Martin Posch vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied získal v roku 2019 titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá protinacistickým odbojom v Európe. Počas štúdia absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe, Rakúskej akadémii vied vo Viedni a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.
Prvá spojenecká invázia do Európy zlyhala
V lete 1942 sa Spojenci pokúsili o prvú inváziu do Európy. Jej cieľom bolo pomôcť Sovietskemu zväzu a zároveň donútiť Luftwaffe k boju. Z vytýčených cieľov však nedosiahli prakticky nič a celá operácia sa skončila tragickým neúspechom.
„Cichociemni“ – poľských agentov nasadzovali do akcie britské tajné služby
Príslušníci poľskej exilovej armády sa zúčastnili na mnohých vojenských udalostiach druhej svetovej vojny. K menej známej činnosti poľskej zahraničnej armády patrí nasadzovanie agentov na územie okupovaného Poľska – títo agenti sa do poľskej histórie zapísali ako cichociemni (z ang. dark and silent)
Po potlačení Povstania ustúpila do hôr i tajná americká misia
Cieľom tajnej americkej misie na povstaleckom území bolo oficiálne zastupovať americkú vládu a zároveň zbierať spravodajské informácie. Za svoju činnosť zaplatila väčšina členov misie najvyššiu cenu, no ich obeť nebola márna, ich informácie Spojencom pomohli.
Britských agentov v SNP nacisti popravili
Britskí predstavitelia sa snažili poskytnúť SNP pomoc v najväčšej možnej miere. Boli však veľmi limitovaní – logisticky i diplomaticky. Na povstalecké územie sa dostala tajná misia s krycím názvom Windproof, ktorá pôvodne smerovala do Maďarska, a tiež operácia Amsterdam.
Impérium musí zomrieť
Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu.
Jozef Tiso sa zmenil z kňaza na kolaboranta
V nedávnych dňoch sme mohli vidieť, že postava Jozefa Tisa stále hýbe slovenskou spoločnosťou. Kniha z pera amerického historika Jamesa Warda teda prichádza v správnom čase.
Ako sa z legionára stal kolaborant
Emanuel Moravec mohol byť v učebniciach dejepisu zapísaný ako legionársky hrdina. Namiesto toho sa po Mníchove a počas vojny stal symbolom popretia všetkého, čo vo svojom živote dovtedy zastával. Skončil ako jeden z najznámejších kolaborantov s nacistami.
Hodžovi sa nepodarilo Československo ubrániť
Prvý slovenský premiér Československa až do septembra 1938 veril, že sa mu podarí uchrániť krajinu pred konfliktom. Snažil sa nájsť kompromis ako so slovenskými autonomistami, tak s nemeckou menšinou. Nepodarilo sa mu to však.
Keď Tiso deportoval židov
Jozef Tiso, jedna z najtragickejších postáv našich dejín, dodnes vyvoláva kontroverzie. Deportácie z roku 1938 poukazujú na skutočnosť, že nie vždy konal pod nátlakom, ale, naopak, sám inicioval nehumánne postupy voči vlastným spoluobčanom.
Z bojovníka za slobodu sa stal vlastizradca
Viliam Gerik odišiel do exilu s cieľom bojovať. Mohol sa stať oslavovaným hrdinom. Namiesto toho ho za jeho činy po vojne odsúdili za vlastizradu na trest smrti.
