Podľa všeobecného presvedčenia boli pre dejiny staroveku kľúčové dve mestá: Atény a Rím. Prvé ako domov filozofov s úžasnou kultúrou, druhé ako imperiálna veľmoc, ktorá si podmanila svet. Je to pravda, ale nie celá. K Aténam a Rímu musíme totiž pridať ešte tretie mesto: Alexandriu. Bola centrom, ktoré za 100 rokov vyrástlo z ničoho na najväčšie mesto sveta. Stala sa stredobodom kultúry a po prvý raz v celých dejinách ľudstva aj vedy.
Zrod a história
Alexandria je výnimočná tým, že ako jedno z mála starovekých miest bola vybudovaná veľmi rýchlo. Stala sa najznámejším z mnohých rovnomenných miest, ktoré pri svojom ťažení na východ založil, respektíve premenoval Alexander Veľký. Egyptská Alexandria bola vybudovaná na polostrove medzi jazerom Mareotis a Stredozemným morom. Výstavba tu začala hneď, ako Macedónci ovládli Egypt, teda v roku 332 pred Kr. Alexandrovi údajne chýbala krieda, aby mohol vyznačiť základy, ale vynašiel sa a namiesto nakreslenia, ich len posypal múkou. Hlavným architektom bol Dinokrates z ostrova Rodos.
Alexandria mala nahradiť mesto Naukratis ako hlavné sídlo gréckych kolonistov v Egypte, a zároveň mala byť spojnicou medzi Gréckom a údolím Nílu. Tomu zodpovedala jej poloha: za ostrovom Faros mimo dosahu naplaveného bahna z ústia Nílu. Miesto ponúkalo aj prirodzenú ochranu: zo západu líbyjskú púšť, z východu deltu Nílu. Na brehu navyše už existovalo egyptské mesto Rhakotis.
Po Alexandrovom odchode dozeral na výstavbu Kleomenes, ktorý sa sám vyhlásil za satrapu. Keď sa Alexander vrátil z východu, pokarhal Kleomena, pretože si neoprávnene prisvojil titul, ale vo funkcii ho ponechal. Správca bol totiž schopný a dokázal podstatne zvýšiť egyptské výnosy. Po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. sa Egypta zmocnil jeho starý druh Ptolemaios. Kleomena dal popraviť a vládol krajine ako jeden z úspešných diadochov a zakladateľ dynastie. Ptolemaiovi sa podarilo získať aj Alexandrov sarkofág, pre ktorý dal v novom meste postaviť mauzóleum.
Mauzóleum sa stalo významnou turistickou atrakciou, ktorú prišlo navštíviť mnoho významných osobností (napr. Gaius Iulius Caesar alebo Octavianus – ktorý však Alexandrovi podľa legendy nešťastnou náhodou odlomil nos).
Mesto sa veľmi rýchlo rozrástlo, už storočie po založení bolo najväčším na svete. Po likvidácii Kartága v roku 146 pred Kr. Alexandriu vo veľkosti pomaly predbehol Rím, udržala si však čestné druhé miesto. Alexandria bola slobodným helenistickým mestom, ale zároveň aj domovom najväčšej židovskej diaspóry, vznikla tu napríklad Septuaginta, grécky preklad Tóry. Mesto bolo najväčším prístavom v Stredomorí a obchodovalo s luxusným tovarom: slonovinou, zlatom či hodvábom.
Mesto pripadlo pod rímsku správu už v roku 80 pred Kr., v závete kráľa Ptolemaia XI. Alexandra. V roku 47 pred Kr. tu egyptská armáda neúspešne obliehala Caesara, pričom Rimania zapálili lode v prístave, oheň sa rozšíril na mesto a zhorela aj slávna knižnica. Po Kleopatrinej samovražde v roku 30 pred Kr. bol celý Egypt pripojený k Rímskej ríši ako provincia. Octavianus síce založil ako nové centrum mesto Nicopolis východne od Alexandrie, to však bolo metropolou pohltené. Mesto sa dostalo pod priamu cisársku správu, v roku 115 po Kr. bolo počas bojov medzi Židmi a Grékmi ťažko poškodené, neskôr však Hadriánom a jeho architektom Decriannom obnovené.
Začiatkom 3. storočia po Kr. Septimius Severus uzavrel Alexandrovu hrobku, jej lokácia sa, žiaľ. nedochovala. V roku 215 po Kr. tu cisár Caracalla, urazený satirami miestnych občanov, rozpútal veľký masaker, pri ktorom bolo mesto vyplienené a zabitých bolo vyše 20 000 ľudí. Počas dominátu začalo mesto opäť získavať vplyv aj ako sídlo jedného z najvýznamnejších patriarchov. Alexandria bola už svojou polohou pomerne odtrhnutá od zvyšku Egypta a počas krízy v 3. storočí čiastočne upadla. Roku 365 po Kr. zasiahla Alexandriu mohutná tsunami vyvolaná zemetrasením v Stredozemnom mori. Koncom 3. storočia bolo nariadením cisára Theodosia kresťanmi zničené Serapeum a pravdepodobne aj v ňom uchovávaná knižnica.
Mesto roku 619 po Kr. v rámci „poslednej vojny antiky“ dobyli Peržania a roku 641 Arabi, ich príchodom sa aj tu končí obdobie staroveku.
Mestské pamätihodnosti
Staroveká Alexandria bola rozdelená na tri časti.
Brucheum, grécka alias kráľovská štvrť, bola najveľkolepejšou časť mesta. V rímskych dobách rozšírená na štyri časti bola sieťou rovnobežných ulíc, z ktorých každá mala vlastný podzemný kanál.
Židovská štvrť na severovýchode mesta sa rozprestierala blízko Brány Slnka.
Rhakotis, staré mesto na západe vedľa brány Mesiaca, bolo novou Alexandriou pohltené, bývali tu hlavne pôvodní Egypťania.
Mesto malo dve hlavné ulice, každú širokú asi 60 metrov. Pretínali sa v centre, blízko Alexandrovho mauzólea. Alexandria pôvodne začínala na ostrove Faros, ktorý bol s brehom spojený mólom. Východne od móla bol Veľký prístav, v súčasnosti otvorená zátoka. Na západe zase ležal prístav Eunostos.
Hlavné budovy a pamätihodnosti na prelome letopočtov zahŕňali kráľovské paláce na severovýchode mesta; veľké divadlo, v ktorom sa ako v pevnosti bránil Caesar pri obliehaní počas alexandrijskej vojny; Poseideion, chrám boha mora; Emporium, veľkú tržnicu; Navaliu, doky; Veľké Caesareum za Emporiom, kde sa nachádzali dva obelisky, neskôr známe ako Kleopatrina ihla. Caesareum sa nakoniec stalo chrámom alexandrijského patriarchu
V meste sa ďalej nachádzali gymnasium (gymnasion) a palaestra (palaistra), ich poloha je neznáma; Saturnov chrám; Alexandrovo mauzóleum (Soma) a mauzóleum Ptolemaiovcov, blízko križovatky dvoch hlavných ulíc. Museum/Múseion bol spojený s knižnicou a divadlom, jeho poloha je však neznáma.
Okrem toho by ste v starovekej Alexandrii našli Serapeum (Serapeíon), najznámejší z alexandrijských chrámov, ktorý zasvätili bohu Serapidovi. Tento boh bol výtvorom Ptolemaiovcov a predstavoval božstvo, ktoré malo spájať Grékov a Egypťanov. Serapis vyzeral ako grécky muž, ale s egyptskými ozdobami. Strabón tvrdí, že Serapeum sa nachádzalo na západe mesta, pravdepodobne v blízkosti Pompeiovho stĺpa. Pamätihodnosťou bolo aj Timonium, divadlo postavené Marcom Antoniom.
Najznámejšou pamiatkou bol však jednoznačne maják na ostrove Faros, jeden zo starovekých divov sveta. Postavený bol okolo roku 280 pred Kr., bol vysoký vyše 120 metrov a svetlo z neho bolo vidieť do vzdialenosti 47 km. Bol zničený zemetraseniami roku 1303 a 1323.
Osobnosti filozofie, vedy a náboženstva
Ptolemaiovci boli medzi Alexandrovými nástupcami unikátni v tom, že podporovali kultúrne a vedecké inštitúcie, ale nezasahovali do nich. Učenci sa teda nemuseli špecializovať len na jednu oblasť, ale mohli sa venovať natoľko protichodným záujmom, ako sú matematika a poézia, astronómia a literárna kritika, divadelné komédie aj zemepis.
Ako hlavná vedecká inštitúcia v Alexandrii vystupuje Múseion, pôsobili tu napríklad astronóm Claudius Ptolemaios, navštívil ho aj najznámejší lekár antiky Galenos. Knihovníkom alexandrijskej knižnice bol v 3. pred Kr. slávny matematik Eratosthénés. V Alexandrii pôsobil tiež „otec geometrie“ Euklides.
Alexandria je tiež miestom, na ktorom jasne vidíme zánik antického sveta a jeho nahradenie novým učením, kresťanstvom. V Alexandrii sa istý čas zdržoval kresťanský filozof Origenes, ktorý napísal komentár k Biblii.
Žil tu aj Arius, ktorého učenie o tom, že Boh Syn je podriadený Bohu Otcovi, spôsobilo prvý veľký vieroučný spor v kresťanstve. V Alexandrii v dôsledku toho vypukli nepokoje, ktoré sa snažil vyriešiť samotný cisár Konštantín. V liste Ariovi a jeho protivníkovi, patriarchovi Alexandrovi, nabádal oboch k zmiereniu. To sa však nepodarilo a Konštantín nakoniec v roku 325 po Kr. zvolal do maloázijskej Nikaie prvý ekumenický koncil, aby túto otázku definitívne vyriešil. Arius a jeho tézy tu síce boli oficiálne odsúdené, stihli sa však už rozšíriť a po Konštantínovej smrti ich dokonca podporovali aj cisárovi synovia.
Pohanské chrámy mesta boli uzatvorené roku 391 po Kr., Serapeum (a pravdepodobne v ňom sa nachádzajúca knižnica) boli zničené, ale predsa len sa tu objavila ešte jedna mimoriadna osobnosť. Hypatia bola dcérou posledného riaditeľa Múseionu – Théóna. Preslávila sa ako filozofka a matematička. Usporadúvala verejné vedecké prednášky, ale mala aj svoj užší okruh žiakov, s ktorými riešila filozofické problémy. Je zaujímavé, že veľa z jej žiakov bolo kresťanmi, okrem iných aj budúci biskup Synesios z Kyrény. V skupine panovala tolerancia, to sa však, žiaľ, priamo priečilo duchu doby.
Hypatia ako známa a rešpektovaná osobnosť bola tŕňom v oku novému alexandrijskému patriarchovi Cyrilovi, ktorý bol synovcom predchádzajúceho patriarchu Theofila. Cyril sa už predtým dostal do sporov so židovskou komunitou, čoho výsledkom boli okrem iného veľké nepokoje a následné vyhnanie Židov z mesta. Biskup sa snažil získať svetskú moc, v čom mu bránil cisársky prefekt Orestes. Patriarchovi pomáhali skupiny fanatických púštnych mníchov, ktorí sa raz dokonca opovážili Oresta prepadnúť a mních Ammonius pri tom trafil Oresta kameňom do hlavy. Prefekt dal následne Ammonia umučiť k smrti.
Situácia eskalovala a pretože prefekt bol príliš dobre chránený, cieľom odplaty sa stala Hypatia. Bola totiž prefektovou priateľkou a radkyňou a zároveň ju mnohí považovali za čarodejnicu. Skupina Cyrilových mužov na čele sfanatizovaného davu napadla Hypatiu na ulici, zatiahli ju do Caesarea a tam zlynčovali. Orestes následne opustil mesto, či už ho povolali k cisárovi, alebo jednoducho ušiel, nevieme. Moc v Alexandrii prevzal Cyril.
Zachované pamiatky
Do súčasnosti sa nezachovalo veľa alexandrijských antických pamiatok, okrem iného aj vinou častých vojenských akcií, ktoré tu prebiehali. Veľká časť kráľovských a administratívnych budov sa potopila pod vodu v dôsledku posunu zeme pri zemetraseniach a zvyšok bol zastavaný.
Zachovaný ostal Pompeiov víťazný stĺp stojaci na ploche akropoly. S podstavcom meria 30 metrov, je z granitu a váži skoro 400 ton. Navzdory svojmu menu nemá s Pompeiom nič spoločné a vztýčený bol v roku 297 po Kr. pre cisára Diokleciána pri príležitosti zlikvidovania uzurpátora Domitia Domitiana.
Pod akropolou sa nachádzajú pozostatky Serapea, ktorého vyrezávané výklenky v stenách zrejme tvorili úložné priestory knižnice. Neďaleko, smerom na juhovýchod, sú katakomby, známe ako Kúm el-Šugáfa a je to niekoľkoúrovňové bludisko, do ktorého sa dalo dostať špirálovým schodiskom. V katakombách sa nachádzali desiatky komôr so stĺpmi a sochami, pohrebné niky aj sarkofágy.
Zachovali sa tiež veľké hodovné miestnosti v rímskom štýle, kde pozostalí vykonávali obety pre zosnulých. Miešajú sa tu egyptské, grécke aj rímske prvky, napríklad sochy sú egyptské, ale ich odev je rímsky. Katakomby boli vytvorené v 2. stor. po Kr. a používali sa do štvrtého storočia. Nachádza sa v nich aj miestnosť, kde sú údajne pochované obete Caracallovho vyčíňania v meste.
Alexandrijské katakomby boli ešte v stredoveku pokladané za jeden z divov sveta, neskôr sa však na ne zabudlo a náhodou boli znovu objavené až v 19. storočí, keď do prístupovej šachty spadol osol. V súčasnosti prebiehajú vykopávky na mieste zvanom Kúm el-Dikka. Skúmajú tu pomerne dobre zachované staroveké divadlo a pozostatky kúpeľov z rímskych čias.
V súčasnosti je Alexandria druhým najväčším mestom Egypta s vyše štyrmi miliónmi obyvateľov. Zachovala si svoje postavenie najväčšieho prístavu a sídla patriarchu. Hoci mesto nie je najznámejšou turistickou destináciou krajiny na Níle (tromfnú ho pyramídy v Gíze a Luxor) a veľa z jeho pamiatok bolo zničených, už pre svoju jedinečnú históriu si zaslúži pozornosť.
Pramene:
- Ammianus Marcellinus: Dějiny Římské říše za soumraku antiky. Praha 2002.
Literatúra:
- Pollard, J./Reid, H.: Vzestup a pád Alexandrie. Praha 2008.
Internetové odkazy:
Obrazová príloha: wikipedia.org, P. Costanzi, www.revistamira.com.mx, E. Victor/Shenouda, film Agora
Mgr. Adam Rada, PhD., absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 2018 obhájil dizertačnú prácu na tému Prétoriánski prefekti za vlády julsko-klaudiovskej dynastie: Otázky pôvodu a vplyvu. V popularizačných článkoch sa venuje obdobiu antiky, prevažne dejinám Ríma, ale tiež Grécka a helenistického sveta.