Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.

Keď sudca Geoffrey Lawrence otvoril 20. novembra 1945 súdny proces s vojnovými zločincami, k Norimbergu sa obrátili oči celého sveta. Okrem pravdepodobne najdôležitejšieho súdneho procesu 20. storočia mohli diváci pozorovať aj zrod simultánneho tlmočenia. Hoci si to v tom čase málokto uvedomoval, lingvistom a prekladateľom bolo od začiatku jasné, aká revolučná zmena je pred nimi. Dnes už berieme simultánne tlmočenie ako samozrejmosť. Všetky veľké konferenčné sály majú trvalo nainštalované potrebné vybavenie. I preto je zaujímavé, že simultánne tlmočenie je vlastne pozoruhodne mladá disciplína. Začala sa formovať až po roku 1920.

Súd s nacistickými zločincami
Súd s nacistickými zločincami

Od francúžštiny k štyrom jazykom

Do Parížskej mierovej konferencie, ktorá sa konala po skončení prvej svetovej vojny, bola jediným diplomatickým jazykom francúzština.  Tlmočenie tak na diplomatickej úrovni vlastne nebolo potrebné. Na tejto konferencii ale Briti trvali na tom, aby bola aj angličtina uznaná za diplomatický jazyk. Dosiahli svoje, a odvtedy sa diplomatické záležitosti mohli viesť v angličtine aj vo francúzštine. Tým potreba ústneho prekladu – tlmočenia – vzrástla.

V Ženeve preto dokonca vznikla (hoci až v roku 1941) prvá škola tlmočenia, nazvaná Ecole d’Interprètes. V tom čase bola jediným miestom, kde sa školili tlmočníci. Ženevská škola vyučovala konzekutívne tlmočenie a šušotáž (teda keď tlmočník šepká do ucha). Ak si ale odmyslíme šušotáž, ktorá už príležitostne použitá bola aj na väčších konferenciách, a niekoľko pokusov s telefonickým tlmočením v dvadsiatych rokoch minulého storočia v Ženeve, ku ktorým sa dostanem neskôr, až do norimberských procesov sa tlmočilo najmä konzekutívne. To znamená po častiach: niečo poviete, počkáte, kým to tlmočník pretlmočí, a tak ďalej. Tento spôsob tlmočenia je schodný pri práci s dvoma jazykmi, ale pri norimberských procesoch sa ukázalo, že bude potrebné vymyslieť niečo iné.

Spojenci poverili medzinárodný vojenský tribunál úlohou zabezpečiť spravodlivé a promptné procesy obvinených nacistických zločincov a práve požiadavka na rýchlosť sa ukázala byť kameňom úrazu. Ak by sa totiž, tak ako dovtedy, tlmočilo konzekutívne, procesy by boli trvali neuveriteľne dlho. Malo sa na nich totiž pracovať až so štyrmi jazykmi (anglický, francúzsky, ruský a nemecký). Znamenalo by to tlmočenie po krátkych úsekoch v dvanástich smeroch. Jazykové bariéry navyše existovali aj medzi samotnými členmi tribunálu, ktorí spolu museli v priebehu procesu komunikovať.

Americké riešenie Leona Dosterta

Leon Dostert
Leon Dostert

S riešením prišiel dôstojník americkej armády Leon Dostert, ktorý sa narodil vo Francúzsku.  Keď sa stal americkým občanom, v armáde pracoval ako odborník na cudzie jazyky. Dostert bol presvedčený, že je možné, aby človek rozprával a počúval zároveň, a tak tento spôsob riešenia zo všetkých síl presadzoval. Možné to síce bolo, ale ľahké ani zďaleka.

Simultánne tlmočenie nie je vlastne simultánne úplne doslova, pretože aby ste mohli začať, musíte počkať, kým zistíte, čo osoba vlastne hovorí a kam mieri. Je to zároveň jedna z najťažších operácií, ktoré dokáže človek so svojím mozgom riešiť: sústrediť sa na to, čo hovorí osoba v jednom jazyku, v hlave to okamžite preklápať do iného jazyka, a podávať ďalej. Tlmočník teda hovorí nahlas a zároveň počúva, čo tlmočená osoba hovorí ďalej. Pritom musí dávať pozor, aby to, čo sám hovorí, dávalo zmysel, gramaticky aj štylisticky.

Tlak na sústredenie, pozornosť, a navyše na úspešné rozdelenie mozgovej aktivity na dve rôzne veci, ktoré sa musia vykonávať naraz, je obrovský. Samotný jazykový prenos nie je napriek svojej rýchlosti tým najväčším problémom. Problémom je to, že zvuk nášho hlasu zmenšuje našu schopnosť počuť hovorené a tlmočník sa musí naučiť prekonať prirodzenú tendenciu byť ticho, keď niekto iný hovorí, a počúvať zároveň s tým, ako hovorí on sám.   

Filene-Finlay systém a IBM

Vybavenie na pomoc pri preklade od firmy IBM
Vybavenie na pomoc pri preklade od firmy IBM

Dostert bol presvedčený, že sa to zvládnuť dá, ale muselo sa vymyslieť aj technické riešenie. Norimberský proces sa odohrával v rokoch 1945 a 1946, keď ešte žiadne dnešné digitálne technológie k dispozícii neboli. V tomto ohľade pomohla firma IBM, ktorá prišla so zariadením známym ako Filene-Finlay Speech Translator, nazvané podľa svojich dvoch vynálezcov. Pôvodne si spoločnosť IBM patentovala tento prístroj pod názvom IBM Hushaphone Filene-Findlay system (áno, Finlayovo meno je uvedené chybne, „d“ je navyše) už v roku 1926. Vzniklo s cieľom urýchlenia viacjazyčnej interakcie a v dvadsiatych rokoch ho niekoľkokrát vyskúšali na konferencii Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve. Vtedy pracovalo len s vyššie spomínanými dvoma oficiálnymi diplomatickými jazykmi, s francúzštinou a s angličtinou, a pre vopred pripravené reči.  

Fungovalo tak, že jeho používateľ mal pred sebou telefón, a keď nerozumel, čo sa hovorí, zdvihol slúchadlo, vytočil ústredňu, a počul prednes v druhom jazyku. Tlmočníci sedeli vzadu, počúvali, a tlmočili pripravenú reč, ktorú mali pred sebou na papieri, do slúchadla, ktoré ho prenášalo do telefónnej ústredne. Zariadenie bolo napríklad použité v roku 1934 aj pre živý prenos Hitlerovho prejavu v Norimbergu vo francúzskom rozhlase.

V dvadsiatych rokoch kúpila patent na Filene-Finlay systém firma IBM a tá vylepšené a rozšírené zariadenie po konzultáciách s Dostertom zadarmo ponúkla pre norimberské procesy. Vytvorili systém slúchadiel a mikrofónov a Dostert si najal tlmočníkov, s ktorými systém skúšal a precvičoval jeho používanie. Keď samotné procesy začali naostro, účastníkov prepojili neuveriteľným množstvo káblov so štyrmi tímami tlmočníkov (jeden tím pre každý jazyk), ktoré sedeli v štyroch samostatných laviciach oddelených sklom.

Tlmočníci na norimberských procesoch vpredu anglickí, vzadu francúzski
Tlmočníci na norimberských procesoch vpredu anglickí, vzadu francúzski

Účastníci si vďaka tomuto systému slúchadiel a mikrofónov mohli prepínať jazyky, ktoré chceli počuť a výstup zabezpečovalo celkom 36 tlmočníkov rozdelených do troch tímov po dvanástich: traja pre každý zo štyroch jazykov (napr. anglický tím mal tlmočníka pre nemčinu, francúzštinu a ruštinu a tak ďalej). Striedali sa po 85 minútach. Jeden tím vždy pracoval, jeden bol v pohotovosti vo vedľajšej miestnosti a jeden oddychoval. Tlmočníci, boli poväčšine mladí ľudia vo veku okolo 25 rokov. Ako neskôr spomínal jeden z tlmočníkov, Peter Less, ubytovaní boli v krásnych vilách skonfiškovaných po nacistoch na predmestiach Norimbergu. I Less bol pôvodne vyškolený na známej Ecole d’Interprètes. V každej vile, ktorá sa im mala stať dočasným domovom na takmer rok, bývali traja až štyria tlmočníci.

I tlmočníci sú len ľudia

Problémov bolo už od začiatku dosť. Mnohí hovorili veľmi rýchlo, mnohým nebolo dobre rozumieť. Ľudia zakopávali o káble, riešili sa aj technické výpadky. Celý proces bol veľmi náročný – psychicky aj fyzicky. Mikrofón, do ktorého tlmočili, bol v strede stola pred tlmočníkmi. Museli sa preto nakláňať a neotáčať hlavu, aby ich bolo dobre počuť. Používané slúchadlá boli veľké a nepohodlné, zvuk bol škrípavý. Tlmočníci mali na svojich stoloch k dispozícii tlačidlo, ktoré mohli použiť na to, aby hovoriaceho upozornili, že má spomaliť. Peter Less spomínal, že keď hovoriaci uvidel červené svetlo, spomalil asi na pätnásť sekúnd a potom sa vrátil k svojmu bežnému spôsobu rozprávania.

Kapitán Macintosh z britskej armády tlmočí z francúzštiny do angličtiny, Margot Bortlinová tlmočí z nemčiny do angličtiny
Kapitán Macintosh z britskej armády tlmočí z francúzštiny do angličtiny, Margot Bortlinová tlmočí z nemčiny do angličtiny

Dokonca aj hlasitosť závisela z veľkej časti na hovoriacom. Ak nehovoril dostatočne nahlas, tlmočníci nemohli urobiť nič na zvýšenie hlasitosti. Naopak, ak príliš kričal, nemohli ho nijako stíšiť. Najatí tlmočníci sa museli snažiť zo všetkých síl, a okrem toho, že sa učili rozprávať a počúvať naraz, museli počas prípravy študovať aj terminológiu: vojenskú, politickú, právnu, nacistické termíny a ekvivalenty vojenských hodností. Niektoré veci však ani neprekladali. Napríklad „SS“, skratka pre Schutzstaffel, bola síce nemecká, ale všetci vedeli, o čo ide.

Došlo aj k nedorozumeniam. Koniec-koncov, i tlmočníci boli len ľudia. Peter Less napríklad spomínal, ako raz vyvolal diplomatickú roztržku len pre jediné slovo. Mal pretlmočiť otázku: „What did Rascher do? (Čo Rascher urobil?), a on povedal: „What did Russia do? (Čo Rusko urobilo?). Ruský dôstojník okamžite vyskočil a začal sa rozčuľovať, prečo do toho zaťahujú Rusko, a on to musel celé vysvetľovať.  

Okrem toho, že robili niečo, s čím nemali žiadne skúsenosti a čo sa učili za pochodu, museli počas procesov počúvať o zverstvách a krutostiach. Pre psychiku tlmočníkov to nebolo nič príjemné. Viackrát sa stalo, že počas tlmočenia začali plakať, vraj najmä pri vypočúvaní Rudolfa Hössa, hoci samotní svedkovia pri spomínaní plakali oveľa častejšie. Tlmočníci museli aj písomne prekladať, pretože mnohí svedkovia používali iné jazyky než štyri norimberské oficiálne (napr. poľštinu, jidiš). V takom prípade výpoveď oficiálne preložili a prečítali.

Tlmočníci v Norimbergu skrátili Göringovi život
Tlmočníci v Norimbergu skrátili Göringovi život

Preložiť napríklad museli i konečný rozsudok, ktorý mal 360 strán. Vojenská polícia ich vtedy zamkla na starom bavorskom zámku a povedala im, že ak sa von dostane čo i len jedno slovo z toho, čo je v tých papieroch, budú postavení pred vojenský súd. Dobre vedeli, že každý reportér im bude ponúkať ich vlastnú váhu v zlate za to, aby mohol byť so svojim sólokaprom prvý. Nemohli odísť ani telefonovať. Všetci však boli mladí a dokázali sa prispôsobiť, mnohokrát dokonca aj odpútať od toho, o čom bola reč. Zvládli to, a systém napriek pochybovačným hlasom a počiatočným problémom nakoniec fungoval.

Hermann Göring údajne jednému z tlmočníkov povedal, že ich systém je veľmi efektívny, ale bohužiaľ mu skráti život (a ironicky ako jeden z mála spáchal samovraždu vo svojej cele večer predtým, než sa mali vyniesť rozsudky). Technika simultánneho tlmočenia skrátila trvanie procesu takmer štvornásobne. To bol neuveriteľný úspech, najmä keď si uvedomíme, že celý hlavný proces trval viac než desať mesiacov. Nový systém tak spustil novú éru medzinárodnej komunikácie a vytvoril aj nové povolanie: simultánneho tlmočníka.

Použitá literatúra:

  • Gaiba, F.: The Origins of Simultaneous Interpretation : The Nuremberg Trial. Ottawa 1998.
  • Bellos, D.: Is That a Fish in Your Ear? The Amazing Adventure of Translation. London 2011.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org

Krekanova Ivana - Tlmočníci v Norimbergu skrátili Göringovi život

Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako úradná prekladateľka, v rámci svojej profesie sa zaujíma najmä o témy súvisiace s lingvistikou, predovšetkým etymológiou. Vo voľnom čase najradšej číta.