Počas druhej svetovej vojny sa odohralo mnoho príbehov. Niektoré majú šťastný koniec, no väčšina z nich sa skončila tragicky. Utrpenie postihlo ako vojakov, tak civilistov, a zanechalo viditeľné následky, ktoré pretrvávajú. Napriek hrôzam, ktoré sa odohrávali, existovali aj ľudia, ktorí sa vyznamenali odvahou a neobvyklým prístupom k situácii. Tento prístup z nich urobil výnimočné osobnosti.

Plukovník John Malcom Thorpe Fleming „Jack“ Churchill je známy ako jediný vojak, o ktorom je bezpečne známe, že ako lukostrelec počas druhej svetovej vojny zabil nepriateľa.

Jack mal problémy s autoritami.

Dobrodruh od mladosti

Narodil sa v Hongkongu 16. septembra 1906. V roku 1926 ukončil štúdium na Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste a bol poverený slúžiť v pluku Manchester, v druhom prápore, ktorý pôsobil v meste Rangún. Ako správny dobrodruh si svoj pobyt spestril jazdou na motocykli z Rangúnu do Pune. Z Pune sa vydal do Kalkaty, odkiaľ sa vrátil k svojej jednotke v Rangúne. Celkovo absolvoval vyše 2415 km. Počas služby v Barme precestoval na tom istom motocykli približne ďalších 800 km, ale po území, na ktorom chýbali cesty. Napriek svojim dobrodružným aktivitám sa v rokoch 1930 až 1932 stihol zúčastniť aj povstania v Barme. V Indii sa od naučil hrať na gajdy. Tento koníček ho potom sprevádzal počas celej jeho vojenskej kariéry až do konca života.

Po návrate do Británie mu chýbala dobrodružná aktivita, a tak si ozvláštňoval život v kasárňach drobnými výstrelkami. Raz sa napríklad zúčastnil vojenskej prehliadky s dáždnikom, čo dosť pobúrilo jeho nadriadených. Na otázku, ako si mohol dovoliť mať počas vojenskej prehliadky dáždnik, uviedol jednoducho: „Pršalo, pane.“

Napriek tomu, že ho povolanie vojaka bavilo, bez poriadnej akcie mu neposkytovalo správne naplnenie. Preto sa v roku 1936 rozhodol vystúpiť z armády a začal sa venovať rôznym iným povolaniam. Napríklad istý čas účinkoval v drobných úlohách ako herec, neskôr pracoval ako konferencier či ako drobný podnikateľ. V žiadnom z týchto povolaní dlho nevydržal. Začal sa venovať lukostreľbe a to mu išlo tak dobre, že v roku 1939 dokonca reprezentoval Veľkú Britániu na majstrovstvách sveta v Osle.

Na začiatku druhej svetovej vojny bol povolaný naspäť do armády. Prevelili ho na francúzsky front. Namiesto pušky či pištole si však zobral iba luk, šípy a meč. Luk je unikátna a tichá zbraň. Jack Churchill ním dokázal dostreliť niečo okolo 200 yardov, čo je po prevode do našej miery približne 182 m. Jeho obľubu v klasických zbraniach dokazuje aj známy výrok, v ktorom tvrdil: „Každý dôstojník, ktorý ide do akcie bez meča, je nepatrične ozbrojený.“

Akcie Jacka Churchila sa stali čoskoro povestné, pretože za sebou zanechával telá plné šípov a mŕtvoly dosekané mečom, čo v radoch nemeckej armády budilo zmätok. Prvá veľká bitka s nemeckou armádou, ktorej sa zúčastnil, sa odohrala pri L’Epinette (neďaleko Bethune).  Potom ako bola jeho rota obkľúčená nemeckými silami, Mad Jack prinútil nacistické sily vyčerpať muníciu a vďaka tomu sa mu podarilo vyslobodiť svojich druhov. Zaujímavé na tom bolo, že jedinými zbraňami Jacka Churchilla boli stále iba luk, šípy a dvojsečný škótsky meč. Pri tomto konflikte bol zranený a guľka mu ostala v ramene na pamiatku po celý život. Po tejto akcii vo Francúzku nastalo pre Churchilla na chvíľu pokojnejšie obdobie, čo však nevyhovovalo jeho náture. Z toho dôvodu sa v roku 1940 dobrovoľne prihlásil ako pomoc pre fínsku armádu, ale zásah bol zrušený prv, než stihol do Fínska odísť. Vrátil sa preto k pluku Manchester a v jeho radoch sa zúčastnil ďalších bojov v Holandsku, v Belgicku a vo Francúzku. Počas bojov vo francúzskom mestečku Dunkerque, kam sa dopravil údajne na bicykli s lukom priviazaným na kovom ráme, prevzal velenie potom, čo bol zranený veliteľ roty.  Vďaka svojim nebezpečným zákrokom tu získal prezývku Mad Jack – Šialený Jack – definitívne mu „prischla“ po zranení na krku nemeckým guľometom, keď sa vystavil jeho strelám. Na vysvetlenie, prečo takto hazardoval povedal, že bol príliš unavený, aby sa kryl.

 

Veľa Škótov si do vojny zobralo aj svoje gajdy.

Akcie Commandos

Z francúzskeho Dunkerque odišiel do Škótska, kde absolvoval ďalší výcvik a zároveň sa tam  stretol s dcérou škótskeho staviteľa lodí Rozamundou Dennyovou. V roku 1941 sa s ňou oženil a neskôr mali spolu dvoch synov. Rodinného života si však dlho neužíval. V tom istom roku sa  totiž pridal ku Commandos. Odišiel do Nórska na ostrov Maaloy, kde tentoraz pomáhal viesť operácie zmiešaných síl druhého a tretieho Commandos. Chceli vyhodiť do povetria tamojšiu továreň na rybí olej, uskutočniť špionáž a urobiť nábor dobrovoľníkov do Slobodnej nórskej armády (Free Norwegian Forces). Pri vyloďovaní hral Churchill na gajdách (skladbu The March of the Cameron Men). Dňa 27. decembra 1941 bol úspešne vykonaný útok na nemecké posádky v nórskom meste Vaagso. Aj keď bol Churchill znovu zranený, dokázal prinútiť nemecké vojsko, aby sústredilo veľké sily v danej oblasti a v závere tejto akcie sa jeho oddielu podarilo získať niečo okolo stovky zajatcov z radov nemeckej armády.

Britské Commandos cvičia vylodenie.

Vďaka svojim akciám v Dunkerque a Vaagso získal Jack Churchill vyznamenanie Vojenským krížom (Military Cross), ktoré sa udeľuje za statočnosť počas aktívnych bojových operácií proti nepriateľovi.

Po uzdravení bol vďaka svojim schopnostiam vymenovaný za podplukovníka a veliteľa druhého Commandos. Ako nový veliteľ dostal za úlohu odísť na front do Talianska. Preto sa spolu s novými podriadenými vydali na Sicíliu a vylodili sa pri meste menom Salerno.

Churchillovi sa podarilo znovu vyvolať zmätok v nepriateľskom tábore. Jeho jednotka po unikátnej akcii obsadila mestečko Piegoletti, kde vzala štyridsaťdva zajatcov vrátane základného tímu, čím prinútila nemeckých vojakov ku kapitulácii. Za zásluhy v ďalších bojoch na Sicílii dostal Churchill vyznamenanie DSO (Distinguished Service Order). Jeho aktivita zachránila Salerno v neskoršom kritickom období bojov.

Zajatie a útek

Ďalšou významnou úlohou bola akcia v Juhoslávii. Pred odchodom do boja bol menovaný do funkcie veliteľa Royal Marine Commando a ďalšieho oddielu pechoty Light Highland. Hneď po vylodení na ostrove Brač sa zmocnili významných prístupov pri hore Vidova Gorra (2500 m n. m.). Pri nevydarenom nočnom útoku bol však Jack Churchill zranený a zajatý nemeckou armádou. Vojenská spolupatričnosť nemeckého veliteľa Hansa Thuenera ho našťastie zachránila pred vydaním gestapu. Churchill mu po krátkych štyridsiatich ôsmich hodinách v zajatí dal, ako správny anglický gentleman, lístok so svojou adresou a telefónnym číslom so slovami: „Správali ste sa k nám dobre, ak sa po vojne niekedy dostanete do Anglicka, príďte povečerať so mnou a s mojou ženou.“ Toto gesto sa neskôr ukázalo ako veľmi užitočné, pretože po ukončení vojny zachránil tento lístok Thurnerovi život, keď ho chceli Juhoslovania popraviť ako vojnového zločinca.

Churchillov meč

Ukázalo sa, že meno Churchill so sebou nesie isté výhody. Nemci totiž nesprávne, vďaka rovnakým priezviskám, predpokladali, že Jack Churchill je v príbuzenskom vzťahu s Winstonom Churchillom. To, samozrejme, pravda nebola, ale vďaka tomuto omylu bol Mad Jack uväznený v tábore Sachsenhausen pri Berlíne. Prvý mesiac väzby bol pripútaný k podlahe. Tábor Sachsenhausen bol určený pre elitu politikov a iných významných zajatcov, a tak sa ocitol v spoločnosti VIP väzňov, ako boli napríklad Kurt von Schusnigg, bývalý kancelár Rakúska, von Thyssen či Hjalmar Schacht, bývalý nemecký minister hospodárstva.

Commandos počas akcie v Nórsku, kde bol zranený aj Jack Churchill.

Keďže Churchill odmietol zotrvávať v pozícií väzňa, pokúsil sa v septembri 1944 spolu s dôstojníkom RAF o útek. Útek sa nanešťastie celkom nevydaril, pretože ich už v Rostocku chytili. Jacka Churchilla potom presunuli do iného zajateckého tábora v Rakúsku. Tu sa znova pokúsil o útek, ale tentoraz sa mu to podarilo. Prešiel cez Alpy do Talianska a po ôsmich dňoch úteku sa pridal k americkým prieskumným silám. Následne bol nadriadenými menovaný druhým veliacim dôstojníkom tretej brigády Commandos, ktorý sa v Indii pripravoval na inváziu do Japonska. Po zásahu Spojených štátov, ktoré zhodili atómové bomby na mestá Hirošima a Nagasaki, Japonsko dňa 2. septembra 1945 kapitulovalo a  pripravovaná invázia sa už neodohrala. Najviac sklamaný bol, samozrejme, Jack Mad Churchill, pretože chcel padnúť v boji a byť pochovaný vo vlajke Únie. Po ukončení druhej svetovej vojny sa dokonca v rozhorčení vyjadril: „Keby nebolo tých zatratených Američanov, vojna mohla trvať ešte aspoň ďalších desať rokov.“

Civilista?!

Po skončení vojny sa už do civilného života nevrátil, ale zotrval v armáde. Urobil si parašutistický kurz. Prvý zoskok si daroval  na 40. narodeniny. Vďaka tomuto kurzu mu bolo odovzdané velenie piateho (škótskeho) výsadkového práporu, čím sa ako jediný dôstojník z Commandos stal veliteľom parašutistického oddielu.

Neskôr bol prevelený do škótskeho regimentu Seaforth Highlanders, kde ho rovno menovali za veliteľa roty. V roku 1948 bol menovaný druhým veliacim dôstojníkom v pluku Highland Light.

Pri výcviku Commandos

Ako veliaceho dôstojníka ho poslali slúžiť do izraelského Jeruzalema. V tom období vládla na Blízkom východe veľmi napätá atmosféra, keďže umelé vytvorenie Izraelského štátu vzbudilo v danej oblasti nevôľu. Nie je preto až také prekvapujúce, že 13. apríla 1948 sa odohral útok, pri ktorom Arabi zaútočili na konvoj židovských lekárov na ceste k nemocnici Hadassah v blízkosti Jeruzalema. Potom čo Churchill poslal posily zo svojej malej jednotky, sa sám vybral na miesto útoku. V snahe predísť konfliktu a udržať sa v bezpečí si zvolil svojskú taktiku. Široko sa na každého usmieval a pokojne si niesol trnkovú vychádzkovú palicu. Neskôr svoju neobvyklú stratégiu vysvetlil veľmi prozaicky. „Je menej pravdepodobné, že Vás zastrelia, ak sa na nich usmievate.“ Zorganizoval evakuáciu niektorých Židov, ale tí boli toho názoru, že Haganah (izraelská armáda) ich zachráni, a preto nepotrebujú pomoc a služby Jacka Churchilla a jeho jednotky. Zomrelo tam okolo sedemdesiat ľudí. Jackovu pomoc využili pri inej akcii, a síce pri evakuácii okolo 500 pacientov a personálu z priestorov hadassahskej nemocnice.

Surfing pred dôchodkom

Po návrate do Británie pôsobil dva roky ako inštruktor v Armádnej škole (Army Apprentices School) pre nováčikov v Chepstowne. Ako inštruktor už mal skúsenosti, keďže dva roky predtým pracoval ako hlavný inštruktor v Land/Air Warfare School v Austrálii. Okrem práce inštruktora si v Austrálii zamiloval surfovanie a tento koníček si odniesol aj naspäť do Anglicka, rovnako ako si predtým priniesol z Indie záľubu hrať na gajdách. V roku 1954 vstúpil Churchill do Výberovej komisie armádnych dôstojníkov (The War Office Selection Board) v Barton Stacey. Toto obdobie si spestril, keď na surfovacej doske preplával skoro dva a pol kilometra po rieke Severn. Posledný post, ktorý obsadil pred dôchodkom, bol post prvého veliteľa na škole Outward Bound.

Jack „Mad“ Churchill

Mimo vojenských operácií bol Jack Churchill známy ako tichý a skromný človek s veľkým zmyslom pre humor. V období svojho posledného zamestnania, keď dennodenne cestoval vlakom z Londýna domov do Surrey, vyhadzoval počas cesty pravidelne aktovku z vlaku, čím sa mu darilo desiť svojich spolucestujúcich. Neskôr vysvetlil, že aktovku vyhadzoval preto, aby ju nemusel nosiť zo stanice – jeho dom bol totiž blízko trate, a tak aktovku jednoducho vyhodil z okna a tá „pristála“ priamo v jeho záhrade.

Jack „Mad“ Chruchill zomrel 8. 3.1996 vo veku 89 rokov v anglickom Surrey.

Použitá literatúra

http://www.wwiihistorymagazine.com/2005/july/col-profiles.html

http://wn.com/sachsenhausen_concentration_camp#/news

http://www.dailymail.co.uk/news/article-2255533/The-amazing-story-Mad-Jack-hero-took-Nazis-bow-arrow-later-professional-bagpipe-player.html

http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/7733516/Lieutenant-Colonel-Jack-Churchill.html

http://sabotagetimes.com/people/glorious-bastard-mad-jack-churchill/

http://www.thecimmerian.com/mad-jack-churchill-the-fighting-anachronism/

http://www.plyrics.com/lyrics/hexbombs/madjackchurchill.html

http://badassoftheweek.com/churchill.html

http://www.absurdintellectual.com/2009/09/22/mad-jack-churchill-archer-of-ww2/

http://www.modern-day-commando.com/Jack-Churchill.html

http://xman.idnes.cz/sileny-jack-churchill-velitel-commandos-bojoval-s-nacisty-sipem-lukem-a-mecem-18a-/xman-styl.aspx?c=A130413_092230_xman-styl_fro

Obrazová príloha: Wikimedia Commons

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Ukončila bakalárske štúdium na Prešovskej univerzite a magisterské v odbore religionistika na Masarykovej univerzite v Brne.