Ďalšiu kapitolu našich dejín otvoríme v Stredoslovenskom múzeu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite v utorok 20. marca 2018 o 17-tej hodine. Pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta priblíži návštevníkom Matejovho domu historik Roman Hradecký neslávne slávnu kapitolu histórie 20. storočia, ktorú nám do dnešných dní pripomína monumentálny pomník na Námestí SNP – Čierny obelisk.

Čierny obelisk – jeden zo symbolov mesta pod Urpínom

V roku 1994, v snahe prinavrátiť mestu stredoveký ráz, zvažoval vtedajší magistrát presun Obelisku z centra mesta na Námestie slobody. Nakoniec sa však táto myšlienka nepresadila a Banskobystričania tak neprišli o jednu z historických dominánt súčasného mestského jadra.

Stavba pamätníka Červenej armády

Každoročne si 25. marca na tomto pietnom mieste – pomníku padlých vojakov Červenej armády, poprední predstavitelia mesta spolu so slovenskými a zahraničnými štátnikmi pripomínajú obete z radov osloboditeľských vojsk.

Bol to práve poručík Červenej armády – Samuel Vajnstein, ktorý navrhol podobu pomníka padlým spolubojovníkom, pričom jeho podobu citlivo zakomponoval do celkovej architektúry Banskej Bystrice. S výstavbou, ktorú realizovala banskobystrická firma HORN, sa začalo ešte 17. apríla 1945 a práce boli ukončené už koncom mája. Pomník, ktorý je majetkom Ruskej federácie, bol slávnostne odhalený 24. júna 1945.

Niektoré písomné pramene uvádzajú, že materiál, z ktorého je Obelisk postavený pochádza z mramoru, ktorý mal Hitler pripravený pre pamätníky svojho víťazného ťaženia v Moskve a Leningrade. Výsledky bojov na ruskom fronte a blížiaca sa neodvrátiteľná porážka Hitlerových vojsk zapríčinili, že sa tento stavebný materiál využil síce na rovnaký účel ale v opačnom garde, a to na oslavu definitívnej porážky Adolfa Hitlera a nacizmu.

Banská Bystrica v záverečnom víre vojny

V čase príchodu osloboditeľských vojsk do metropoly stredného Slovenska, bolo mesto bez politického a hospodárskeho vedenia, obyvateľstvo bolo v zúboženom stave a okrem útrap spojených s vojnou trápila ľudí aj silnejúca epidémia cholery. Aj napriek tomu, že sa vojakom 40. Červenej a 4. Rumunskej armády podarilo mesto vytrhnúť z rúk nepriateľa už na kvetnú nedeľu 25. marca 1945, Banská Bystrica bola nemeckými vojskami ostreľovaná ešte aj celý nasledujúci týždeň.

Krátko po oslobodení, bola medzi prvými skontrolovaná aj historická budova Mestského múzea – Matejov dom. Obavy zo zamínovania budovy, a tiež zničenia a krádeže historických cenností sa však nenaplnili. Kustód a zároveň jeden zo zakladateľov múzea Karol Ivan Kiszely, svojou obetavosťou a šikovnosťou zachránil zbierky Mestského múzea, a tiež vzácne predmety z dnešného fondu Slovenského národného múzea.

Väčšina padlých vojakov už našla svoj pokoj

Výsledkom nášho niekoľkoročného úsilia je prinavrátenie identity 54 z 59 vojakov Červenej armády, ktorí padli v boji pri oslobodzovaní mesta a dnes sú pochovaní na Vojenskom cintoríne vo Zvolene. Po dlhých desaťročiach sa tak uľavilo aj ich pozostalým, ktorí dovtedy ani len netušili, kde sú uložené ostatky ich hrdinských predkov, spomína na pátranie v archívnych dokumentoch historik Roman Hradecký a zároveň dodáva, že pokoj rodinám vojnových hrdinov je to najmenšie, čo im môžeme dať z vďaky za obeť, ktorú priniesli pre nás a naše mesto.

Historik a zároveň riaditeľ Stredoslovenského múzea priblíži prostredníctvom svojej marcovej prednášky postup spojeneckých vojsk pri oslobodzovaní Banskej Bystrice, predstaví dobovú situáciu v meste, pripomenie významné udalosti, ktoré sa v tom čase odohrali v celkovom kontexte záverečných bojov 2. svetovej vojny a zároveň zodpovie všetky otázky návštevníkov.

Pozývame vás aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:

17.4. 2018 o 17.00 hod. s etnologičkou Janou Koltonovou na tému Maľované truhlice

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone