlivou formou.

Kniha nášho kolegu z redakcie Romana Mocpajchela Bitky a bojiská o 20 najvýznamnejších vojenských udalostiach našich dejín je určená predovšetkým pre mladších čitateľov, ale nepochybne dokáže zaujať aj tých starších, a to nielen vydarenými ilustráciami Františka Hříbala.

Chceli by ste zobrať svoje deti do múzea a neviete, či ich to tam bude baviť? Pomôcť by mohol zaujímavý a bohato ilustrovaný sprievodca Andrey Kellöovej Žačokovej Vitaj v múzeu, ktorý vaše deti zoberie nielen na dobrodružnú výpravu do 40 slovenských múzeí, ale im aj ukáže, ako sa predmety do múzea dostanú, čo sa tam s nimi deje a kto sa o ne stará. Možno vás po prečítaní do toho múzea dotiahnu práve vaše deti.

Historické romány

Nová kniha Juraja Červenáka Pre hrsť dukátov je „nadupaná“ historickým reáliami. Pre knihu platí na našich stránkach už viac ráz uvedené konštatovanie – Červenák píše kvalitné romány. Jeho najnovšia detektívka sa odohráva v Kremnici. Vyslovene je vidieť, že vďaka pôsobeniu miestnych historikov vieme o dejinách Kremnice veľmi veľa (menovite vďaka Danielovi Haasovi Kianičkovi), čo sa premietlo aj do románu. Kniha je zároveň pocta špagety westernom režiséra Sergia Leoneho (alebo skôr japonským historickým filmom od Akiru Kurosawu).

Väčšina vedcov nemá rada, ak sa špekuluje, čo by bolo, ak by sa v dejinách stali udalosti inak. Ale ak sa tieto špekulácie prenesú do beletrie, je to často dobrá zábava. Román Civilizácia od Laurenta Bineta pracuje s hypotézou, že Inkovia a Aztékovia sa vylodili v Európe skôr ako Španieli a Portugalci v Amerike. Dejiny by sa tak odohrali naopak. Kniha je výborné čítanie, hlavne keď viete, ako to bolo v skutočnosti. Napríklad keď vládca Inkov Atahualpa nastraží na Karola V. Habsburského tú istú pascu, do ktorej v skutočných dejinách padol on. Román je písaný ako dobová spisba, nájdete tu napr. vikinskú ságu, Kolumbov denník, Atahualpovu kroniku či fiktívny životopis Cervantesa.

Ken Follett je čitateľom známy predovšetkým svojím fenomenálnym románom Piliere zeme. Tentoraz sa opäť vybral do stredoveku, aj keď do staršieho obdobia na prelome 10. a 11. storočia. Dej nového románu Večer a ráno obsahuje tri príbehy – o staviteľovi lodí, mladej šľachtičnej a mníchovi. Kniha je vhodná pre každého, kto sa teší, keď sú dobré príbehy dlhé.

Útly ľúbostný historický román O príjemných pocitoch Evy Malitiovej Fraňovej je síce umeleckou fikciou, ale stojí na faktoch, ktoré autorka naštudovala z kroník, memoárov, z odbornej literatúry i z dobovej tlače. Rozpráva príbeh lásky francúzskej spisovateľky a očarujúcej femme fatale  Louisy Léveque de Vilmorin (mimochodom, tiež bývalej snúbenice Antoina de Saint-Exupéryho) a grófa Pavla Pálfiho de Erdőd, ktorý sa v medzivojnovom období a počas druhej svetovej vojny odohral aj v pálfiovskom kaštieli v Budmericiach.

Svojimi tipmi prispeli (v abecednom poradí): Jakub Drábik, Branislav Kovár a Roman Mocpajchel.

V texte sme použili aj materiály vydavateľstiev. Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone