O tom, že vodca Tretej ríše Adolf Hitler mal len jeden semenník, sa povrávalo dlho. Teraz to zrejme definitívne potvrdil nemecký historik.

Mýty

Jedna z najobľúbenejších a najznámejších piesní, aké britskí vojaci počas druhej svetovej vojny spievali, sa volala „Hitler má len jedno vajce.“ Spievali ju do rytmu piesne s názvom Pochod plukovníka Bogeyho, ktorú zložil ešte v roku 1914 poručík F. J. Ricketts a vznikla pravdepodobne v auguste 1939. Pôvodne však nehovorila o Hitlerovom „vajci,“ ale o semenníku Hermanna Göringa, druhého muža Tretej ríše. Jej text znel nasledovne:

Göring má len jedno vajce,

Tie Hitlerove sú zas veľmi malé

Himmlerove podobné

A Goebbels nemá žiadne


Tento text sa veľmi skoro medzi vojakmi zmenil na:

Hitler má len jedno vajce,

Göring má dve, ale veľmi malé,

Himmler niečo podobné

Ale chudák starý Goebbels nemá žiadne

Existovalo však niekoľko ďalších verzií. Napríklad austrálski vojaci si počas svojho ťaženia v Afrike, kde sa stretli s nemeckými jednotkami, spievali pieseň, kde bol v druhej vete namiesto Göringa poľný maršal Rommel, veliteľ Afrikakorps. Odkedy pieseň vznikla, vtipy o Hitlerových semenníkoch sa rozšírili. Ako staré príslovie hovorí: „bez vánku sa ani lístok na strome nepohne“ a mnohí sa začali pýtať, či to o Hitlerovom semenníku náhodou skutočne nie je pravda.

Domnienky

Hitlerov detský lekár Eduard Bloch vo svojej ambulancii

Napriek obľúbenosti tejto teórie, dlho nešlo o nič iné, než domnienku. Hitlerov doktor Erwin Giesing i jeho neskorší osobný doktor Theodor Morell to pri svojich výpovediach po vojne pred Spojencami popreli. Zhodne tvrdili, že Hitler bol zdravý a mal oba semenníky. To isté sa americkí vyšetrovatelia dozvedeli aj od Eduarda Blocha, ktorý bol Hitlerovým detským lekárom. Bloch bol židovského pôvodu a žil v rakúskom Linzi. Staral sa o celú Hitlerovu rodinu. Po Anschlusse napísal vtedy 62-ročný Bloch Hitlerovi osobný list, v ktorom ho žiadal o pomoc. Jeho žiadosti bolo okamžite vyhovené a ako jediný Žid v Linzi sa dostal pod zvláštnu ochranu Gestapa. Spolu so svojou manželkou žili relatívne normálny život, v roku 1940 sa ale predsa rozhodli pre emigráciu do Spojených štátov. A práve tam v roku 1943 vypovedal. Podľa neho bol stav Hitlerových semenníkov v poriadku.

Niečo iné tvrdil nemecký armádny lekár Johan Jambor, keď sa v 60. rokoch priznal, že v roku 1916 zachránil Hitlerovi život. Pri vyšetrení mal podľa svojej výpovede zistiť, že rakúsky desiatnik má len jeden semenník. Jeho výpoveď publikoval Poliak Grzegorz Wawoczny. Podľa záznamov bol v roku 1916 v bitke pri Somme Hitler skutočne zranený a malo ísť o zranenie triesla. Hitlerov (zrejme najuznávanejší) životopisec, Ian Kershaw však presvedčivo dokázal, že šlo o zranenie ľavého stehna.

V 70. rokoch sa na verejnosť dostali záznamy o sovietskej autopsii Hitlerovho tela, v ktorých sa celkom jasne hovorí, že Hitler bol monorchický, teda že nemal jeden semenník. Vo svojej knihe to na základe vytvorenia psychoanalytického profilu v roku 1977 potvrdil aj „psychohistorik“ Robert G. L. Waite.

O tom, že bol Hitler monorchonický, alebo kryptochronický (pri kryptochronizme semenník nezostúpi z brucha do mieška) sa teda polemizovalo dlho. Priamy dôkaz ale vždy chýbal. Závery sovietskej autopsie bývajú ešte dodnes spochybňované a profil, ktorý vytvoril Waite, je skôr teoretického charakteru. Nemecký historik profesor Peter Fleischmann teraz tvrdí, že našiel nezvratné dôkazy toho, že Hitler skutočne mal len jeden semenník.

Zdravotné záznamy – definitívny dôkaz?

Fleischmannova kniha

Keď sa Hitler po neúspešnom pokuse o puč v Mníchove dostal do väzenia v Landsbergu, musel prejsť lekárskou prehliadkou (zatkli ho 12. novembra 1923, nastúpil 20. decembra 1924). Tú vykonal doktor Josef Steiner Brin. Dlho sa myslelo, že záznamy o tejto prehliadke sa nenávratne stratili. V roku 2010 sa ale nečakane objavili na aukcii v Norimbergu. Vláda bavorskej spolkovej republiky ich okamžite zhabala a na výskumne účely predala Norimberskej univerzite. Tam ich mali historici študovať a potvrdiť ich autentickosť. A práve závery tohto výskumu prezentoval profesor Peter Fleischmann, riaditeľ Štátneho archívu v Norimbergu. Pôvodne lekárske záznamy zle prečítali, v 552 stranovej knihe, ktorú Fleischmann prezentoval v Štátnom archíve v Mníchove 17. decembra, ale všetko objasňuje: Hitlerovi podľa neho skutočne chýbal jeden semenník.

Použitá literatúra

  • Hopkins, A.: Songs from the Front & Rear. Edmonton 1979.
  • Fleischmann, P.: „Hitler als Häftling in Landsberg am Lech 1923/24: Der Gefangenen-Personalakt Hitler nebst weiteren Quellen aus der Schutzhaft-, Untersuchungshaft- und Festungshaftanstalt Landsberg. Mníchov 2015.
  • Kershaw, I.: Hitler: A Biography. Londýn 2008.
  • Waite R. G. L.: The Psychopathic God: Adolf Hitler. New York 1977.

Internetové odkazy:

Obrázky: Bundesarchiv, www.wikipedia.org, titulka knihy P. Fleischmanna

Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.