Od východu doliehali do Bratislavy zvuky bojov. Každou hodinou zneli explózie výraznejšie – neklamný znak toho, že front sa rýchlo blíži. Večer toho istého dňa sa Červená armáda zastavila takmer pred bránami mesta. V kalendári bol 2. apríl 1945 a na nasledujúce ráno sa mala rozhorieť bitka o Bratislavu.
Bratislavčania vedeli, že tá chvíľa musí prísť. Že aj cez ich mesto musí nakoniec prehrmieť front. Nezostávalo im nič iné, než dúfať v rýchly priebeh za čo najmenších strát a škôd. Ich nádeje začali narúšať nemecké vojnové plány. Nemci sa Bratislavy nehodlali len tak ľahko vzdať. Preto bolo mesto v decembri 1944 vyhlásené za Festung, teda pevnosť.
Mesto s týmto statusom sa malo premeniť na nedobytnú baštu. Jej obrancovia mali svoje pozície brániť do posledného muža. Takouto formou mali Festungy viazať sily protivníka a spomaliť tak jeho postup do Nemecka. Počas vojny ich vzniklo niekoľko –Varšava, Budapešť či Kaliningrad. To je len krátky zoznam miest, ku ktorým sa zaradila i Bratislava ako Festung Pressburg.
Budovanie Festungu Pressburg
Bratislava sa na pevnosť začala premieňať len pozvoľne. Nemci síce nahnali civilné obyvateľstvo na obranné práce, no to si nachádzalo rôzne výhovorky, ako sa budovaniu obrany vyhnúť. Pri realizácii defenzívnych postavení vychádzala nemecká armáda z daností reliéfu. Zo severu chránia mesto Malé Karpaty, od juhu Malý Dunaj.
Útočník, v tomto prípade Červená armáda, sa tak musel vtesnať do zúženého priestoru, čo mu neumožňovalo naplno rozvinúť jeho sily.
Nemci si túto skutočnosť uvedomovali. Preto sústredili prevažnú časť obrany na východnú stranu pred mesto. Týmto ťahom získali priestor na manévrovanie a prípadný ústup. Ich obrannú líniu tvorili pechotné a protitankové zákopy, železobetónové a drevozemné bunkre a stovky metrov ostnatého drôtu.
Ulice Bratislavy tiež nadobudli vojenskejší ráz. Medzi domami sa objavili protitankové prekážky a barikády. Vybrané domy boli prestavané na oporné body so strieľňami pre guľomety a delá. Vzhľadom na nedostatok času a problémy, na ktoré pri budovaní defenzívy narážali, však nebola obrana Festungu Pressburg v stopercentnom stave.
Posádku pevnosti Bratislava tvorila široká zmes rôznych jednotiek. Ich početný stav dosahoval približne 10-tisíc vojakov.
Červená armáda pred bránami mesta
Červená armáda sa pred Bratislavu dostala po dlhom pochode od Hrona. Práve na tejto rieke zastal začiatkom roka 1945 na niekoľko mesiacov front. Opäť sa pohol až vo chvíli, keď 25. marca 1945 Sovieti spustili bratislavsko-brniansku operáciu. Úlohu dobyť Festung Pressburg dostal 25. gardový strelecký zbor a 23. strelecký zbor. Prvej menovanej jednotke velil generálmajor Fjodor Afanasjevič Ostašenko. Ten sa so svojimi podriadenými silami prebojoval k Bratislave práve od Hrona, a tiež mal niesť hlavnú ťarchu bojov priprerážaní nemeckej obrany východne od mesta. Na túto úlohu mal k dispozícii približne 14-tisíc mužov.
23. streleckému zboru velil generálmajor Michail Frolovič Grigorovič. Jemu podriadené jednotky začali svoju bojovú púť do Bratislavy vylodením západne od Komárna koncom marca 1945. Následne vytlačili protivníka zo Žitného ostrova, až sa večer 2. apríla 1945 ocitli južne od Festungu Pressburg. Na bitku o Bratislavu mal 23. strelecký zbor k dispozícii zhruba 12-tisíc vojakov.
Oba strelecké zbory boli zložené zhodne ztroch divízií. Ostašenko tak velil 4. gardovej výsadkovej divízii, 303. streleckej divízii a 409. streleckej divízii. Do Grigorovičovho zboru patrila 19. strelecká divízia, 252. strelecká divízia a 25. gardová strelecká divízia.
Sovieti pritiahli k Bratislave aj tzv. posilové delostrelectvo. Išlo o dodatočné delostrelecké jednotky, ktoré nasadzovali podľa potreby, najmä však na začiatku ofenzív a pri útokoch na mestá. Dovedna tak Červená armáda disponovala vyše 500 delami.
Nečakane dlhá bitka o Bratislavu
Bitku o Bratislavu mal ráno 3. apríla 1945 otvoriť hrmot diel. Ešte predtým sa však pod rúškom tmy dostala k slovu pechota. Červenoarmejci vykonávali prieskum bojom, pričom sa snažili nájsť oporné body nemeckej obrany. Práve na tieto miesta sa na začiatku útoku mala zniesť delostrelecká smršť. V noci tiež prebiehal čulý ruch v obidvoch zboroch, keď sa všetky jednotky snažili pripraviť si čo najlepšie pozície pred nadchádzajúcou ofenzívou.
So začiatkom útoku sa Sovieti vôbec neponáhľali. Hrmot diel začal až od 9:00 hodiny. V priebehu nasledujúcich tridsiatich minút sa na nemecké pozície sypala spŕška delostreleckých granátov a mín. Obyvatelia Bratislavy, ukrytí v pivniciach, mohli v tej chvíli ďakovať nemeckej predvídavosti, keďže väčšina paľby dopadala na pozície pred mestom.
Keď sústredená delostrelecká paľba utíchla, dostala sa k slovu pechota. Sovieti plánovali obsadiť mesto za jeden deň. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že to nebude možné. Postup Červenej armády brzdil rozhodný odpor Nemcov. Keď intenzívne boje s príchodom noci utíchli, držali Sovieti vo svojich rukách len niekoľko ulíc.
Nepokojná noc na oboch stranách
Velenie 7. gardovej armády, pod ktorú obidva zbory patrili, nebolo s pomalým postupom svojich podriadených častí spokojné. Preto sa rozhodlo upraviť taktiku pre ďalší deň. Pechota sa mala rozdeliť do malých útočných skupín po 5 – 8 vojakoch. Ako podpora im v uliciach mesta mala slúžiť časť diel, ktorá bola v noci pritiahnutá do prvej línie. Delostrelci mali tlačiť svoje smrtonosné zbrane priamo s pešiakmi a hniezda odporu ničiť priamou paľbou.
Ako vyzerala noc z 3. na 4. apríla 1945 na nemeckej strane, nie je celkom jasné. Máme totiž len veľmi málo informácií. Nemci však zrejme tušili, že mesto dlho neudržia. Hoci sa im podarilo zadržať sovietsky nápor, presila bola priveľká. Navyše ich už aj tak nepriaznivú situáciu komplikoval fakt, že zo severu cez Malé Karpaty rýchlo postupovali ďalšie dva strelecké zbory Červenej armády. Hrozilo, že v priebehu nasledujúcich 48 hodín odrežú obrancom posledné ústupové trasy. Nemcom teda nezostávalo nič iné, než sa nasledujúci deň začať z mesta sťahovať.
Z Bratislavy však bolo potrebné narýchlo evakuovať zásoby a ranených. Bolo preto nutné získať čas. Vybrané jednotky vytvorili zadný voj a v priebehu nadchádzajúceho dňa tak mali pútať na seba pozornosť, zatiaľ čo hlavná časť vojska mala ustúpiť smerom na Záhorie.
Napätú noc zažívalo aj civilné obyvateľstvo. Jedna z pamätníčok si na dané chvíle spomína nasledovne: „Noc z 3. na 4. apríla 1945 sme strávili v pivnici nášho domu, kde boli lavice, sudy naplnené vodou, nejaké jedlo a muži si nezabudli pribaliť fľašku slivovice. V našom dome, ktorý býval hostincom, bývali Nemci. Neďaleko mali svoje protiletecké hniezdo, z ktorého stierali celú noc“(Šebo 2013). Pamätníčka ďalej spomína na to, že sa všetci celú noc modlili, aby Nemci prestali strieľať a nepútali tak paľbu na ich postavenie. Ráno streľba utíchla a do ich pivnice vstúpil sovietsky vojak. Ten sa uistil, že tam nie je žiaden z nemeckých protivníkov a ľahol si spať. Jeho oddych však netrval dlho, pretože vzápätí vstúpil ďalší vojak, svojho spiaceho kolegu zobudil a vyhnal bojovať ďalej. Tým sa vojna pre obyvateľov pivnice skončila.
Sovietska zástava nad Bratislavou
Kým k príchodu sovietskych vojakov do onej pivnice došlo, musela Červená armáda najskôr obnoviť svoj útok na mesto. Sovieti tentokrát postupovali systematickejšie. Každý oporný bod, na ktorý narazili, najskôr rozstrieľali delostrelectvom, aby následne preživších obrancov dorazila pechota. Sovietske záznamy napríklad spomínajú situáciu, keďsa červenoarmejci dostali pod ťažkú guľometnú paľbu z jednej z nárožných budov. Vojaci sa nemohli pohnúť vpred až do chvíle, keďdelostrelci pritiahli jedno zo svojich diel a tromigranátmi sa im podarilo tento oporný bod zneškodniť.
Červená armáda stupňovala svoj tlak a postupne obsadzovala jeden blok budov za druhým. Nemci sa snažili držať aspoň kľúčové pozície v okolí železničnej stanice a hlavne na Bratislavskom hrade. Práve hrad a priľahlé budovy zostala brániť pomerne silná a dobre vybavená jednotka obrancov. Bol to posledný výraznejší bod, o ktorý sa nemecká armáda mohla pri ústupových bojoch v meste oprieť. Boje tu zúrili niekoľko ďalších hodín. Až popoludní sa Sovietom podarilo zlomiť nemecký odpor a vyvesiť sovietsku zástavu nad zrúcaninou Bratislavského hradu.
Nemecký odpor v meste tým bol definitívne zlomený. Ulicami Bratislavy sa síce miestami ešte niesli výstrely, no aj tie čoskoro utíchli. Bitka o Bratislavu sa skončila.
Bratislava po prechode frontu a dnes
Počas bojov o Festung Pressburg prišlo o život 742 sovietskych a 470 nemeckých vojakov. Vojna si vybrala svoju daň aj na civilistoch. V priebehu dvoch aprílových dní zomrelo v Bratislave 120 civilistov.
Ešte poriadne nedohoreli trosky po bojoch a v Bratislave sa začal život vracať do mierových koľají. Už 6. apríla dorazil do mesta čerstvý chlieb a čoskoro opäť premávali električky a obnovila sa činnosť v továrňach. Najmä prvé dni však boli pre obyvateľov Bratislavy plné nových, a niekedy aj nepríjemných skúseností. Sovietski vojaci totiž často páchali rôzne násilné činy. Bratislavčania si toho museli pretrpieť veľa. Rekvírovanie hodiniek, rabovanie, a tiež znásilnenia. Dôstojníci síce tieto prečiny po odhalení kruto trestali, no aj tak zostalo veľké množstvo z nich premlčaných. Dnes nám aprílové boje o Bratislavu pripomína Slavín, ktorý sa hrdo vypína nad mestom. Tento pamätník (a pietne miesto) by nám mal, bez ohľadu na ideológie, pripomínať cenu slobody a nezmyselnosť vojny.
Literatúra a pramene
- Baka, I.: Nasadenie civilného obyvateľstva na opevňovacie práce Slovenska 1944 –
- 1945. Vojenská história 10/1, 2007, str. 70-85.
- Benčík, A. et al.:Osvobození Československa Rudou armádou 1944/1945. Praha 1965.
- Grylev, A. N. et al.: Oslobodenie Československa. Bratislava 1966.
- Šebo, J.: Vojnové 40. roky.Bratislava 2013.
- Šteiner, P.: Babylon armád 2. Bratislava 2019.
- Šteiner, P.: Činnosť posilového delostrelectva sovietskej 7. gardovej armády pri
- prielome nemeckých postavení na začiatku bratislavsko-brnianskej operácie. Vojnová kronika 5/1, 2016, str. 3-7.
- Zavacká, M.: Oslobodenie Bratislavy. Historická revue 25/3, 2015, str. 61-65.
- Centraľnyj archiv Ministerstva oborony Podolsk
Príspevok je čiastkovým výstupom týchto projektov:
APVV-17-0199: Kultúrny produkt regionálneho múzea v kontexte objektívnej spoločenskej potreby: Život v totalite v rokoch 1939-1945; KEGA č. 037UKF-4/2018: Nitra a nitriansky región v čase totality 1939-1945; VEGA č. 1/0093/18: Od demokracie k autoritárstvu. Zmeny slovenskej spoločnosti počas autonómie (1938-1939) na príklade Ponitria.
Obrazová príloha: wikipedia.org, J. Drábik, wwii.space
Je absolventom Katedry histórie FF UKF v Nitre. Vo svojom výskume sa venuje vojenským dejinám 19. a prvej polovice 20. storočia so zreteľom na obidve svetové vojny.
