Možno sa to nebude každému páčiť, ale peniaze sú zatiaľ jediný hodnotiaci systém, ktorý aj skutočne funguje. Dnes ich reprezentujú hlavne papierové bankovky, kovové mince a virtuálne výpisy z internetbankingu, no nebolo to vždy tak.
Prvé doklady výmeny predmetov s nejakou hodnotou môžeme predpokladať už v tlupách pravekých lovcov a zberačov. Na začiatku prvého obchodu, alebo skôr výmeny, bola asi náhoda, napríklad nejaký šikovný človek vyrobil viac kamenných nástrojov, ktoré zamenil za kus mamutieho mäsa.
Kamene a mušle
Pre praveký obchod bola dôležitá hlavne kamenná surovina na výrobu nástrojov a zbraní. Zaujímavé sú však aj nálezy morských mušlí vo vnútrozemí. Podobné nálezy sú aj z územia Slovenska, napríklad náhrdelník z mušlí z jaskyne Čertova pec pri Radošine. Práve mušle mohli už v období prvých lovcov plniť funkciu mincí a bankoviek.
Kameň ako platidlo nevymizol ani v novoveku, na tichomorských ostrovoch sa ešte dlho používali kamenné kotúče s otvorom uprostred. Samozrejme, takéto platidlá boli veľmi nepraktické. Predstavte si, že by ste miesto množstva (pre niekoho tak isto neužitočných) euro centov nosili kamene.
„Peniaze“ prvých roľníkov
Ani nástup poľnohospodárstva nezmenil predmety výmeny. Ľudia síce absolútne zmenili svoje ekonomické správanie, keď sa z lovcov – nomádov – premenili na pestovateľov a chovateľov (u nás asi 5 500 pred Kr.), ale kamenná surovina zostala stále v úlohe platidla.
Niekoľkokilogramové balvany rohovca z Ukrajiny sa našli až v hroboch na východnom Slovensku. Práve oni sú dôkazom diaľkovej obchodnej výmeny, v rámci ktorej plnili funkciu peňazí. Podobných príkladov však máme zo Slovenska viac, jedným je napríklad nález alpského jadeitu pri Nitre.
Okrem kameňa boli opäť výmenným artiklom mušle. U nás to boli hlavne stredomorské mušle. Túto funkciu im prisudzujeme aj preto, že v Afrike, v Oceánii a v Amerike mali takúto úlohu u niektorých etník ešte v 19. storočí.
Dobytok znamenal kapitál
V súvislosti s objavom chovu zvierat začali mnohé staroveké národy vyjadrovať hodnotu počtom dobytka. Ovce, kozy a hovädzí dobytok boli mierou bohatstva aj v starom Ríme. Latinský názov dobytka je pecus, z tohto slova sa odvodilo aj naše pomenovanie peňazí – lat. pecunia.
Na bronzových tehlách, jednom z najstarších rímskych platidiel (nastúpili po kúskoch medi), sa často objavovali reliéfy býkov. Na spojenie dobytka s platením poukazuje aj fakt, že slovo kapitál je odvodené od latinského slova capita – kusy dobytka.
Nástup zlata a medi
Po objavení kovu sa platidlom mohli stať jeho kúsky. Najskôr asi hlavne meď a zlato. Výmennú hodnotu mali aj výrobky z nich, napríklad šperky. Okolo roku 2 300 pred Kr. sa objavil nový kov – bronz. Ide o zliatinu medi a cínu. Keďže sa tieto suroviny málokedy vyskytujú spolu, vzdialenosť medzi ich zdrojmi viedla k rozvoju diaľkového obchodu.
Bronz a výrobky z neho sa stali žiadaným artiklom. Medzi bronzovými nálezmi často nachádzame rôzne predmety bez praktického využitia. Napríklad otvorené bronzové kruhy, ktoré archeológovia označujú ako hrivny (70 – 130 gramov), boli s veľkou pravdepodobnosťou predmincovné platidlá.
Po objave železa sa ako platidlo používali ražne, tyče a prúty z tohto kovu. Takéto nálezy poznáme z celého Stredomoria a Európy. V Grécku ich nazývali oboly, podľa čoho boli neskôr pomenované aj niektoré mince.
Železné hrivny úplne nevymizli, ich variant používali aj naši slovanskí predkovia ešte v stredoveku (8. storočie – 10. storočie po Kr.).
Mince a bankovky
Hoci v Číne už od 7. storočia pred Kr. poznali okrúhle bronzové mince so štvorcovým otvorom, prvenstvo v našom priestore patrí Grékom. V rovnakom čase sa vyskytli mince zo zliatiny zlata a striebra, tzv. elektrónu, aj v maloázijskom štáte Lýdia, ktoré mali na jednej strane vyrazenú hlavu leva.
Približne v rovnakom období sa začali raziť mince aj na gréckych ostrovoch. Pre nás je dôležité, že sa s nimi stretli aj keltskí žoldnieri v službách macedónskych panovníkov Filipa II. a Alexandra Veľkého (4. storočie pred Kr.) a tento vynález priniesli aj na územie dnešného Slovenska.
Bankovky vynašli Číňania. Prvý raz sa u nich vyskytli papierové peniaze v 7. storočí po Kr., aj keď nešlo priamo o bankovky, keďže ich nevydávali banky, ale panovníci. V 12. storočí sa s nimi stretol aj známy cestovateľ Marco Polo, ktorý ich okrem Číny poznal aj z Japonska a z Perzie. Prvé skutočné bankovky vydala až švédska banka v 17. storočí.
Kakao a inflácia
Na záver by sme spomenuli ešte ďalšie „druhy peňazí“. Starí Aztékovia a Mayovia používali pre nás exotickú menu, a to kakaové bôby.
Slovo kakao je mayského pôvodu, no k nám sa dostalo cez aztécky jazyk. Kakaovník dobre rastie len tam, kde je úrodná pôda, dostatočné zrážky a vysoké teploty. Preto jeho sady môžeme nájsť len v niektorých oblastiach. Tieto boli pre staroveké civilizácie strategicky dôležité. Kakaové bôby ako mena majú síce niektoré nevýhody, ako je napríklad komplikované skladovanie, na druhej strane sa obyvatelia predkolumbovskej Ameriky nemuseli obávať inflácie, pretože len čo hodnota kakaa následkom nadvýroby poklesla, stiahlo sa z obehu väčšie množstvo bôbov a uvarila sa z nich čokoláda.
Podobne na tom boli starí Egypťania, ktorí ako platidlo v niektorých obdobiach a oblastiach používali pivo. Bude lepšie, ak sa nebudeme zamýšľať, ako oni zápasili s infláciou. Najlepšie na týchto systémoch bolo to, že proti inflácii mohol bojovať každý obyvateľ krajiny.
Použitá literatúra
Donadoni, S. (ed).: Egyptský človek a jeho svět. Praha 2006.
Kol. autorov: Kronika peňazí na Slovensku. Bratislava 2009.
Thompson, J. E.: Sláva a pád starých Mayů. Praha 1971.
Obrazová príloha: Š. Hritz, www.wikipedia.org
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
