vyštudoval históriu a politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (2002) a históriu na Central European University v Budapešti (2004). V roku 2016 obhájil dizertačnú prácu na Ústave svetových dejín na FF UK na tému Maďarsko 1956 : Od reformy socializmu k národnému povstaniu. Táto práca by mala v rozšírenej podobe vyjsť ako rovnomenná monografia vo vydavateľstve Academia. Zaoberá sa dejinami Maďarska v rokoch 1953–1957, Sovietskeho zväzu v 50. a 60. rokoch minulého storočia, a tiež zahraničnou politikou Československa v rokoch 1953–1968.
Absolvoval študijné a výskumné pobyty na New York University (NYU) či v Open Society Archives (OSA). V súčasnosti pôsobí ako lektor na Vyššej odbornej škole publicistiky v Prahe. V rokoch 2013–2017 bol redaktorom českej sekcie online magazínu Visegradrevue.eu. Zároveň vedie online portál o studenej vojne Praguecoldwar.cz. Venuje sa historickej publicistike a pravidelne publikuje napríklad v týždenníku Respekt alebo v denníku Lidové noviny. S Českým rozhlasom Plus spolupracuje na programe Portréty.
Trump oživil zákon z čias studenej vojny
Boj s vírusom spôsobujúcim chorobu COVID-19 politici často prirovnávajú k vojnovému stavu a značne svojvoľne operujú so symbolikou aj s paralelami medzi pandémiou a prvou a druhou svetovou či studenou vojnou.
Prečo nechal Stalin zavraždiť tisícky poľských dôstojníkov?
Zavraždenie niekoľkých tisícov poľských dôstojníkov na jar 1940, ku ktorému sovietske vedenie vydalo rozkaz presne pred 80 rokmi 5. marca 1940, patrí medzi najodpornejšie zločiny Stalinovej diktatúry. Aké boli Stalinove motívy?
Zachránil nemecký tesár Anglicko od porážky?
Druhá svetová vojna už trvala takmer 70 dní. Poľsko zmizlo z mapy Európy a politici, vojaci aj diplomati v Londýne, Paríži a Berlíne napäto čakali, čo urobí ten druhý. O ďalšom osude Európy však mohol rozhodnúť jeden naštvaný tesár.
17. septembra 1939 prišla sovietska rana do poľského chrbta
Kým boli Veľká Británia a Francúzsko zamestnané mobilizáciou a plánovaním nikdy neuskutočnenej ofenzívy na západe, Poľsko sa bránilo proti nemeckej presile. 17. septembra vstúpil do hry Sovietsky zväz. Sovieti deklarovali, že sú „bratia Slovania“…
Ako prebiehal začiatok vojny?
1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko. No druhá svetová vojna v podstate vypukla až o dva dni neskôr, keď Nemecku vyhlásili vojnu Veľká Británia a Francúzsko. Čo sa v priebehu týchto 72 hodín v trojuholníku Berlín – Londýn – Paríž odohrávalo?
Dubček sa v maďarskej televízii postavil na Gorbačovovu stranu
21. august si Česi a Slováci tradične pripomínajú jedno z najtraumatickejších výročí svojej histórie – inváziu vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968.
„Na festival!“ alebo historik ide na MFF Karlovy Vary
Pre historika má Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch špecifickú príchuť. Čo všetko bude možné vzhliadnuť na tohtoročnom?
Ako prebiehala nepokojná noc na Námestí Brány nebeského pokoja
Po týždňoch protestov na Námestí Brány nebeského pokoja, vyvolaných najskôr nečakanou smrťou bývalého generálneho tajomníka Chu Jao-panga 15. apríla 1989, a následnou agresívnou mediálnou reakciou Komunistickej strany Číny…
Studená vojna sa sťahuje do Nemecka
Každá z mocností mala po druhej svetovej vojne inú predstavu, ako by malo vyzerať Nemecko. Roztržka medzi niekdajšími spojencami nakoniec viedla k vytvoreniu dvoch štátov.
Stalin versus Truman: studená vojna eskaluje
Keď Sovietsky zväz v roku 1949 úspešne dokončil svoj atómový projekt a Spojené štáty stratili jadrový monopol, studená vojna sa posunula do ďalšieho dejstva. Pozornosť sa z Európy čiastočne presunula aj do Ázie.
